Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217032
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111217032.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812
36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: W. G., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom v K. XXX,
XXX XX N., Č. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr.

Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 1.648,17
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške
190,73 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 190,73 Eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 91,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného
systému E-KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 040 21 Košice, Thurzova 1 po právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 8.6.2011 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.648,17 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.648,17 Eur odo dňa 1.11.2009 do zaplatenia a
žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za

podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.

Podaním doručeným súdu dňa 28.6.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 29.7.2013 namietol vstup vedľajšieho účastníka do
konania, pričom poukázal na neúčelné a nehospodárne trovy právneho zastúpenia účtované vedľajším
účastníkom, keďže má za to, že súd je povinný prihliadať na prípadne neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskejzmluveexoffo.Namietapretoúčelnosťahospodárnosťprávnehozastúpeniavedľajšieho
účastníka, ktorý ako združenie založené na ochranu spotrebiteľov má sám o sebe poskytovanie právnej
ochrany spotrebiteľov v predmete svojej činnosti, pričom je zrejmé, že by mal byť schopný napĺňať

účel svojej existencie v rámci vlastnej réžie. Vedľajší účastník naviac vstupuje do množstva obdobných
súdnych konaní bez bližšieho oboznámenia sa s prípadmi len z vlastného podnetu bez vedomia asplnomocneniazostranyžalovaných,pričomúčelovéúkonyvedľajšiehoúčastníkabyvprípadeúspechu
žalobcu v konaní boli nepochybne v rozpore so záujmom žalovaných, ktorí by tak museli znášať náhradu
dodatočných trov, hoci tieto nezavinili. Vedľajší účastník má obvykle na výsledku konania právny záujem,

pretože výsledok konania sa môže prejaviť aj vo vzťahu medzi účastníkom na ktorého strane koná a
medzi vedľajším účastníkom ( napr. povinnosť poisťovne plniť za účastníka), avšak v danom prípade sa
výsledokkonaniažiadanýmspôsobomneprejavujevovzťahumedzižalovanýmavedľajšímúčastníkom,
pričom žalovaný ani nemá vedomosť o vstupe a konaní vedľajšieho účastníka, teda v tomto prípade je
otázne, či má vedľajší účastník postavenie blízke žalovanému, či vedľajší účastník nesleduje v konaní

len vlastne záujmy a či konanie vedľajšieho účastníka neodporuje úkonom žalovaného, ktorého postoj
k prejednávanej veci a uplatnenému nároku žalobcovi nie je známy. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam zastáva názor, že vedľajší účastník nenaplnil zákonné predpoklady na vstup do konania.

Na výzvu súdu zo dňa 3.9.2014 adresovanej žalovanej, aby oznámila stanovisko k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, teda oznámila, či súhlasí alebo nesúhlasí s jeho vstupom, žalovaná podaním

doručeným súdu dňa 1.12.2014 oznámila, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
nakoľko konanie je zdĺhavé a v jej neprospech.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 12.1.2015 vydaným pod č.k. 10C/27/2012 - 115 pripustil
vstup vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov

5, Prešov, IČO: 42 176 778 na strane žalovanej do konania. Prvostupňový súd odôvodnil uznesenie
tými skutočnosťami, že v danom prípade na strane žalovanej vstúpilo z vlastnej iniciatívy ako vedľajší
účastníkZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,ktoréhocieľomjeochranaprávspotrebiteľov
vrátane zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a jeho vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícií

vedľajšieho účastníka. Typovo ide teda o tie skupiny vedľajších účastníkov, ktorí nemusia preukazovať
právny záujem na výsledku konania. Tiež je nepochybné, že v danom prípade predmetné združenie
spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č.
250/2007 Z.z., ktorý zákon je uvádzaný ako príklad osobitného predpisu podľa citovaného ust. § 93 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku. Z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu
predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov podľa ust. § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku bez ohľadu na to, či združenie poskytuje ochranu spotrebiteľovi - účastníkovi konania
výlučne podľa zákona č. 250/2007 Z.z., keďže ide o príkladný výpočet osobitných zákonov, preto stačí
akákoľvek účinná ochrana spotrebiteľa - účastníka konania v spotrebiteľskom spore, t. j. právna ochrana

spôsobila privodiť účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, minimálne priaznivejší
výsledok ( napr. vznesením námietky premlčania a pod.).

