Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515010304
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515010304.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci sudcovia Katarína

Eleniuková a Ing. Vilhelm Oravec, CSc., na hlavnom pojednávaní dňa 23. mája 2016 v Starej Ľubovni,
v trestnej veci proti obžalovanej A. H. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. H., nar. X.X.XXXX v Q. K., trvale bytom K. XXXX/XX, Q. K., v súčasnosti vo väzbe v
ÚVV a ÚVTOS Prešov, invalidná dôchodkyňa,

je vinná, že

- od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2012 do januára 2014, v nepravidelných intervaloch
vylákavala od M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, Q. K., v mieste jej trvalého bydliska,
finančnú hotovosť v rôznych sumách vo výške od 5,- eur do 20,- eur tým spôsobom, že pýtala poškodenú
M. Q. požičať peniaze pod rôznymi klamnými zámienkami, pričom dosiahla, že jej poškodená M. Q.
opakovane peňažnú hotovosť požičala, pričom obžalovaná vopred vedela, že poškodenej tieto peniaze
nevráti, hoci poškodená od nej požadovala vrátenie hotovosti, zároveň v presne nezistený deň v mesiaci

máj 2012 jej poškodená M. Q. predala kočiar, staršie oblečenie a koberce, za ktoré jej obvinená sľúbila
zaplatiť sumu 60,- eur, avšak túto sumu poškodenej neuhradila, čím takto M. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom E. XXXX/X, Q. K., spôsobila škodu celkom v sume 165,- eur,

- od presne nezisteného dňa roku 2012 do konca mesiaca október 2014, takmer každý mesiac
vylákavala od T. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, Q. K., v deň výplaty dôchodku menovanej
poškodenej, t.j. v druhý deň v kalendárnom mesiaci, v mieste trvalého bydliska poškodenej, finančnú
hotovosť v rôznych sumách vo výške od 20,- eur do 40,- eur, dňa 2.5.2014 vylákala od poškodenej

sumu vo výške 180,- eur, a v presne nezistený deň v tomto období sumu vo výške 300,- eur, a to tak,
že stále prišla k vchodovým dverám rodinného domu T. U. na ul. I. XXX/XX
.v Q. K., kde jej cez pootvorené vchodové dvere ukázala finančnú hotovosť v rôznej výške s tým, že jej
túto finančnú hotovosť ide vrátiť, na čo jej T. U. dôverovala a pustila ju do priestorov rodinného domu,
kde pod rôznymi klamnými zámienkami obžalovaná dosiahla, že T. U. žiadne peniaze nevrátila, hoci T.
U. požadovala vrátenie peňazí, ale naopak obžalovaná vylákala od nej ďalšiu finančnú hotovosť, pričom
vopred vedela, že poškodenej tieto peniaze nevráti, čím takto počas tohto obdobia T. U., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom I. XXX/XX, Q. K., spôsobila škodu celkom v sume 1.500,- eur,

- od presne nezisteného dňa v jeseni 2013 do mája 2015 v nepravidelných intervaloch vylákavala od F.
J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, Q. K., v mieste trvalého bydliska menovanej, a to v jej byte,
ako aj na iných miestach v Q. K., finančnú hotovosť v rôznych sumách vo výške od 5,- eur do 30,- eur tak,
že prišla k vchodovým dverám bytu a pýtala poškodenú F. J. požičať peniaze a pod rôznymi klamnými
zámienkami dosiahla, že jej poškodená F. J. peniaze opätovne požičiavala, pričom obžalovaná vopred

vedela, že poškodenej peniaze nevráti, hoci poškodená od nej požadovala vrátenie peňazí, čím takto F.
J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, Q. K., spôsobila škodu celkom v sume 110,- eur,- od presne nezisteného dňa mesiaca jún 2015 až do dňa 30.7.2015, a to 2-krát až 3-krát za týždeň
vylákavala od T. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/XX, Q. K., v mieste trvalého bydliska

menovanej poškodenej, a to v jej byte, finančnú hotovosť v rôznych sumách vo výške od 10,- eur do 50,-
eur, a to tak, že prišla k vchodovým dverám bytu T. R. na ul. H. F. XXX/XX v Q. K., kde T. R. ju vpustila
do bytu, kde pod rôznymi klamnými zámienkami obžalovaná dosiahla, že jej T. R. opätovne požičala
ďalšiu finančnú hotovosť, pričom obžalovaná vopred vedela, že jej tieto peniaze nevráti, hoci T. R. vždy
požadovala vrátenie peňazí, pričom naposledy v poobedňajších hodinách dňa 30.7.2015 od poškodenej

takýmto spôsobom vylákala finančnú hotovosť, a to bankovku o nominálnej hodnote 10,- eur, čím takto
T. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/XX, Q. K., spôsobila škodu celkom v sume 459,- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku malú škodu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona.

