Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/266/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112226607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112226607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu

Gabriela Brišková a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpená: JUDr. Branislav Zuberec, advokát,
so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XXXX/XX,
O., o zaplatenie 569,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č. k. 17C/214/2013-47 zo dňa 17. októbra 2013, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej, zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 01.06.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, zrušil
platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 10Ro/201/2012-28 z 11.02.2013 a rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že

žalovanému bol v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý žalobkyňou spotrebiteľský
úver, na základe oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003764277 R z
21.03.2011, podpísaného tak žalobkyňou, ako aj žalovaným, s možnosťou čerpania úveru do výšky
úverovéholimitu300eur,smožnosťoujehočerpaniaod12.08.2010.Úverovýlimitžalovanývyčerpal,ale
úver žalobkyni nesplatil. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur,
ale bez úrokov a poplatkov, pretože úverová zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a
v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. bol spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa vo zvyšku žalobu zamietol. Súd priznal žalobkyni zo sumy
300 eur aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože 01.06.2011 bol už žalovaný v omeškaní so zaplatením úveru. Podľa
úverovejzmluvyboltotiždlžníkpovinnýúversplatiťkedykoľveknapožiadaniežalobkyneatátopožiadala
o jeho zaplatenie prípisom z 31.05.2011 a úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila vo výške stanovenej
podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalejlenO.s.p.).Pretožeúčastnícikonaniaboliúspešnítakmervpolovici,súdžiadnemuznichnepriznal
právo na náhradu trov konania.Proti tomuto rozsudku podala v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania odvolanie
žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázala na skutočnosť, že si uplatnila nárok na vrátenie dlžnej sumy titulom vyčerpaného

a nevráteného kontokorentného úveru poskytnutého na základe zmluvy o povolenom prečerpaní z
21.03.2011. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného bolo žalovanému 31.05.2011
oznámené, že celý jeho záväzok sa stal splatným 31.05.2011. Žalobkyňa poukázala na znenie § 1 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa uvedený zákon nevzťahuje ani
na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou

iným spôsobom ako na kreditnú kartu a tiež na § 3 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého pri úveroch
formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov,
musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je
stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. S

poukazom na uvedené ustanovenia je zrejmé, že povolené prečerpanie na bežnom účte sa nepovažuje
zaspotrebiteľskýúver,apretozmluvaopovolenomprečerpanínemuselaobsahovaťnáležitostiuvedené
v § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pretože žalobkyňa si splnila všetky povinnosti vyplývajúce
z § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré sa vyžadujú pri poskytovaní úverov formou povoleného
prečerpania, zmluvu nebolo možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej namietla,

že súd prvého stupňa aplikoval nesprávny právny predpis, pretože k 12.08.2010, od kedy mohol byť
úver formou povoleného prečerpania čerpaný, nebol už zákon č. 258/2001 Z. z. účinný a bol nahradený
zákonom č. 129/2010 Z. z. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečrpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek

zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že zmluva o povolenom prečerpaní v spojení s obchodnými
podmienkami všetky zákonom požadované náležitosti spĺňala, preto nemôže byť posudzovaná ako
bezúročná a bez poplatkov. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok zmeniť

tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni 569,94 eur s úrokom z úveru z 300 eur vo výške
16,9 % ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 300 eur vo výške 9,25
% ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia a úrokom z omeškania zo sumy 207,39 eur vo výške 9,25
% ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia. Žalobkyňa tiež žiadala, v prípade iného rozhodnutia súdu,
ktoré požaduje v odvolaní a úspechu v celom rozsahu, priznať náhradu trov konania pozostávajúcich

zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia 109,94 eur a náhradu trov odvolacieho
konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia 55,19 eura.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu

(§ 156 ods. 3 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

V prejednávanej veci prvostupňový súd posúdil úver, ktorý žalobkyňa poskytla žalovanému a na základe

ktoréhosiuplatnilasvojenárokyžalobou,akospotrebiteľskýúver,ktorýjealebezúročnýabezpoplatkov.
Podstata odvolania žalobkyne spočíva v tom, že žalobkyňa tvrdí, že úver nemal byť súdom vyhodnotený
ako bezúročný a bez poplatkov, ale súd prvého stupňa mal žalobkyni priznať aj všetky ňou uplatnené
a vyčíslené úroky a poplatky.