Rozhodnutie súdu o pripustení vstupu vedľajšieho účastník na strane žalovanej nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.2.2015.

Podaním zo dňa 15.9.2015 vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že vznáša námietku
premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi. Okrem iného uviedol, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ust. § 457 Občianskeho zákonníka ). Ide o vydanie bezdôvodného

obohatenia. V špecifikácii dlžnej sumy zo dňa 24.5.2013, ktorú predložil žalobca, je uvedená suma
2.161,99 Eur, ktorú vyčerpala žalovaná. V platobnej histórii zo dňa 4.1.2012 je uvedené, že žalovaná
zaplatila žalobcovi z titulu úverovej karty sumu 2.508,59 Eur. Je to preto žalobca, ktorý sa bezdôvodne
obohatil na úkor žalovanej o sumu 346,60 Eur.

Dňa 25.4.2016 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 20.4.2016, ktorým žalobca zobral
žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň poukázal na neúčelné a nehospodárne
trovy právneho zastúpenia účtované vedľajším účastníkom. Uviedol, že podľa ust. § 25 ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo

na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele
hlavnou náplňou jeho činnosti. Má za to, že vzniknuté trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať
za trovy potrebné na účelne uplatnenie alebo bránenie práva v tomto konaní, a to z dôvodu, že je
zrejmé,ževedľajšíúčastníkjezdružením,ktorésavzhľadomnacieľjehočinnostizaoberázastupovanímspotrebiteľov v konaní pred súdmi, preto zastúpenie vedľajšieho účastníka možno považovať za
duplicitné. Žalobca má za to, že subjekt, ktorý vznikne za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov,
zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní ako aj za účelom vstupu do spotrebiteľských

sporov v pozícií vedľajšieho účastníka, a teda ktorého hlavným predmetom činnosti je zastupovanie
spotrebiteľov v konaní pred súdmi, by mal disponovať najmä personálnym zabezpečením umožňujúcim
vykonávanie tejto činnosti bez potreby jeho ďalšieho zastúpenia osobou vykonávajúcou advokáciu,
ktorou v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií je zastupovanie klientov v konaní pred
súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie

právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonov, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku
klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu.
Vedľajší účastník ako združenie založené a existujúce za účelom ochrany spotrebiteľov aj v súdnych
sporoch by mal byť spôsobilý samostatne, a to bez akéhokoľvek ďalšieho právneho zastúpenia,
zastupovať spotrebiteľov v konaní pred súdom. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Vedľajší

účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu by mal byť schopný poskytnúť
odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor
má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/03, v zmysle ktorého
nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47
ods. 2 a3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie súd

neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelné vynaložené, a to práve preto,
že vedľajší účastník bol zriadený na ochranu spotrebiteľa a teda má byť schopný v spotrebiteľských
sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia
na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radu advokátov, hoci
zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na

strane ktorého vstupuje do konania. Poukazuje súčasne na skutočnosť, že vedľajší účastník vstupuje
paušálne do spotrebiteľských konaní bez ohľadu na stav konania, bez znalosti predmetu sporu, len z
vlastného podnetu bez vedomia a splnomocnenia zo strany žalovaných, bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa
aúčelnosťúkonovvedľajšiehoúčastníka,systematickyvkonaniachznášanámietkupremlčania,napriek
tomu, že na premlčanie súd prihliada ex offo. Vedľajší účastník konania rovnako predkladá vyjadrenia,

na ktorých predloženie ho súd nevyzýva, v ktorých tvrdí skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe a
na ktoré súd je povinný prihliadať ex offo. Pri takomto konaní vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť
o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia a nemožno ho považovať ani za dôkaz o jeho vôli
naplniť cieľ, pre ktorý bolo združenie založené. Úkony vedľajšieho účastníka predmetom konaní nie
sú potrebné na účelné bránenie práva a rozhodujúce pre rozhodnutie súdu vo veci samej, vzhľadom

k tomu, že súd v zmysle ust. § 5 b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie
nároku žalobcu ako i na neprijateľné zmluvné podmienky musí prihliadať ex offo. Poukazuje tiež na
všeobecne koncipované oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, v ktorom žiadal súd
o doručenie žalobného návrhu, aby tak vôbec získal o predmete sporu nejakú vedomosť. Uvádza,
že žalobcovi bolo dňa 9.7.2013 doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania v

súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podaním zo dňa 24.7.20133 označeným
ako námietka proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania podal námietku proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Prvostupňový súd však o predmetnej námietke žalobcu rozhodol uznesením č.k.
10C/27/2012 zo dňa 12.1.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.1.2015. Má za to, že v danom
prípade sa vedľajší účastník stal účastníkom konania až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o

pripustení vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 12.1.2015, t.z. najskôr 4.2.2015 ( 15 dní od doručenia
predmetného uznesenia žalobcovi). Má za to, že súd by nemal prihliadať na úkony vedľajšieho účastníka
uskutočnené pred 4.12.2015, t.z. pred právoplatnosťou uznesenia, ktorým súd zamietol námietku
žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka a teda za tieto úkony nepatrí vedľajšiemu účastníkovi ani
náhrada trov právneho zastúpenia, keďže do rozhodnutia súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva

nemohlo ísť o právne relevantné úkony vedľajšieho účastníka v súdnom konaní, keďže tento ešte nemal
postavenie vedľajšieho účastníka pre dané konania. Ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20.6.2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013, ktorým dovolací súd vyslovil právny záver rovnako ako vo
svojom uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátov v tzv. hromadných ( skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých

podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej, ktorej veci, nemožno
považovať za trovy, nevyhnutne ( účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. V danom prípade bolo podľa názoru dovolacieho súdu zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený
advokátom hromadne vstúpil do porovnateľných veci žalobkyne, pričom v písomnom vyjadrení kžalobe vzniesol všeobecne formulovanú ( prakticky formulárovú) námietku premlčania, aktualizovanú
len o údaje žalovaného a údaje o individualizácií žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím

bez pojednávania a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a
rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu
napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných veci, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie
právanaprávnuochranu.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyďalejvpredmetnomrozhodnutíkonštatoval,
že vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaných v postavení spotrebiteľa, mohol

efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a
právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým
by si vyžiadal právnu službu a na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh

na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy
nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy

zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný
rozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonaniatomutoúčastníkovivrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

Podľa ust. § 151 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,
nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do

troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania, súd vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona rozhodol tak, že v súlade s dispozičným úkonom
žalobcu konanie vo veci zastavil.

Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie

účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa hodnotí len
z procesného hľadiska. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného
konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku procesného návrhu účastníka, akým späťvzatie žaloby
nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania
procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho

rozhodnúť o náhrade trov.Žalobca zobral žalobu späť bez toho, aby mu žalovaná plnila, čoho sa svojou žalobou domáhal, a preto
z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a teda je povinný
nahradiť trovy konania.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno,
či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti
s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania ( resp. trov právneho
zastúpenia).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ust. § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou
od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z.z. a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov

vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a/ k ust. § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku považuje zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy tejto právnej úpravy
vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu z hľadiska systematického

zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je špeciálnym ustanovením, možno
vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do
konania, vyplývajúce z ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorou je existencia právneho
záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
sporu, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako

vedľajší účastník na strane žalovanej ( spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať svoj právny záujem
na jeho výsledku, pretože ( ako už bolo uvedené vyššie ) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší
účastník na strane žalovanej ( spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v §
93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku výslovne
upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno

vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má ( rovnako ako akýkoľvek hlavne účastník) jednak
právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosť zabezpečiť si kvalifikované
právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku

bez akýchkoľvek pochybnosti patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu
účastníkovi môže byť priznaná náhrad trov konania ( teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 1.648,17 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia časti úveru, ktorým jej poskytol na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa ust. § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov dňa 21.12.2002. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej v časti C vyššie

uvedenej úverovej zmluvy uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu, vydal žalovanej úverovú kartu
a poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000.- Sk ( 663,88 Eur). Žalovaná vyčerpala z poskytnutého
úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.185,23 Eur.

