Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7797899295
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7797899295.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkýň: 1. W. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej O. W., V. Č.. X, 2.
F. N.Š., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej O. K. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom so
sídlom v Michalovciach, Špitálska č. 18, proti žalovaným: 1. L. W., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v G. Č..
XXX, 2. Š. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu O. N., N. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Kizivátom,
advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku č. 8, 3. V. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v G. Č..

XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce č. k. 12C/973/1997-618 zo dňa 15.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkýň v 1. a 2.
rade a žalovaného v 2. rade

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) uznesením označeným v záhlaví
žalobkyniam v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy
konania v sume 1.456,26 € na účet právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade advokátovi JUDr. Jánovi
Kizivatovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vyslovil, že žiadny z účastníkov vo vzťahu
medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 3. rade nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách konania medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade rozhodol súd podľa § 142 ods.
1 O.s.p.. vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade nebol od začiatku podania žaloby pasívne legitimovaný
a z tohto dôvodu bola voči nemu žaloba zamietnutá. Úspešnému žalovanému v 2. rade priznal náhradu
trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia advokátom v sume 1.456,26 € v zmysle

vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. v platnom znení a vyhlášky MS SR. č. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

O trovách konania medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 3. rade rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p.. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keďže žalobkyne boli úspešné
len v nepatrnej časti a žalovaní v 1. a 3. rade náhradu trov konania nežiadali.

Súd sa pri posúdení náhrady trov konania zaoberal aj možným použitím § 150 ods. 1 O.s.p. Mal za
preukázané, že obidve žalobkyne sú starobné dôchodkyne (W. X. s príjmom starobného a vdovského
dôchodku v sume 502,- € mesačne a F. N. s príjmom 371,- € mesačne). Ďalej bolo zistené, že obe sú
vlastníčkami, resp. spoluvlastníčkami viacerých nehnuteľností. Žalobkyňa v 1. rade W. X. je výlučnou
alebo podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v obci Michalovce, k. ú. Topoľany zapísaných na LV

č. XXXX, k. ú Horňa na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, v Obci Sobrance k. ú. Sobrance na LV č. XXX
a k. ú. Ostrov na LV č. XXX F. Č.. XXX. Žalobkyňa v 2. rade F. N. je výlučnou, bezpodielovou alebopodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Horňa, k. ú. Horňa zapísaných na
LV č. XX, XXX, XXX, XXX, Č.. XXX v obci Sobrance, k. ú. Sobrance na LV č. XXX, k. ú Choňkovce na
LV č. XXX, k. ú. Nižná Rybnica na LV č. XXX, k. ú. Baškovce na LV č. XXX, k. ú. Ostrov na LV č. XXX

F. XXX. Skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti žalobkýň súd zistil z internetovej verzie výpisu z katastra
nehnuteľnosti, keďže tieto skutočnosti žalobkyne v tlačive pre dokladovanie majetkových pomeroch
neuviedli. Žalobkyňa v 1. rade v tlačive pre dokladovanie pomerov uviedla len, že je podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 1 na ul. Jarnej v Michalovciach a nehnuteľnosti v obci
Horňa vo výmere 19 árov. Žalobkyňa v 2. rade v tlačive pre dokladovanie pomerov, že je bezpodielovou

spoluvlastníčkou 42 árov a podielovou spoluvlastníčkou 1 ha nehnuteľností v k. ú. Horňa, bezpodielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu postaveného v roku 1976 v hodnote 35.000,- € (neuviedla kde sa
nachádza)apodielovouspoluvlastníčkourodinnéhodomu postavenéhovroku1945vhodnote15.000,-
€ (neuviedla kde sa nachádza). Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojené náklady,
ktorú skutočnosť však nepreukázala.

Pri sociálnej situácii je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková
sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Keďže však neboli preukázané
okolnosti relevantné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. na strane
žalobkýň, ktoré majú trovy konania uhradiť tak súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142

ods. 1 O.s.p. Súd je toho názoru, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému v 2. rade, ktorý je
tiež invalidný dôchodca s príjmom 406,40 € mesačne, by jeho majetková sféra utrpela.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o povinnosti uhradiť žalovanému v 2. rade trovy konania, podali