Z a to j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného

zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich
.okolností podľa § 36 Trestného zákona a neprihliadaní na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody na 3 /tri/ roky nepodmienečne.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. 1T/114/2015 zo dňa 9.9.2015, právoplatného dňom 2.11.2015, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej nahradiť:
- poškodenej M. Q., nar. XX.X.XXXX v Q. K., bytom Q. K., E. XXXX/X, škodu vo výške 165,- eur;
- poškodenej T. U., nar. X.X.XXXX v K., okres Q. K., bytom Q. K., I. XXX/XX, škodu vo výške 1.500,- eur;

- poškodenej F. J., nar. XX.X.XXXX v C., okres Q. K., bytom Q. K., E. XXXX/X, škodu vo výške 110,- eur;
- poškodenej T. R., nar. XX.X.XXXX v K., okres Q. K., bytom Q. K., H. F. XXX/XX, škodu vo výške 459,-
eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 25.9.2015 pod sp. zn. Pv 298/15/7710

obžalobu na A. H. pre v bode 1/ obžaloby zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. (skutok voči poškodenej T. U.) a v bode 2/ obžaloby prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (skutok voči poškodenej T. R.), ktorej veci bola pridelená sp. zn. 1T/125/2015.
Dňa 25.11.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pod sp. zn. Pv 375/15/7710
obžalobu na A. H. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (skutky voči poškodeným M. Q. a

F. J.), ktorá obžaloba bola pôvodne na tunajšom súde vedená pod sp. zn. 1T/149/2015. Na hlavnom
pojednávaní dňa 11.1.2016 vo veci tunajšieho súdu 1T/149/2015 obžalovaná po prednesení obžaloby
prokurátorkou učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinná zo spáchania oboch
skutkov uvedených v obžalobe (t.j. skutkov, ktorých sa podľa obžaloby mala dopustiť voči poškodeným
M. Q. a F. J.), ktoré vyhlásenie súd po postupe podľa § 257 ods. 5 Tr. por. uznesením prijal a súčasne

rozhodol, že v rozsahu obžalovanou priznaného spáchania skutkov dokazovanie nevykoná a vykonádôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Následne uznesením sp. zn. 1T/149/2015 zo
dňa 11.1.2016, právoplatným dňom 11.1.2016 súd podľa § 21 ods. 3 tr. por. spojil vec vedenú pod sp.
zn. 1T/149/2015 na spoločné prejednanie a rozhodnutie s vecou vedenou pod sp. zn. 1T/125/2015, pod

ktorou sp. zn. bolo konanie ďalej vedené. Vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn. 1T/125/2015 obžalovaná
na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2015 po prednesení obžaloby učinila vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. por., že je nevinná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedka - poškodenej T. R., svedka D.. P. U., svedka

X. R., svedka - poškodenej F.
.J., svedka - poškodenej M. Q., čítaním znaleckého posudku MUDr. Andrei Remeckej podaného k
osobe poškodenej T. U. a na základe jeho záverov čítaním výpovedí poškodenej T. U. z prípravného
konania, výsluchom svedka D.. K. A., čítaním listinných dôkazov ako je podrobne uvedené v jednotlivých
zápisniciach o hlavnom pojednávaní, ako aj čítaním podstatného obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.
1T/114/2015.

