Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1022/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213207112.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: X. I., bytom D., I. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy
1.302,57 eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 4,42 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 5. júna 2015 č. k. 7C/411/2013-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podaný návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 156 ods. 3 OSP, čl. I § 75,
čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, § 37 OZ a uviedol, že sa oboznámil s návrhom spolu

s prílohami, originál zmenkou a zistil, že navrhovateľ predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje
nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 409100019, meno, priezvisko, rodné
číslo a podpis vystaviteľa - odporcu, miesto vystavenia: v Komárne, dátum vystavenia: 25. 03. 2010,
zmenková suma: 1.324,57 eura, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO35807598,Pribinova25,81109Bratislava,zmenkovýúrok0,25%denneod
10. 10. 2010“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: „bez protestu",

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament
(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé,
že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie
sumy 1.302,57 eura. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o
podanom návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú
si porovnal s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Komárne

s dátumom vystavenia dňa 25. 03. 2010 na 1.324,57 eura zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje
doložku v znení: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro,
vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu slovom jedentisíctristodvadsaťštyri eur a päťdesiatsedem centov
a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 10. 10. 2010. Ďalej uvedená zmenka
obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811

09 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s
uvedením mena a priezviska: X. I., v kolonke trvalé bydlisko s označením I. XXX/XX, XXX XX D., s
grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá
zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma
a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové
náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis.

ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti,
ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek, a pretonespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným
dôvodom pre platenie, a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej
zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a

dôvody vzniku záväzku, a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný
záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja
sa, bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom
sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby,
kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok

zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na
zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo
posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu
žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť
zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky,
inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje

ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj
určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 25. 03.
2014, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení zmenkového práva,
podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom
prípade 4 rokov od 25. 03. 2010, t. j. po dáte, alebo ...... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v

ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci.
Súd prvého stupňa pri preukázaní svojich úvah poukázal na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej
veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči
rozhodnutiu KS v Nitre 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20. 07. 2010 k čís. kon.: 15 CoZm
1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti,

ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 Zákona o zmenkách a
šekoch. Rovnako súd prvého stupňa poukázal vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o
zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR, napríklad na rozhodnutia
Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08. 12. 2009, ako aj na právny názor sudcu (t.
č. Vrchního soudu Praha), odborníka na zmenkové právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka. Podľa súdu

nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné obdobie pri riešení otázky splatnosti
uvedenej vlastnej zmenky, kedy na zmenke sa vyskytujú dve doložky vymedzujúce splatnosť zmenky
nasledovne: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad ....“ a „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“, podľa ktorého táto doložka je výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista
zmenky na platenie o 4 roky, (resp. akejsi postupnej splatnosti), prípadne iných úvah. Podľa súdu prvého

stupňa je zrejmé, že sú tu vlastne dve samostatné doložky vymedzujúce splatnosť zmenky (jednak
ako lehotnú, a jednak ako konkrétny deň splatnosti 4 roky po vystavení), preto nie je možné súhlasiť
s názorom, podľa ktorého uvedenú situáciu je možné riešiť na základe tzv. moderačného práva súdu
jednak preto, že by takýmto postupom došlo k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom, pretože
súd takýmto výkladom a uplatnením moderačného práva by vyložil obsah zmenky pri riešení jej platnosti

alebo neplatnosti v prospech jedného z účastníkov konaniach a zároveň by sa úplne poprela zákonom
predpokladaná podmienka rigoróznosti zmenky, ktorá je v protiklade s abstraktnosťou záväzku zo
zmenky. Abstraktnosť zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky,
pre ktoré je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný
papier z pohľadu zmenečného veriteľa tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom

uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a
kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových
práv, atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú
uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu prvého stupňa
citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno

na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku
skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v
rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je
uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Podľa súdu prvého stupňa názory, v zmysle
ktorých uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie

o 4 roky, resp. akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, považoval tieto názory za účelové a
v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Súd prvého stupňa uviedol, že vo veci
konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP, ako aj podľa Nariadenia EPaR (ES) č. 861/2007. Mal za to,
že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania,kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením, nakoľko podľa súdu sa nedá výsluchom účastníkov konania, ani žiadnym
výkladom v rámci dokazovania vysvetliť skutočnosť, že na zmenke sú 2 údaje splatnosti, kedy po

lehotnej splatnosti a to 1 rok od vystavenia by sa dalo zmenku predložiť v jeden konkrétny deň a to 4
roky po dni vystavenia. Na záver dodal, že na zmenke sa vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, číslo
zmluvy s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného
papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov
zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi v tomto prípade voči vystaviteľovi zmenky. O náhrade trov

konania rozhodol tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP. V
konaní úspešný účastník konania v procesnom postavení odporcu si sám nárok na náhradu trov konania
neuplatnil a podľa obsahu spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol,
ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Prvostupňový

súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z
údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového
a šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri

vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je
možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od
vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka „do", a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie

predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch
medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní odporcom). Navrhovateľ
je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu, žiadne
iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani
nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie

iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení
nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Uviedol, že záver súdu je nesprávny a vyplýva
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn. 43CoZm/10/201, Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2014 sp. zn.
9Co/22/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn. 11Co/529/2014 a žiadal, aby odvolací

súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie
a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 61,41 eura bez DPH za podané
odvolanie a 8,39 eura bez DPH režijný paušál.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa navrhovateľ domáhal zaplatenia uvedenej

zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého návrhu je
navrhovateľ ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.Súd prvého stupňa konštatoval, že na zmenke vystavenej odporcom dňa 25. 03. 2010 na zmenkovú
sumu1.324,57eurasanachádzaajúdajočíslezmluvy:409100019,pričomvystaviteľvyhlásil,žezaplatí
za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava

a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.
Podľa obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa
neskúmal, na základe akého právneho vzťahu odporca zmenku vystavil, odôvodnenie rozsudku zameral
na zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti
zmenky ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení §
157 ods. 2 OSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s
poukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprijatéprávne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie
musí byť súčasne preskúmateľné.Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa je postihnuté vadou
z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je

síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti
rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode rozhodnutia bez
nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným
spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti
žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento obsah

vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva
chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel
k tomu, že súd prvého stupňa sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej

vistazmenky vystavenej odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov
- v stovkách súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou
pravdepodobnosťou zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica"),

používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne
členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so
zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky

z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo

vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná
vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v
spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový

a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej
zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka
v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení
platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa
za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné

strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie
je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a
potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone
o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jejzmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre

dôkaznékonanie,čoznamená,ženespotrebiteľskýcharaktermusíbyťbezpečnepreukázanýspôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci

vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §

54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé

podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu

spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní

znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.Vzhľadomnatoavspojenísprávnymzáveromodvolaciehosúduonepreskúmateľnostiprvostupňového
rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobný návrh navrhovateľa
zamietnutý, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať

v naznačenom smere. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným
zákonným požiadavkám. Zároveň podľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho.

Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v

nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu odporcu,
ktorému trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že odporcovi sa náhrada trov nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.