žalobkyne v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zmeniť uznesenie v napadnutom výroku
tak, že náhradu trov konania žalovanému v 2. rade súd nepriznáva alebo alternatívne vec v napadnutom
výroku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Mali zato, že súd prvého stupňa sa v rozhodnutí dôsledne
neriadil možným použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd síce v napadnutom uznesení konštatuje možnosť
použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a aj rozvádza dôvody, pre ktoré je možné takéto ustanovenie aplikovať,

avšak dôsledne nezvážil skutočné pomery na strane žalobkýň, ktoré sú dôvodmi na použitie tohto
liberačného ustanovenia. Mali za to, že žalobkyňa v 1. rade je dôchodkyňa a jedná sa o imobilnú
osobu, ktorá sa pohybuje iba prostredníctvom invalidného vozíka. Teda je odkázaná v mnohých
životne dôležitých veciach na pomoc inej osoby, príjem z dôchodku sotva postačuje na úhradu jej
základných životných potrieb (bývanie, stravovanie, pomoc inej osoby). Uviedli, že aj keď je žalobkyňa

spoluvlastníčkou rodinného domu a tiež spoluvlastníčkou poľnohospodárskych nehnuteľností, jedná sa
o taký majetok, ktorý jej neprináša žiadny prospech a v podstate nie je ani speňažiteľný, takže týmto
majetkom sa jej sociálna a majetková situácia nezlepšuje. Obdobne je na tom žalobkyňa v 2. rade, ktorá
je tiež starobná dôchodkyňa a príjem z dôchodku taktiež sotva postačuje na úhradu jej najnutnejších
potrieb. Zo spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam taktiež nemá žiadny prospech a toto nezlepšuje jej

momentálnu finančnú a sociálnu situáciu.

Žalovaný v 2. rade navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho
konania. Mal za to, že nebol v konaní pasívne legitimovaný, čo priamo vyplýva aj z uznesenia Krajského

súdu v Košiciach č.k. 4Co/99/2011-523 zo dňa 4.2.2015, z ktorého aj citoval. K úvahách o možnom
použití § 150 O.s.p. poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo
24/2011 zo dňa 13.3.2014. Mal za to, že súd správne rozhodol o použití ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na
prejednávanúvec.Poukázalnaskutočnosť,žežalobkynev1.a2.radesvojímkonanímzjavneúčelovým
až arogantným konaním tiež zapríčinili vznik ďalších trov vedených na Okresnom súde Michalovce.

Uzavrel, že súdne konania boli vyvolané výlučne konaním žalobkýň v 1. a 2. rade a preto nemožno
takéto konanie z ich strany považovať za konanie, ktoré by nasvedčovalo situácii, že žalobkyne sú v
takej situácii, ktorá by im znemožňovala uhrádzať trovy konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec

bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň v 1.
a 2. rade nie je dôvodné.Žalobkyne v 1. a 2. rade napadli uznesenie odvolaním čo do výroku o priznaní trov konania žalovanému
v 2. rade, a tak právoplatnosť ostatných výrokov, odvolaním žalobkýň v 1. a 2. rade nebola dotknutá
(§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania zostal teda len výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňami
v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade.

Žalobkyne v 1. a 2. rade podali odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t. j. že

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci môže
spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že
správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatnených odvolacieho dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na základe vykonaných dôkazov dospel
k neprávnym skutkovým zisteniam a že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania,
pretože úspešný účastník má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd tak uplatňuje zásadu

zodpovednosti za výsledok sporu (zásada úspechu). Predpokladmi vzniku nároku na náhradu trov
konania sú plný úspech vo veci a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Žalovaný v 2. rade uplatňujúci si náhradu trov konania mal vo veci plný úspech, lebo návrh žalobkýň
proti nemu bol v celom rozsahu zamietnutý. Odvolací súd tiež posudzoval, či trovy konania uplatnené

žalovaným v 2. rade vo veci a napokon aj priznané súdom prvého stupňa, boli účelne vynaložené.

Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať individuálne v každej veci, či v konaní vykonal
konkrétne úkony. Pritom vynaložené trovy tak účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie

uplatneného nároku alebo, ako v tomto prípade, procesná ochrana proti takémuto nároku.

Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby, predstavujúce trovy právneho
zastúpenia žalovaného v 2. rade boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu
konania a prispeli k procesnému úspechu v konaní žalovaného v 2. rade.

K odvolacím námietkam žalobkýň odvolací súd uvádza nasledovné:

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných

prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalšímpomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by
inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 150
O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150

O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
a podobne.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobkýň v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., zistil ich majetkové, sociálne a osobné

pomery,ktorépodrobneodôvodnilvosvojomrozhodnutíanaktoréodvolacísúdodkazuje.Žalobkyneani
v odvolaní neuviedli také dôvody, ktoré by boli schopné privodiť zmenu rozhodnutia. Navyše žalovaný v
2. rade mal v konaní plný úspech, pričom sa procesne len bránil pred návrhom žalobkýň proti nemu, ktorý
bol v konečnom dôsledku v celom rozsahu zamietnutý. V konečnom dôsledku žalovaný v 2. rade ani
nebol v konaní vo veci samej pasívne legitimovaný, preto by nebolo spravodlivé nepriznať žalovanému
v 2. rade trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania
žalovaného v 2. rade ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobkyne boli v odvolacom konaní neúspešné a ani si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto
nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania
nepriznal vzhľadom k tomu, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu boli súdu už známe a ani
ďalšie uvádzané skutočnosti neovplyvnili rozhodnutie odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.