Vyhodnotením jednotlivých dôkazov a najmä vyhodnotením vykonaných dôkazov v ich vzájomných
súvislostiach dospel súd k záveru, že konaní voči jednotlivým poškodeným sa obžalovaná dopustila
tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom mal súd za preukázané, že danými
konaniami naplnila všetky pojmové znaky pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona. Obžalovaná
sa dopúšťala čiastkových útokov, a to preukázateľne najneskôr od mesiaca máj 2012 (prvé čiastkové
útoky voči poškodenej M. Q.) do 30.7.2015 (posledný čiastkový útok voči poškodenej T. R.), z jej
konania je nepochybný jednotiaci zámer podviesť tú ktorú poškodenú, jednotlivých útokov sa dopúšťala
v danom období súvisle, paralelne voči viacerým osobám, doslova totožným spôsobom voči každej z

poškodených a v každom jednotlivom prípade v preukázanej snahe dosiahnuť uvedením jednotlivých
poškodených v otázke vrátenia požičiavaných peňazí (resp. v jednom prípade u poškodenej M. Q. i v
otázke zaplatenia za odpredané veci) do omylu svoje obohatenie.

Vinu obžalovanej čo sa týka konaní voči poškodeným M. Q. a F. J. súd vzhľadom na vyhlásenie

obžalovanejovine(§257ods.1písm.b/Tr.por.)nedokazoval.Čosatýkajejvinyvovzťahukukonaniam
voči poškodeným T. R. a T. U., mal súd vinu obžalovanej preukázanú v tomto smere najmä výpoveďami
samotnej poškodenej T. R., svedkov D.. A., X. R., D.. P. U. a prečítanými výpoveďami poškodenej
T. U. z prípravného konania učinenými po vznesení obvinenia obžalovanej. Obžalovaná na hlavnom
pojednávaní popierala skutky voči poškodeným T. R. a T. U., poukazovala na to, že to nie je žiadna

pravda, nie je pravda, že išla do bytu, na kriminálke na ňu kričali, bola z toho stresovaná, 5 alebo 6 krát
prišla ku nej záchranka a dávali jej injekciu a tabletky pod jazyk, potom si zobrala advokátku, predtým
jej žiadne papiere nečítali, nie je pravda čo na ňu hovorili, chodila ku pani R., ktorá jej dala nejaké veci,
oblečenie, za ktoré pýtala peniaze, ale tie veci vyhodila do kontajnera, nič iné okrem tých vecí jej nedala,
aj ku pani U. chodila, ona sama ju volala či nechce nejaké veci a veci vyhodila tiež, okrem tých vecí jej

už nič nedala, pani R. pýtala po 40 - 50 eur asi 4 krát, teda 4 krát obžalovaná bola u nej po tie veci, pani
U. ju pýtala po 30, 40, 50 eur a pri nej bola po veci asi 3 krát, viac tam nebola. Ďalej uvádzala, že od
menovaných poškodených peniaze nepýtala, že jej peniaze nedali, povedala im, že im dá peniaze za
veci. Súčasne, že za veci im chcela zaplatiť, na otázku obhajkyne, či si dohodli nejaký termín kedy má
zaplatiť uviedla, že nie, následne na ďalšiu otázku však uviedla, že pani R. ju pýtala peniaze, aj pani U.

ju pýtala peniaze, potom len si písala na papier za veci po 1,- euro, 2,- eurá a podobne jedna aj druhá
a nie je žiaden dôkaz, že by sa obžalovaná tam podpísala. K svojej finančnej situácii v období, kedy sa
mala dopúšťať konaní voči menovaným poškodeným uviedla, že dostávala to, čo dostáva teraz (pozn. :
podľa obžalovanej teda sirotské a vdovský vo výške 304,- eur mesačne, invalidný dôchodok vo výške
168,- eur mesačne, prídavky na dve deti vo výške okolo 25,- eur na jedno).

.
Výpoveď obžalovanej, ako je uvedené vyššie, na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako účelovú.
Obžalovaná absolútne žiadnym spôsobom relevantne a dôveryhodne nevyvrátila rozpory jej výpovede
na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k jej výpovedi po vznesení obvinenia učinenej v prípravnom konaní
dňa 31.7.2015. Uvedenú výpoveď pritom učinila podľa obsahu príslušnej zápisnice za prítomnosti svojej

obhajkyne, po prečítaní uznesenia o vznesení obvinenia, pričom uviedla, že k skutku, ktorý sa jej kladie
za vinu uvádza, že je to pravda. Rovnako tak i dňa 3.8.2015 pri výsluchu pred sudcom pre prípravné
konanie uviedla, že dané skutky kladené jej za vinu spáchala. I v tomto prípade vypovedala za účasti
svojej obhajkyne. Opätovne spáchanie skutkov voči poškodeným T. R. a T. U. potvrdzovala v prípravnomkonaní pri výsluchu dňa 17.8.2015, opäť konanom za účasti jej obhajkyne. Ani v jednej z týchto zápisníc
nie je záznam o tom, že by počas výsluchu musela byť k obžalovanej privolaná lekárska pomoc, ani voči
jednému z týchto úkonov čo do spôsobu ich vykonania neboli v prípravnom konaní vznášané akékoľvek

