Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/261/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112212266
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112212266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky U. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. J. č.
XX a navrhovateliek 1. O. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G.Y. na ul. J. č. XX a 2. O. N. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v G. na ul. J. č. XX proti odporcovi - otcovi detí M. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v G. na
ul. W. č. X zastúpenému JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Košice I zo dňa 28.5.2015 č.k. 22P 59/2012-423 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice I zo dňa 15.6.2015 č.k. 22P 59/2012-434 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch o spôsobe
zaplatenia dlžného výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku O. od 1.6.2013
do 31.5.2014 zo sumy 26,56 € na 60 € mesačne, za obdobie od 1.6.2014 do 31.12.2014 na 27,13
€ mesačne, od 1.1.2015 do 30.4.2015 na 40 € mesačne a od 1.5.2015 do budúcna na 27,13 €
mesačne, ktoré zaviazal otca platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre

navrhovateľku O. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 944,54 € je otec povinný zaplatiť v lehote
20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca pre mal. M. zo sumy 26,56 € na 40 €
mesačneod1.6.2013do31.5.2014,nasumu27,13€mesačneod1.6.2014do31.12.2014,nasumu30€
mesačne od 1.1.2015 do 30.4.2015 a na sumu 27,13 € mesačne od 1.5.2015 do budúcna, ktoré zaviazal
otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2008
do 31.5.2015 v sume 330,44 € zaviazal otca zaplatiť matke do 20 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku O. od 1.6.2013 do budúcna zastavil. Dlžné výživné

pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2013 v sume 108,73 € zaviazal otca zaplatiť
navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky O.
a matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Opravným uznesením opravil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 28.5.2015 sp.zn. 22P
59/2012, ktorý má správne znieť: Zvyšuje výživné od otca pre navrhovateľku O. od 1.6.2013 do

31.5.2014 zo sumy 26,56 € na 60 € mesačne, za obdobie od 1.6.2014 do 31.12.2014 na sumu 27,13 €
mesačne, od 1.1.2015 do 30.4.2015 na 40 € mesačne a od 1.5.2015 do budúcna na sumu 30% zo sumy
životného minima pre nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk navrhovateľky, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume976,54 € zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zvýšil výživné od otca
pre mal. M. zo sumy 26,56 € na 40 € mesačne od 1.6.2013 do 31.5.2014, na sumu 27,13 € mesačne od
1.6. 2014 do 31.12.2014, na sumu 30 € mesačne od 1.1.2015 do 30.4.2015 a na sumu 30% zo sumy

životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.5.2015 do budúcna, ktoré výživné zaviazal
otca platiť do rúk matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre mal. M. za
obdobie od 1.4.2008 do 31.5.2015 v sume 306,54 € zaviazal otca zaplatiť matke v lehote do 20 dní od
právoplatnosti rozsudku. Konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku O. za obdobie od 1.6.2013 do
budúcna zastavil. Dlžné výživné, ktoré vzniklo u navrhovateľky O. za obdobie od 1.9.2008 do 31.5.2013

v sume 105,73 € zaviazal otca zaplatiť navrhovateľke v lehote 20 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky O. a matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku a opravnému uzneseniu proti výrokom o dlžnom výživnom podal odvolanie
odporca - otec. Nesúhlasí s výrokmi o dlžnom výživnom, pretože sa jedná o dlhé obdobie 7 rokov, kedy

samozrejme dochádzalo ku zmenám na strane detí, tak aj na jeho strane, keďže sa stal čiastočným
invalidným dôchodcom a v priebehu konania prišiel aj o trvalé zamestnanie, čo bolo aj dôvodom
pre zrušenie rozsudku za obdobie od 1.6.2013 do budúcna. Súd podrobne skúmal jeho možnosti a
schopnosti,apretoajvýškavýživnéhobolaustálenávrôznychobdobiachrôznousumoupodľatoho,aké
príjmy v rozhodnom období dosahoval. Súd objektívne zistil, že v súčasnosti má jediný stabilný príjem

čiastočný invalidný dôchodok, ktorý prestavuje od 1.1.2015 180,50 €, preto správne bol zaviazaný platiť
od tohto obdobia 30 % zo sumy životného minima pre dodnes nezaopatrené deti, t.j. pre O. a mal. M..
Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd sám konštatoval, že v
súčasnosti je nezamestnaný, teda nebolo možné mu určiť vyššie výživné, ale zároveň konštatoval, že
právekvôlitomumu nebolomožnépovoliťsplácaniedlžnéhovýživného,atedadlžnévýživnémáuhradiť

jednorazovo. Zároveň konštatoval, že od roku 2008 vedel o tom, že mu vzniká dlh na výživnom napriek
tomu však nepristúpil k splácaniu dlhu, a preto mu aj dlh narástol, najmä u plnoletej O., ktorá študuje na
vysokejškole.Vyslovilnázor,žesúdnedostatočnevyhodnotildôkazy,ktorémubolipredložené.Mázato,
že predložil dostatočný dôkaz o tom, že svoju povinnosť splácať dlhy na výživnom, ktoré mimochodom
rôznymi rozsudkami boli určované, tak podľa svojich možností aj splácal. V roku 2011, aj keď ešte

