Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415010696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom v trestnej veci obžalovaného

Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Ľ. J., narodený XX.XX.XXXX v F. T., trvale bytom E. A. Č..
XXX, okr. Ž.

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplývala povinnosť vyživovať svoje dieťa ml. F. J., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť
mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10P 245/2009 zo dňa
18.11.2009, právoplatným dňa 18.03.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu ml. F. sumou vo
výške 80,00 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Q. U. - D., C. C. Č.. XX/XX, avšak Ľ.Í. J. si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska
a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od mesiaca jún 2014 až do
súčasnej doby vznikol dlh na výživnom vo výške 1.620,00 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 8 (osem)mesiacov .Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 30.11.2015 na Okresný súd v Žiari
nad Hronom obžalobu na obžalovaného Ľ.S. J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Skutkový stav veci tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia mal súd preukázané najmä
s výpovede svedkyne poškodenej J. K., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.04.2016 a taktiež z ostatných listinných dôkazov, ktoré boli na predmetnom hlavnom pojednávaní
oboznámené.

Obžalovaný Ľ. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2016 v zmysle § 257 urobil vyhlásenie,
že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalobou. Potvrdil skutočnosť, že má

vedomosť o tom, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10P 245/09 mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu mal. Nikoly sumou 80,00 € mesačne, ako i skutočnosť, že pokiaľ bol
tentooboznámenýsvyčíslenímdlžnéhovýživného,výškazameškanéhovýživnéhozažalovanéobdobie
korešponduje s reálnym stavom. Pripustil skutočnosť, že výživné čiastočne uhrádzal v mesiacoch
október roku 2014 vo výške 80,00 €, september 2014 vo výške 60,00 € a v mesiacoch jún - august

2014 vo výške á 30,00 € za každý tento mesiac. Potvrdil skutočnosť, že od mesiaca október roku 2014,
nakoľko nemal žiadne finančné prostriedky, výživné neuhrádzal.

Z výpovede svedkyne poškodenej J. K. vyplynulo, že obžalovaný si za žalované obdobie, teda za
obdobie mesiacov jún 2014 až do dňa rozhodnutia Okresným súdom v Žiari nad Hronom, riadne a

včas neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére mal. Nikole a túto si neplní do dnes. Počas
žalovanéhoobdobiaodmesiacajún2014ažkudňukonaniahlavnéhopojednávaniajehodlhnapovinnej
dávke výživného po odpočítaní čiastočného plnenia predstavoval sumu 1.620,00 €. Svedkyňa ďalej vo
svojej výpovedi uviedla, že dôsledkom neplnenia vyživovacej povinnosti nie je bezprostredné ohrozenie
mal. dieťaťa po materiálnej stránke, nakoľko s výchovou mal. dieťaťa tejto v súčasnej dobe pomáha i po

materiálnej stránke jej terajší manžel. Potvrdila okolnosť, že čo sa týka časového úseku spred dvoch -
troch rokov spätne, obžalovaný kupoval dcére pravidelne darčeky pri príležitostiach sviatkov. Naposledy
takto však urobil asi pred trištvrte rokom.

Z prevedeného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynula pre súd okolnosť, že rozsudkom

Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 10P 245/09 zo dňa 18.11.2009, s právoplatnosťou ku dňu
18.03.2010 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu mal. Nikoly sumou 80,00 € mesačne k rukám
poškodenej J. K., nar. XX.XX.XXXX, pričom povinnosť úhrady výživného mu bola uložená vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám poškodenej. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného
materiálu, a to tabuľky platenia výživného vyplynula pre súd nesporne skutočnosť, že za žalované

obdobie,t.j.odmesiacajúnroku2014aždodňahlavnéhopojednávaniavovecisprihliadnutímnavýšku
určeného výživného obžalovaný spôsobil dlh na výživnom v celkovej výške 1.620,00 €. Pri určovaní
dlžného výživného súd vychádzal zo zohľadnenia čiastočného plnenia vyživovacej povinnosti zo strany
obžalovaného, a to v mesiaci jún - august roku 2014 vo výške á 30,00 € mesačne, v mesiaci september
2014 á 50,00 € mesačne a v mesiaci október 2014 á 80,00 € mesačne. Túto skutočnosť nepoprel

vo svojej výpovedi ani obžalovaný, pripustil, že výška vyčísleného dlžného výživného korešponduje s
objektívnou pravdou. Výšku zameškaného dlžného výživného potvrdila svojou výpoveďou i svedkyňa
poškodená J. K..

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i zo vzájomnej
súvislosti, tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh
skutku za preukázaný tak ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku, pričom nemal pochybnosť o vine
obžalovaného.

K osobe obžalovaného mal súd zistené, že doposiaľ sa dostal 2-krát do rozporu so zákonom.Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Trestného zákona všetky okolnosti
prípadu, poľahčujúce, resp. priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho

následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovaného
nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a taktiež nezistil ani jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovanému
bol trest odňatia slobody ukladaný v rámci základnej trestnej sadzby ustanovenej zákonom, a to až na
tri roky. Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa,

pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa. Pri
výmere trestu odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe vzal súd do úvahy všetky okolnosti a skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania
prečinu a okolnosti, ktoré mu predchádzali. Pre vyššie uvedené okolnosti spôsobu spáchania trestného
činu v kontexte s postojom samotného páchateľa k skutku počas priebehu celého trestného konania
s prihliadnutím na absenciu prijatia osobnej zodpovednosti zo strany obžalovaného, resp. absenciu

úprimnej ľútosti zo strany obžalovaného, viedli súd k tomu, aby po vyhodnotení vyššie uvedených
skutočností došiel k záveru, že obžalovanému zabráni eventuálne v páchaní ďalšej trestnej činnosti
rovnorodého charakteru a vytvorí podmienku pre jeho prevýchovu, trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby, teda trest vo výmere ôsmych mesiacov. Súd zároveň zvažoval či je potrebné,
aby takto vymeraný trest obžalovaný priamo vykonal alebo či je ešte účelu trestu možné dosiahnuť aj

jeho hrozbou pri podmienečnom odsúdení. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného ešte boli splnené
podmienky pre podmienečné odsúdenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) trestného zákona, súd rozhodol
tak, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú s použitím § 50 ods.
1 Trestného zákona určil v trvaní osemnástich mesiacov.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.