námietky, teda je z pohľadu súdu absolútne účelové tvrdenie o tom, že na kriminálke na obžalovanú
sa kričalo, osobitne pokiaľ príslušné výsluchy boli vykonané za účasti obhajkyne obžalovanej. Rozpory
svojej výpovede učinenej na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k vyššie uvedeným skorším výpovediam
obžalovaná nijako dôveryhodne nevysvetlila, poukazovala iba na to, že bola zošokovaná, stresovaná,
resp. že rozpory vysvetliť nevie. Na druhej strane ju z konania kladeného jej za vinu podrobne usvedčujú

výpovede poškodených T. R. a T. U., ako aj svedkov X. R., D.. K. A. a D.. P. U., z ktorých vyplýva, že pod
rôznymi zámienkami (na vybavenie občianskeho preukazu, na pohreb manžela, na vyplatenie dlhu za
účelom odblokovania účtu a vrátenia skôr požičaných peňazí a pod.) si od menovaných poškodených
obžalovaná peniaze požičiavala, pričom poškodené ju vždy o vrátenie skôr požičaných súm žiadali,
avšak obžalovaná ich presviedčala danými zámienkami o potrebe požičania ďalších súm, pričom nič z
toho, čo jej zo strany poškodených bolo požičané, doposiaľ nevrátila, pričom je potrebné v tomto smere

uviesť, že obžalovaná k výpovedi svedka D.. U. sa napriek svojej vyššie uvedenej obrane na hlavnom
pojednávaní vyjadrila tak, že je to pravda, peniaze si požičiavala, ako aj, že súhlasí so zápisnicou, ktorú
urobila na kriminálke a peniaze chce vrátiť obom dotknutým poškodeným.

Na základe vykonaného dokazovania, osobitne všetkých vyššie uvedených skutočností, mal súd

za preukázané, že požičiavaním si peňazí od všetkých jednotlivých poškodených (a nezaplatením
dohodnutej ceny 60,- eur za M. Q. obžalovanej predané veci) obžalovaná mala od počiatku v úmysle
dosiahnuť svoje obohatenie, a to uvedením tej-ktorej poškodenej do omylu v otázke splnenia svojich
jednotlivých záväzkov voči dotknutým poškodeným. Ako sama obžalovaná pri svojom výsluchu uviedla,
v rozhodnej dobe mala príjmy ako v súčasnosti, teda sirotské a vdovský 304,- eur mesačne, invalidný

dôchodok 168,- eur mesačne, prídavky na deti, s ňou žijúci syn F. H. má príjem 220,- eur mesačne.
Súčasne obžalovaná poukázala na to, že platí spolu za elektrinu, vodu a nájom 30,- eur mesačne a
na stravu na mesiac tak 100,- eur, na tabletky dala mesačne aj 40,- eur, zvyšok jej ostal, jej deti čo
majú príjem si výdavky platili samy. Za takejto situácie je viac než zrejmé, že obžalovaná nebola v
žiadnom ohľade odkázaná na pôžičky od poškodených, osobitne nie za účelmi, ktoré im v súvislosti

s tým uvádzala, a ak už aj k nim došlo mohla jednotlivé sumy bez akýchkoľvek problémov riadne
na výzvy tej-ktorej poškodenej vrátiť a nie vyžiadavať požičiavanie ďalších súm. Z toho vyplýva, že
konania obžalovanej voči každej z poškodených boli vždy zamerané na dosiahnutie svojho obohatenia
na úkor tej-ktorej poškodenej, ktoré, napriek ich výzvam a požiadavkám na vrátenie skôr požičaných
súm, opakovane svojim správaním a uvádzanými dôvodmi presvedčila na