Žalobkyňa v odvolaní na jednej strane poukazuje na § 1 ods. 3 a § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a dovoláva sa ich aplikácie, keď z cit. ustanovení vyvodzuje, že zmluva
o povolenom prečerpaní (z ktorej odvodzuje svoje nároky), nemusela obsahovať náležitosti podľa § 4
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na druhej strane ale zároveň uvádza, že súd malsprávne aplikovať už nový zákon č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože predmetná zmluva
bolauzatvorenáužzaúčinnostitohtonovéhozákona.Užzuvedenéhojezrejmé,žeodvolaniežalobkyne
jevtejtočastizmätočné.Akmalibyťtotižnazmluvnývzťah,zktoréhožalobkyňaodvodzujesvojenároky,

aplikované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., nemohli byť naň zároveň aplikované ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 09.03.2010 a ktorým bol zrušený (a nahradený)
zákon č. 258/2001 Z. z.

Odvolacísúdsapretonajskôrzaoberalotázkou,oakýúvervprejednávanejveciideaakýprávnypredpis

bolo potrebné aplikovať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že úver žalobkyňa poskytla na základe oznámenia o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003764277 R z 21.03.2011. Žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že úver bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o povolenom prečerpaní z 21.03.2011.

Podľa článku I. bodu 2. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré boli
priložené k žalobe, povolené prečerpanie bežného účtu poskytuje banka fyzickej osobe, ktorá je
majiteľom bežného účtu na nepodnikateľské účely vedeného v banke, staršej ako 18 rokov, a to na
základe zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu podľa § 710 a nasl. Obchodného zákonníka
a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorú tvorí žiadosť o povolené prečerpanie,

oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a tieto podmienky.

Podľa oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 003764277R z 21.03.2011
dňom uvedenom pri podpise banky je medzi klientom a bankou uzatvorená zmluva o povolenom
prečerpaní č. 003764277R podľa článku I. bodu 2. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie

bežného účtu. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Dlžník je povinný kedykoľvek úver splatiť na
požiadanie banky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 21.03.2011 (deň uzatvorenia

zmluvy; ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené
inak.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý

sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1
písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15,
§ 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

Na základe uvedeného odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa,

že zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania bola uzavretá 21.03.2011, ktorý v odvolaní žalobkyňa
nespochybnila, pričom (ako vyplýva z textu zmluvy) išlo zároveň o spotrebiteľský úver poskytnutý formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie a s poukazom na vyššie cit. ust. zákona
č. 129/2010 Z. z. uzavrel, že na predmetný zmluvný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. v rozsahu podľa cit. § 1 ods. 4.

Odvolací súd teda akceptoval odvolaciu námietku žalobkyne, že v prejednávanej veci bolo potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Tým je ale zároveň vylúčená dôvodnosť tých
odvolacích námietok žalobkyne, ktorými sa domáhala aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z., pretože akouž odvolací súd uviedol vyššie, zákon č. 129/2010 Z. z. zrušil (v záverečných ustanoveniach) zákon č.
258/2001 Z. z.

