Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715213764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa: S. Q., C..
XX.X.XXXX, S. M., O. XXXX/XX, M.. H.. M., O. &. M. O..U..L.., I. XX, XXX XX I., proti odporcovi: M. J.
O., O..U..L.., O. O. M. XX, XXX XX S., Y.: XXXXXXXX, práv. zast. X. I.U. W.. X. J., O..U..L.., I. XX, XXX
XX S., v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2014 uzavretá medzi

S. Q., C.. XX.X.XXXX, S. O. XXXX/XX, M. X. O. M. J. O., O..U..L.. O. O.Q. M. XX, S., O., Y.: XX XXX
XXX, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č. 22160/B j
e n e p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý navrhovateľovi uhradiť trovy konania v sume 486,53 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad sumu
99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2015 domáhal, aby určil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2014 uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 31.7.2014 požiadal odporcu o poskytnutie revolvingového úveru a na základe tejto žiadosti
s odporcom uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu mal odporca poskytnúť

spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %. Poskytnuté plnenie mal
splácať v mesačných splátkach po 21,30 eur. Spolu s úverovou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých
obsah ovplyvniť nemohol a zároveň podpis Dohody o zrážkach zo mzdy bol povinnou podmienkou k
možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru odporcu. Dohoda o zrážkach musí obsahovať označenie
pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodu vykonať a výšku dohodnutých zrážok. Dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody jej vzniku, nakoľko sa jedná o

revolvingový úver, ktorý sa postupne môže v prípade riadneho splácania navyšovať. V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto
zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri
uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku akého druhu a v
akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej zrážky v čl. V dohody v sume

35,86 eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany
veriteľa. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to bez
ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu mesačnejzrážky. Takéto dojednanie je neurčité, obchádza zákon a je neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39
OZ. Z dlhodobej praxe odporcu a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere je zrejmé, že navrhovateľ
zasielal svoju vyplnenú žiadosť o úver priamo odporcovi spoločne s predpripravenými formulárovými

prílohami, pričom jednou z nich bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť obsah formulárových dojednaní. Navyše, nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy zo strany odporcu v zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút neprípustná.
Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014 zo

dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/517/2013 zo dňa 1.10.2014, Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 25Copr/5/2015 zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa
21.4.2015, rozhodnutie ESD vo veci C-106/77 Simmenthal a na stanovisko Komisie pre posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacej pri Ministerstve
spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem na podaní návrhu odôvodnil tým, že
odporca žiadosťou zo dňa 19.1.2015 vyzval jeho zamestnávateľa spoločnosť O. O., O..U..L.., M. na

vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 35,86 eur mesačne. Na základe toho zamestnávateľ vykonáva
zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do majetkovej sféry z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Tento stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu, čím je splnená podmienka naliehavého
právneho záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre
pod sp. zn. 25Copr/5/2015.

Spolu s návrhom navrhovateľ podal návrh na predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením
č.k. XXC XXX/XXXX-XX zo dňa 14.12.201, právoplatným k 17.3.2016 tak, že uložil zamestnávateľovi
navrhovateľa povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa až do právoplatnosti skončenia
konania vo veci samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosť ktorej

je predmetom tohto konania.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že v roku 2014 požiadal odporcu o poskytnutie úveru vo výške
600,- eur na úhradu nákladov súvisiacich s pohrebom svojej matky. Bankové inštitúcie mu pôžičku
neposkytli z dôvodu nízkej výšky jeho príjmu. Navštívil pobočku odporcu, kde mu bolo predložených

viacero papierov na podpis s tým, že nebol čas si ich dôsledne prečítať. Na účet mu prišla len suma
200,- eur, ktorú mal uhradiť v splátkach. K úveru mu nebola vystavená žiadna karta, na základe ktorej
by mohol čerpať finančné prostriedky. V mesiaci január 2015 mu zamestnávateľ začal vykonávať zrážky
zo mzdy na celkovú sumu viac ako 1.100,- eur. Pri uzatváraní dohody mu však bolo povedané, že
zrážkybudúvykonávanénazákladedohody,lenpokiaľbyzmeškalúhraduprvejsplátky.Ododporcumal

poskytnutých spolu asi 5 úverov, z ktorých 4 pokladá za vyrovnané. V tomto prípade uhradil minimálne
sumu, ktorá mu bola požičaná, vo výške okolo 300,- eur.

Prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní poukázal najmä na neurčitosť dohody o zrážkach
zo mzdy a neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dohoda nebola navrhovateľom individuálne

dojednaná a zároveň navrhovateľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal ani
možnosť ju odmietnuť.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 7.8.52014 uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jej uzavretí bol navrhovateľovi predložený aj návrh dohody

o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, pričom podľa článkov I. a II. bol navrhovateľ poučený o
tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie
úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol v článku III. poučený aj
o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho v úvodných ustanoveniach dohody
o zrážkach zo mzdy nachádza text :“Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“, ktoré

ustanovenia sú zároveň graficky zvýraznené z dôvodu zvýraznenia dôležitosti prečítania si textu a
obsahu poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše, dohoda o zrážkach
zo mzdy je uzavretá na samostatnom liste. Preto spĺňa všetky podmienky v zmysle ust. § 5a ods. 1,
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014. Napadnutá
dohoda o zrážkach zo mzdy vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež, na

základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Preto je z hľadiska určitosti právneho
úkonu nesporné, čo pohľadávka znamená. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci
sp. zn. 9C/171/2015 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/140/2006. Taktiež odporca namietal, že za
platnú je potrebné považovať celú dohodu o zrážkach zo mzdy, keďže je nesporné, že dohoda ozrážkach zo mzdy pri vymedzení zabezpečených pohľadávok môže byť platným úkonom aj bez toho,
aby zabezpečovaná pohľadávka zahrňovala vymedzenie o revolvingu. Tvrdenie navrhovateľa o tom,
že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach zo mzdy presne a úplne konkretizovaná,

je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35
ods. 2 OZ a v tomto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 191/2009 a sp.
zn. 3Cdo 81/2011. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, čiže vymedzenie
zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa s hlavným vzťahom, z ktorého
táto pohľadávka vznikla. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej

normy, ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Rovnako, ako pri iných
spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti
(napr. uznanie dlhu záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny dôvod uznanej povinnosti,
prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku s tým, že všetky pohľadávky

sú kauzálne spojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o revolvingovom úvere.
Výška zrážky zo mzdy je regulovaná právnymi predpismi, teda ani dohodou zmluvných strán nie je
možné prekročiť zákonné obmedzenie. Dojednanie o možnosti vykonania zrážky zo mzdy nad sumu
uvedenú v dohode, neodporuje zákonu, pretože zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia, ako pripúšťa
zákon. Preto poukázal na to, že ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy nad dohodnutý

rozsah nie je podmienkou, či esenciálnou súčasťou dohody, a teda na platnosť dohody ako celku
nemá žiadny vplyv. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej
uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Neprijateľnou
podmienkou nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy, preto názor orgánu sui generis
(Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík

pri Ministerstve spravodlivosti SR) nie je nad zákonom. Rozhodnutie vo veci Simmenthal, na ktoré
poukazuje navrhovateľ, sa týka po vecnej stránke otázky poplatkov za dovoz mäsa a súladu poplatkov
s unijným právom. Odporca poukázal tiež na to, že tvrdenia navrhovateľa odporujú aj poslednej novele
zákona č. 129/2010 Z.z., pokiaľ ide o prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako formy zabezpečenia.
Uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch bol naposledy novelizovaný zákonom č. 438/2015 Z.z.

s účinnosťou od 23.12.2015 s tým, že ust. § 9 ods. 13 umožňuje zabezpečiť záväzky z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Rovnako aj po
novele uvedeného zákona s účinnosťou od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľ pritom v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru, resp. úveru bez

akéhokoľvek zabezpečenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov,
a to Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi účastníkmi dňa 7.8.2014, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

XXXXXXXXXX uzavretou medzi účastníkmi dňa 7.8.2014 a žiadosťou navrhovateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy zo dňa 19.1.2015, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako dlžník požiadal odporcu dňa 31.7.2014 o poskytnutie spotrebiteľského úveru na
predtlačenom formulári vo výške 600,- eur (č.l. 5) s tým, že celková čiastka, ktorú musí navrhovateľ

ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)
bola uvedená vo výške 786,80 eur, a to v 36-tich mesačných splátkach po 21,30 eur s tým, že
predpokladaná mesačná platba (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb,
ak bude uzavretá) bola uvedená na sumu 35,86 eur. Poplatok za poskytnutie úveru činil 20,- eur.
Následne po schválení úveru odporcom bola dňom 7.8.2014 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere

(ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver v žiadanom rozsahu. Údaje o
schválenom spotrebiteľskom úvere (ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru nemali byť vypĺňané)
sú do Zmluvy vpísané rukou.