.poskytnutie ďalších pôžičiek. Ani jednej z poškodených preukázateľne doposiaľ nevrátila ani časť
z požičaných peňazí, poškodenej M. Q. doposiaľ nezaplatila ani časť dohodnutej ceny za ňou jej
odpredané veci (kočiar, šatstvo). O úmysle svoje jednotlivé záväzky voči tej-ktorej poškodenej nesplniť
svedčí z pohľadu súdu i tá skutočnosť, že k ich splácaniu nepristúpila obžalovaná ani po začatí
tohto konania, napriek opakovaným vyjadreniam k jednotlivým vykonaným dôkazom typu: „ľutujem to

a budem každej vracať peniaze po 30,- eur mesačne“. Obžalovanej z pohľadu súdu absolútne nič
nebránilo ani počas tohto konania, napriek tomu, že bola stíhaná väzobne, poukazovať z dôchodkov
ňou poberaných aspoň čiastočné sumy jednotlivým poškodeným, napriek tomu doteraz neuhradila
žiadnej z poškodených ani časť z dlžných súm. V tomto kontexte zároveň nemožno akceptovať obranu
obhajoby, že nebola medzi obžalovanou a poškodenými dohodnutá lehota vrátenia peňazí, že dané

vzťahy majú byť riešené za účelom nápravy podľa predpisov občianskeho práva, že je premlčaný
skutok voči pani Q.. Skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila voči p. Q. nemá súd za premlčaný, a to
s poukazom na to, že ide o čiastkové útoky jedného trestného činu, za ktorý bola obžalovaná v tejto
veci v konečnom dôsledku uznaná vinnou, ako aj s poukazom na to, že následným páchaním ďalších
čiastkových útokov tohto činu zamedzovalo sa zo zákona premlčaniu samotného skutku spáchaného

obžalovanou voči p. Q.. Taktiež mal súd vykonaným dokazovaním nespochybniteľne preukázané, že
každá z poškodených obžalovanú pravidelne pri stretnutiach žiadala o vrátenie peňazí. Je pravdou,
že právne vzťahy medzi jednotlivými poškodenými a obžalovanou vznikali na základe ústnych dohôd,
písomnú formu nevyžadovali pre svoju platnosť, a preto i ústne výzvy jednotlivých poškodených na
vrátenie peňazí treba jednoznačne považovať za relevantné vo vzťahu k povinnostiam obžalovanej

na vrátenie požičaných súm a ich neakceptovanie zo strany obžalovanej v spojení so všetkými vyššie
uvedenými skutočnosťami preukázateľne svedčí o jej úmysle, danom už v čase jednotlivých konaní,
peniaze žiadnej z poškodených nevrátiť. Okrem toho za najneskorší moment výzvy zo strany tej-ktorej
poškodenej na vrátenie peňazí možno považovať čas preštudovania toho-ktorého vyšetrovaciehospisu, kde požiadavky jednotlivých poškodených na náhradu škody boli z ich výsluchov zrejmé. Rovnako
tak nemožno akceptovať tvrdenia, že poškodené mali prostriedky na získanie peňazí upravené v
občianskoprávnych predpisoch a nič z toho nevyužili. Dokazovaním bolo preukázané, že konania

obžalovanej jednoznačne prekročili hranicu, po ktorú by postačovalo situáciu riešiť len podľa predpisov
občianskeho práva a nik nemôže žiadnej z poškodených zazlievať, že nároky na náhradu škody uplatnili
v rámci trestného konania. Obžalovaná nemôže skutočnosť, že poškodené nepodávali žaloby v civilnom
konaní, klásť na ťarchu poškodených, osobitne za situácie, že na strane každej z poškodených išlo o
osoby vyššieho veku, bohužiaľ už možno dostatočne nezorientované v dnešnom reálnom svete čo do

súčasného správania sa ľudí typu obžalovanej k takýmto dôverčivým a pomoci ochotným ľuďom ako v
tejto veci poškodené. Relevantné by bolo riešenie tejto situácie iba podľa predpisov občianskeho práva
vtedy, ak by bolo nespochybniteľné, že obžalovaná neplnila svoje záväzky voči jednotlivým poškodeným
v dôsledku objektívnych, od jej vôle nezávislých skutočností, pre ktoré by svoje záväzky plniť nemohla,
v tomto prípade však bolo naopak preukázané, že obžalovaná už do dotknutých zmluvných vzťahov s
jednotlivými poškodenými vstupovala v úmysle záväzky jej z nich vyplývajúce nesplniť.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov a skutočností súd uznal obžalovanú vinnou z
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona (t.j. spáchaného na viacerých osobách).
.

