Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/508/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201967
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815201967.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M, advokátkou, so
sídlom Stropkovská 3, Bratislava, proti povinnej L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o vymoženie
istiny1596,63Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduRožňava,
č. k. 10Er/152/2015-20 zo dňa 18.03.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným
návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1 596,63 Eur
s príslušenstvom od povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., zo dňa
12.11.2014,sp.zn.31/09/14.Súdnyexekútordňa10.03.2015doručiltunajšiemusúdužiadosťoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie,
doručeným mu dňa 25.02.2015, a pripojeným exekučným titulom.

Súd prvého stupňa citoval § 36 ods. 2, § 243d ods. 1 , 2, § 41 ods. 2 písm. d/, zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 44 ods. 1, 2, zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm.

r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a uviedol, že je nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi
konania je spotrebiteľskou zmluvou. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť
povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania
úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto

obstarať) a ani tým, že v zmluve o úvere neuvedie účel, na ktorý sa úver poskytuje. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale
možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy,
ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej
nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Návrh spotrebiteľskej
zmluvy, Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj Rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade pripravený na

predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnymspôsobom zmeniť obsah Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretých zmlúv,
nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhov ako celku.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia
o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v čl. 5. rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľke
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený

podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ako ani rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, spotrebiteľka nemala možnosť meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej
doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
tencieľ,abypredmetnéustanoveniedodržanénebolo,tedazákonobchádza(infraudemlegis).Uvedené
potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde,
kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer

výlučne rozhodcovské rozsudky.

Súd prvého stupňa v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. 5. uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo malo za
následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. Keďže právomoc rozhodcovského

súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 88,14 Eur.

Podľa názoru oprávneného exekučný súd pri rozhodovaní sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou,

dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani
jeho následné právne posúdenie. Mal za to, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy
o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej
uzavretia. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a

nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že v danom prípade povinný
jednoznačne mohol ovplyvniť rozsah rozhodcovskej zmluvy a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí.
Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a významu rozhodcovskej zmluvy, čo svojím podpisom aj
potvrdil. Záver súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou jednostranne a
bez možnosti zmeniť jej obsah, je teda nesprávny.

Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 a
konštatoval, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných
podmienok inej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázal oprávnený aj na viaceré uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici a uznesenia Krajského súdu v Žiline. Zároveň dodal, že s

povinnosťou spotrebiteľa konať s rozumnou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a
záväzkom ako základného princípu spotrebiteľského práva potvrdzuje aj generálna advokátka V.
Trstenjakvbode64návrhovvovecipodsp.zn.C-453/10,keďžejednostrannezvýhodňovanýspotrebiteľ
by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť
výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 29.10.2012 zmluvu o

revolvingovom úvere č. 8500016834, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1 170
Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur. Celkovú čiastku, ktorú
malapovinnázaplatiť,predstavovalasumu1504,56Eur.Vposudzovanomprípadejeexekučnýmtitulom
Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, pred rozhodcom JUDr. Tamarou Piškovou, zo
dňa 12.11.2014, sp. zn. 31/09/14. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2014 a

vykonateľnosť dňa 05.12.2014.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia podľa tohto zákona možno vykonať

exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento, napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo/122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Podobnevuznesenízodňa05.decembra
2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 5 Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2012 uzavretej medzi oprávneným a povinnou (ďalej len „Rozhodcovská

zmluva“).

Podľa bodu 2 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o

tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

Podľa bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy, veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere
s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s

porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením

či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovaciehoporiadkutýchtostálychrozhodcovskýchsúdov:1/SlovenskýarbitrážnysúdzriadenýSlovak
arbitriation court, s.r.o., IČO: 44 130 481; 2/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec

prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Oprávnený v odvolaní predovšetkým namietal, že rozhodcovská zmluva má všetky znaky individuálne

dojednaného ustanovenia, a to s poukazom na body Rozhodcovskej zmluvy a že povinná mala v danom
prípade jednoznačne možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy.

Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.01.2008, zaviedol
do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/. Citované ustanovenie

označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitupre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje s posúdením uvedenej doložky
ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky
je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinnú to
znamenalopovinnosťpodrobiťsarozhodcovskémukonaniupredsúkromnouosobou,ktorúsioprávnený
už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

Odvolací súd zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými

podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe
podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania Rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že

by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva,
ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto
dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa
so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu

neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.