V súvislosti s nárokom žalobcu vedľajší účastník poukázal vo svojom podaní, ktoré bolo doručené súdu

dňa 23.9.2015, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko finančné prostriedky boli žalovanou čerpané
dňa 23.7.2003 a 14.11.2003 a žaloba bola na súd podaná dňa 23.6.2011, poukázal na skutočnosť, že
zmluva je neplatná a v špecifikácii dlžnej sumy zo dňa 24.5.2013, ktorú predložil žalobca je uvedená
suma 2.161,99 Eur, ktorú vyčerpala žalovaná. V platobnej histórií zo 4.1.2012 je uvedené, že žalovanázaplatila žalobcovi z titulu úverovej karty sumu 2.508,59 Eur, preto je to žalobca, ktorý sa bezdôvodne
obohatil na úrok žalovanej o sumu 346,60 Eur. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.
zn. 19Co/31/2013 zo dňa 14.11.2013.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva žalovanej, na strane ktorej
vystupoval, vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 15.9.2015, v ktorom namietal nedostatky úverovej zmluvy
v dôsledku čoho ju považuje za neplatnú, a poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky predmetnej
zmluvy. Na tomto mieste treba aj poukázať na skutočnosť, že žalovaná súhlasila so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania z dôvodu rýchlej a pružnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

Súd konštatuje, že až následne ( po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka žalobcovi) došlo zo
strany žalobcu k späťvzatiu žaloby podaním zo dňa 20.4.2016.

Z uvedeného je zrejmé, že u vedľajšieho účastníka išlo o účelne vynaložené trovy konania, a preto súd

žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v súlade s ust.
§ 146 od. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu týkajúcou sa skutočnosti, že by súd nemal prihliadať na
úkony vedľajšieho účastníka, a teda že za tieto úkony nepatrí vedľajšiemu účastníkovi ani náhrada trov

právneho zastúpenia, keďže nemal postavenie vedľajšieho účastníka do právoplatného rozhodnutia
súdu o podanej námietke žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, k tomu súd uvádza,
že uznesenie súdu o pripustení vedľajšieho účastníka nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2015, pričom
podanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorého obsahom bol návrh na zamietnutie žaloby
a uvedené relevantné dôvody na zamietnutie žaloby, bolo súdu doručené dňa 23.9.2015, teda po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súdu o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. Nepriznanie
trov vedľajšiemu účastníkovi za úkon príprava a prevzatie zastúpenia by znamenalo porušenie princípu
rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený, môže si aj vedľajší
účastník na strane žalovaného zvoliť právneho zástupcu, ktorý má potom následne právo na náhradu
trov konania, a teda aj právo uplatniť si náhradu trov konania za úkon právnej služby prípravu a prevzatie

zastúpenia, tak ako si ho uplatnil a vyčíslil žalobca na strane 3 žaloby.

Náhrada trov konania sa vzťahuje len na účelne vynaložené trovy konania a súd môže priznať len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. V súlade už s
uvedeným za účelne vynaložené trovy konania súd uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka vo výške 190,73 Eur podľa sadzby ustanovenej v § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za dva úkony právnej služby t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia
po 71,37 Eur a jedenkrát režijný paušál po 7,81 Eur a jedenkrát režijný paušál 8,39 Eur v zmysle ust.
§ 15 citovanej vyhlášky + 20% DPH.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľaust.§6ods.1citovanéhozákonasadzbapoplatkujeuvedenávsadzobníkupercentomzozákladu

poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a
prokuratúry sa platia kolkovými známkami, 5aa) v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom
alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Kolkovými známkami a v hotovosti

sa môžu platiť poplatky, len ak v jednotlivom prípade neprevyšujú sumu 300 eur, okrem poplatku podľa
položky 17, pri ktorom je možné platiť kolkovými známkami alebo v hotovosti, aj keď prevyšuje sumu
300 eur. V hotovosti a platobnou kartou možno platiť poplatky prostredníctvom technického vybaveniaprávnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu (ďalej len "prevádzkovateľ systému"), ak má na
to príslušný orgán vytvorené podmienky.

Podľa ust. § 11 ods. 3 citovaného zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa
návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni

súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu
verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70

eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa §
3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého
pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do

centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona 7) a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Podľa ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený
vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.

Podľa ust. § 13 ods. 3 citovaného zákona o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po
uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal
návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Zo spisu súd zistil, že žalobca uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 98,50 Eur dňa 23.6.2011
kolkovými zámkami, o čom svedčia nalepené kolkové známky na prvopise žaloby. Vzhľadom k tomu, že
žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA,
040 21 Košice, Thurzova 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).