Výšku konaním obžalovanej spôsobenej škody mal súd plne a dostatočne preukázanú výpoveďami
jednotlivých poškodených, ktorým v tomto smere nemal prečo neveriť. Samotná obžalovaná pred súdom
výšku škody v žiadnom jednotlivom prípade nijako relevantne nespochybnila, v tomto smere z jej
strany neboli navrhnuté ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o nejakom opaku a ani z
celého vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, v dôsledku ktorých by vznikli odôvodnené

pochybnosti o výške škody spôsobenej jednotlivým poškodeným, a v dôsledku ktorých by v tomto smere
bola daná možnosť súdu postupom podľa § 2 ods. 11 Tr. por. vykonať príslušné javiace sa dôkazy. Preto
súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú na náhradu škody poškodenej M. Q. vo
výške 165,- eur, poškodenej T. U. vo výške 1.500,- eur, poškodenej F. J. vo výške 110,- eur a poškodenej
T. R. vo výške 459,- eur.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu uloženého obžalovanej, súd poukazuje na to, že u
obžalovanej nemal preukázanú žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák.. I keď sa obžalovaná
čiastočne v konaní pred súdom priznala, a to k skutkom spáchaným voči p. Q. a p. J., ani v danom
prípade ani v priebehu konania neprejavila žiadnu úprimnú a účinnú ľútosť. Na druhej strane je pravdou,

že obžalovaná sa jednotlivých čiastkových útokov dopúšťala ešte počas skúšobnej doby jej odsúdenia
vo veci tunajšieho súdu 1T/101/2009 a vo veci tunajšieho súdu 1T/141/2012, v oboch týchto konaniach
však bolo následne konštatované, že sa v daných veciach osvedčila, navyše v týchto prípadoch bola
odsúdená za druhovo inú ako majetkovú trestnú činnosť. V tomto smere treba poukázať i na odsúdenie
obžalovanej vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/39/2004, kde jej bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody, ktorý však vykonala ešte 27.11.2005 a vzhľadom na čas jej následného odsúdenia
(1T/101/2009) je dôvodné predpokladať, že medzitým splnila podmienky na zahladenie uvedeného
odsúdenia. Z uvedených dôvodov súd neprihliadal v tejto veci ani na možnú priťažujúcu okolnosť na
strane obžalovanej podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.. Zároveň trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn.
1T/114/2015 zo dňa 9.9.2015, právoplatným dňom 2.11.2015, bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., za
čo jej bol uložený trest odňatia slobody na jeden rok, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený a
určená bola skúšobná doba na dva roky. Trestného činu, pre ktorý bola uznaná vinnou v tejto veci, sa
preukázateľne dopustila skôr, ako jej bol doručený vo veci 1T/114/2015 trestný rozkaz (čo má účinky
vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku) a teda v tejto veci bolo potrebné uložiť obžalovanej, vzhľadom na

uznaniejuvinnou,súhrnnýtrestodňatiaslobodypodľazásadnauloženieúhrnnéhotrestu.Ksamotnému
druhu ukladaného trestu treba podotknúť, že v danom prípade horná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona u trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. prevyšuje päť rokov, preto musel súd uložiť obžalovanej trest odňatia
slobody, pričom súd dospel k záveru, že v prípade obžalovanej, vzhľadom na jej samotnú osobu, povahu

a následky konaní, pre ktoré bola uznaná vinnou, na zabezpečenie ochrany spoločnosti, zabránenie
obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, bude
postačujúce uložiť jej trest odňatia slobody na dolnej hranici v § 221 ods. 1 Tr. zák. ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody, a to osobitne s ohľadom na tú skutočnosť, že z pohľadu súdu uvedenýtrest je potrebné obžalovanej uložiť bez súčasného odkladu jeho výkonu, teda ako trest nepodmienečný.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil obžalovanej súhrnný trest odňatia slobody na tri
roky, na výkon ktorého zaradil obžalovanú vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák., do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom
postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne rozhodol o zrušení výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/114/2015 z 9.9.2015, právoplatného dňom 2.11.2015, ako aj
všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku bolo jeho vyhlásenie. Odvolanie má
odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre

nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.