Rovnako dňa 7.8.2014 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“)

podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany odporcu bola
podpísaná dňa 31.7.2014 a zo strany navrhovateľa dňa 7.8.2014. Z úvodných ustanovení čl. I. a II.
Dohody vyplýva že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia Zmluvy alebo
poskytnutiaúveru(revolvingu)stým,ženavrhovateľakodlžníkmámožnosťodmietnuťuzavretieDohodytým, že ju nepodpíše. Zároveň čl. III. Dohody obsahuje všeobecné poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že v poslednej vete je uvedené, že navrhovateľ ako dlžník nemá
oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom

jednostranneukončiť.Vzmyslečl.IV.Dohodymáodporcavočinavrhovateľoviakodlžníkovipohľadávku,
ktorá vznikne tým, že odporca poskytne navrhovateľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva“) sumu vo výške 600,- eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že Dohoda bola
uzavretánazabezpečeniepohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovizoZmluvy.Vzmysletretejvetyčl.IV.
Dohody pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane

všetkých prípadných revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov),
nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči navrhovateľovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej
„Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto špecifikovanej Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi bola v
zmysle čl. V. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ

poberá od svojho zamestnávateľa s tým, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 35,86
eur. Strany súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v
dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu

podľa predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok
v omeškaní. Sumy 600,- eur a 35,86 eur boli do Dohody dopísané rukou. Odporca dňa 19.1.2015
požiadal zamestnávateľa navrhovateľa O. O. O..U..L.., M. o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 35,86
eur, keďže navrhovateľ je ku dňu 19.1.2015 v omeškaní so splátkou v sume 35,86 eur a celkový dlh
navrhovateľa voči odporcovi ku dňu 19.1.2015 činí 1.147,92 eur s tým, že tento dlh môže byť navýšený

z dôvodu prípadného navýšenia úveru alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie, resp. znížený
z dôvodu priamych úhrad od navrhovateľa.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane zmien, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že návrh navrhovateľa je dôvodný. Odporca svojimi argumentami a rozhodnutiami, na ktoré poukazoval,
vecne nevyvrátil tvrdenia navrhovateľa v tomto konaní. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že Dohoda je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov.

Na zabezpečenie pohľadávok odporcu zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli
účastníci dňa 7.8.2014 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v zmysle § 5a
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. možnosť odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a poučenie o
jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné náležitosti Dohody, ktoré evokujú
splnenie zákonných požiadaviek zo strany odporcu kladených zákonom pre platnosť dohody o zrážkach

zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom navrhovateľa preukázané, že pracovník odporcu navrhovateľa
nijakým spôsobom bližšie navrhovateľa neinformoval o možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo
mzdy. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené navrhovateľovi na podpis v ten istý deň,
ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval proces
schválenia úveru zo strany odporcu, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok do Zmluvy

(vpísané v čl. 6 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany navrhovateľa nemohli byť ani suma
úveru, ani výška zrážky zo mzdy navrhovateľovi známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané
v Dohode dňa 31.7.2014. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky
zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva odporcu na zrážky zo mzdy z takto uzavretej
Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle § 39

OZ absolútne neplatná.

Ďalší dôvod neplatnosti Dohody súd vidí v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia
veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku
dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej

konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom
zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré
odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči navrhovateľovi
ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú

na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd považuje za neurčité, a teda
v zmysle § 37 OZ za neplatné.

Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa
Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,

bez ohľadu na dôvod má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa a
navyšovaniezrážokzomzdynaddohodnutúvýšku.Zvyjadrenianavrhovateľavyplýva,žetentonepoprel
vedomosť o uzavretí Dohody, avšak len v prípade neuhradenia prvej splátky za účelom úhrady úveru.
Súd podotýka, že v danom prípade je navrhovateľ v postavení spotrebiteľa, teda ako slabšej strany

zmluvného vzťahu. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že v pochybnostiach platí výklad v prospech
spotrebiteľa. Súd preto nemohol opomenúť ani túto skutočnosť a spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania. Aj z toho dôvodu má súd za to, že pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy musí byť dohoda
jasne upravená, nemôžu byť žiadne pochybnosti o obsahu dohody, ani o výklade jej ustanovení. Súd
dodáva, že v čase podpisu Dohody navrhovateľom ani výška zrážky zo mzdy, ani výška úveru v Dohode

nebola vyplnená, z ktorého dôvodu súd, ako je uvedené vyššie, vyhodnotil Dohodu ako neplatný právny
úkon.

Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie pohľadávky odporcu, ktorá má byť
zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 5 mesiacov po uzavretí Dohody odporca požiadal

zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 1.147,92 eur ku dňu 19.1.2015,
hoci navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 600,- eur s tým, že celková čiastka, ktorú mal
navrhovateľ zaplatiť podľa Zmluvy, bola 786,80 eur (čl. 6, tretí riadok Zmluvy). Pokiaľ teda dňa 19.1.2015
odporca zamestnávateľovi navrhovateľa oznámil dlh vo výške 1.147,92 eur, už táto skutočnosť sama osebe potvrdzuje, že nie je možné z Dohody jednoznačne určiť, aká výška dlhu má byť celkovo zrazená,
navyše, ak sa účastníci v Zmluve dohodli na celkovej sume, ktorú má navrhovateľ zaplatiť, vo výške
786,80 eur (splátky po 21,30 eur x 36 mesiacov + 20,- eur poplatok za poskytnutie úveru).

Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané,
že navrhovateľovi boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi
navrhovateľa. Navyše, k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu,
pretože Dohoda nemohla byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním,

ani iným jednostranným spôsobom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. právnej úpravy podľa zásady úspechu vo veci

tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 486,53 eur. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a § 15, § 16 ods. 3,
§ 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vrátane zmien. Odmenu súd priznal v sume 294,06 eur za 5 úkonov právnej služby
po 64,53 eur za úkony právnej služby v roku 2015 a po 66,- eur za úkony právnej služby v roku 2016

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia, vyjadrenie vo veci samej a účasť na meritórnom pojednávaní súdu);
k odmene patrí režijný paušál v sume 42,52 eur, z toho 2-krát po 8,39 eur za úkony v roku 2015 a 3-
krát po 8,58 eur za úkony v roku 2016. Ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu hotových výdavkov za
cestovné v sume 25,96 eur (s použitím motorového vozidla zn. S. XXXd F. za cestu na pojednávanie

súdu dňa 23.5.2016 z Košíc do Popradu a späť v počte spolu 225 km, pri cene PHM vo výške 1,06 eur/1
liter, priemernej spotrebe PHM 4,5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1 km) s tým, že cestovné
činí spolu 51,92 eur, avšak bola uplatnená len polovica týchto nákladov z dôvodu účasti aj na ďalšom
pojednávaní súdu na tomto súde. Priznaná náhrada za stratu času činí 42,90 za 6 začatých polhodín po
14,30 eur za každú polhodinu, čo je 85,80 eur, avšak navrhovateľ si aj náhradu za stratu času uplatnil

vo výške polovice z dôvodu účasti na ďalšom pojednávaní súdu v Poprade. Spolu odmena a náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí spolu 405,44 eur, ku ktorej patrí 20 % DPH v sume
81,09 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú odmenu za úkon vyjadrenie k odvolaniu v sume 66,-
eur, ale len v sume 33,- eur, keďže za tento úkon patrí odmena v zmysle § 13a ods. 2, písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2, písm. a/, veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení
účinnom do 31.12.2015, poplatníkom je: navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený.

Pretože navrhovateľ bol v tomto konaní osobne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2,
písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. a súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, súd 3. výrokom tohto
rozsudku zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur podľa položky

1 a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenierozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.