nebola ustálená výška výživného, O. posielal mesačne 55 € k rukám matky, t.j. na dve deti posielal
90 €. Rovnako tak činil aj v roku 2012, 2013, kým neprišiel o zamestnanie. Vyslovil názor, že svojej
vyživovacej povinnosti sa nevyhýbal, avšak zo svojich príjmov nedokázal platiť na ešte stále neustálenú
výšku výživného viac ako splácal. Poukázal na to, že v súčasnosti je poberateľ čiastočného invalidného
dôchodku a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť dlžné výživné naraz pre všetky tri deti

v celkovej sume 1.383,71 €. Vytkol konajúcemu súdu, že takýto postup voči dnes už dospelým deťom,
a to O.I., ktorá je zárobkovo činná, a teda nie je odkázaná na jeho výživu neprimeraný a takisto aj
v prípade O., ktorá je plnoletá, aj keď je odkázaná na jeho výživu, lebo je študentkou vysokej školy,
určite sa však nenachádza v stave núdze, pretože v súčasnosti študenti, ktorých rodičia nemajú vysoké
príjmy na to, aby mohli uhrádzať všetky ich náklady, sú pracovne aktívni a svoje potreby zabezpečujú

práve z takto získaných zdrojov. Uviedol, že nevlastní žiaden majetok a žiadna z bankových inštitúcií
mu pri jeho príjme čiastočného invalidného dôchodku určite neposkytne žiaden úver a vyslovil obavu,
aby matka nevyužila zákonom povolenú exekúciu, čo bude mať za následok, že síce mu budú zrážať
z jeho príjmu určitú sumu, ale zostane mu iba životné minimum a budú to zbytočne vynaložené ďalšie
finančné prostriedky v rámci exekučného konania.

Plnoletá O., O. a matka mal. M. sa vyjadrili k odvolaniu otca, navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecne správny. Poukázali na to, že toto konanie trvalo 7 rokov kvôli opakovaným odvolaniam a nárokom
otca na zníženie, prípadne zrušenie vyživovacej povinnosti. Popreli, že by sa snažil platiť dlžné výživné,
pretože odignoroval aj právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku zo dňa 21.7.2011 sp.zn.

7CoP 124/2011, keď súd zdôraznil, že nie je možné sa stotožniť s povolením výhody splátok dlžného
výživného a aj na súdnom pojednávaní bolo otcovi oznámené, že dlžné výživné už malo byť vyplatené,
avšak sa tak nestalo. Odporca sám bez rozhodnutia súdu si upravil platby bežného výživného pre O.
zo 60 na 27,13 € a mal. M. zo 40 na 27,13 € od augusta 2013. Potvrdili, že je poberateľ invalidného
dôchodku, ale zároveň je aj pracovne aktívny, samozrejme len na dohodu o vykonaní práce, pretože o

trvalý pracovný pomer nemá záujem, čo má vedomosť aj z vlastnej skúsenosti, pretože mu ponúkala
prácu v jeho odbore - pekár, ktorú dohodla e-mailom, avšak odporca odmietol, že ďakuje, ale prácu
nepotrebuje. Z dôvodu, že aktívne pracuje, podala podnet na Inšpektorát práce Košice na prešetrenie,
ktoré bolo ukončené 15.5.2015 a oponuje aj voči námietke odporcu o tom, že žiadna banková inštitúciamu neposkytne úver, avšak zistila, že v Poštovej banke Košice mu poskytnú úver aj s invalidným
dôchodkom 180 €, pričom s ručiteľom nie je problém. Vyslovila názor, že bolo by nespravodlivé, aby
bol povinný zvýhodnený splácať dlžné výživné v splátkach na úkor detí, najmä, ak to popiera samotný

účel výživného.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o spôsobe zaplatenia dlžného

výživného aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení
Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o
spôsobe zaplatenia dlžného výživného podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pretože
súd prvého stupňa správne vyčíslené dlžné výživné za rozhodné obdobie správne rozhodol o jeho
zaplatení v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorýmodporcovinepovolilvýhodusplátokvzhľadomkpovaheprejednávanejveci,priznanémunárokua

osobnýmamajetkovýmpomeromodporcuvsúladeaust.§160ods.1O.s.p.akonštatuje,žesúdprvého
stupňa správne určil lehotu na zaplatenie dlžného výživného 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,
pretože za spravodlivé ani odvolací súd nepovažoval priznať výhodu splátok tak, ako navrhoval odporca,
pretože súdom určená lehota je dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti odporcom, pretože
prípadné strpenie plnenia v lehote maloletými deťmi ich neprimerane znevýhodní oproti povinnému

rodičovi. Odvolací súd konštatuje, že námietky odporcu v odvolaní nie sú opodstatnené, pretože tieto
tvorili jeho obranu už počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal
a aj vyporiadal v napadnutom rozsudku a na adresu odporcu poznamenáva, že matka navrhovateľov pri
uspokojovaní ich odôvodnených potrieb nebola zvýhodnená možnosťou splátok a potreby detí musela
uspokojovať tak, ako vznikali.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.