Prechodné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. riešia časovú pôsobnosť právnych noriem k tým
právnym vzťahom, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 258/2001 Z.
z.) a trvajú, alebo majú mať právne účinky aj za účinnosti novej právnej úpravy. Podľa § 25g zákona
č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je
ustanovené inak. Právne vzťahy vzniknuté za účinnosti novej právnej úpravy (zákon č. 129/2010 Z. z.)
je však potrebné posudzovať už podľa novej právnej úpravy (sporná otázka časovej pôsobnosti noriem
obsiahnutých v zrušenej právnej úprave tu vôbec nevzniká).
Súd prvého stupňa tak vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval správne ustanovenia správneho
(účinného) právneho predpisu. Takáto vada v konaní pred súdom prvého stupňa a v jeho rozhodnutí by

však bola dôvodom pre zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia iba vtedy, ak by súd prvého stupňa zároveň
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ide o kumulatívnu podmienku), alebo ak
by rozhodnutie vo veci nebolo vecne správne (§ 219 ods. 1 a § 212 ods. 3 O.s.p.)

Ako vyplýva z odvolania žalobkyne, táto sa dovolávala aplikácie § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z., pričom vychádzala z predpokladu, že zmluva o povolenom prečerpaní spĺňala všetky zákonom
požadované náležitosti.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, akceptoval námietku
žalobkyne na aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z., ktorej sa v odvolaní dovolávala. Z tohto dôvodu nebola

potrebná výzva odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. adresovaná žalobkyni, aby sa vyjadrila k
použitiu ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., na použitie ktorých už súhlas v odvolaní udelila.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto

náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa názoru žalobkyne, zmluva o povolenom prečerpaní v spojení s obchodnými podmienkami všetky
zákonom požadované náležitosti spĺňala.

Podľa článku III. bodu 6. obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré boli
priložené k žalobe, banka je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby pri poskytovaní povoleného

prečerpania odplatu, ktorú predstavujú poplatky banky podľa sadzobníka pre fyzické osoby - občanov.

Sadzobník pre fyzické osoby - občanov, však nebol súčasťou predmetnej zmluvy o poskytnutí
povoleného prečerpania. Podľa textu zmluvy (predloženej žalobkyňou) nebol sadzobník jej súčasťou
a za súčasť nebol prehlásený ani v obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie bežného

účtu, ktoré predložila žalobkyňa. Z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.
vyplýva požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala
výslovné uvedenie všetkých poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Odkaz na sadzobník
poplatkov skrytý v obchodných podmienkach, ktorý navyše ani neprehlasuje sadzobník za súčasť

zmluvy, nie je dostatočný, pretože ide o prejav obchodnej praktiky, ktorá je spôsobilá uviesť spotrebiteľa
do omylu o ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru a ovplyvniť jeho rozhodnutie vstúpiť do
zmluvného vzťahu s dodávateľom.Pretože v prejednávanej veci je dokázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, od ktorej odvodzovala svoje nároky žalobkyňa, neobsahovala výšku poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto

poplatky môžu meniť, teda náležitosť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., v súlade s
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bolo potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo napriek nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci aplikáciou neúčinných zákonných ustanovení (ktoré boli nahradené novou právnou
úpravou v oblasti spotrebiteľských úverov) vo výroku, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol, vecne
správne. Hoci odvolací súd akceptoval odvolaciu námietku žalobkyne, ktorou sa domáhala aplikácie
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., ďalšiu odvolaciu námietku, ktorou sa žalobkyňa
domáhala, aby súd žalobkyni priznal aj uplatnené úroky a poplatky z úveru, vyhodnotil odvolací súd s
poukazom na uvedené ako neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa trov prvostupňového konania, táto smerovala k ich
prehodnoteniu iba za predpokladu, že bude v odvolacom konaní úspešná a dôjde k zmene napadnutého
rozhodnutia tak, že žalobkyňa bude úspešná v celom rozsahu. Pretože ale žalobkyňa v odvolacom
konaní úspešná nebola a miera jej úspechu aj v prvostupňovom konaní tak zostala nezmenená,

vzhľadom na absenciu ďalších námietok o trovách konania, odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, správnosť výroku o náhrade trov prvostupňového konania z iných dôvodov neskúmal.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto mu ich
náhradu odvolací súd nepriznal.

Tento rozsudok bolo prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.