Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/16/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410200490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1410200490.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľa: P. E., H..

XX.X.XXXX, C. C., K. X, občan SR, zastúpený: JUDr. Zlatica Môciková, bytom Senec, Bratislavská 9,
proti odporcovi: Mestská časť Bratislava Karlova Ves, so sídlom Bratislava, nám. Sv. Františka 8 , právne
zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 1 o určenie neplatnosti
výpovede nájmu služobného bytu takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že písomná výpoveď z nájmu dvojizbového služobného bytu, s kuchyňou a príslušenstvom,
nachádzajúceho sa v objekte Materskej školy Bratislava, Suchohradská č. 3, daná navrhovateľovi listom
odporcu zo dňa 19.10.2009 je neplatná.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 99,50 eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 293,21 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2010 domáhal určenia neplatnosti výpovede z
nájmu služobného bytu špecifikovaného v petite rozhodnutia. V dôvodoch návrhu uviedol, že odporca
ako prenajímateľ mu písomne výpoveďou z 19.10.2009 vypovedal nájom služobného bytu v objekte
materskej školy z dôvodu skončenia vykonávania práce, na ktorú bol nájom služobného bytu viazaný.
Mal za to, že odporca uplatnil vo výpovedi nesprávny výpovedný dôvod, keď výpoveď charakterizoval

ako výpoveď nájmu zo služobného bytu, hoci podľa názoru navrhovateľa, byt už stratil charakter
služobného bytu z dôvodu, že odporca nevyužil možnosť vypovedať nájom služobného bytu v
trojmesačnej lehote od 6.7.1993 podľa vtedy platných predpisov.

Navrhovateľ v čase od 16.5.1988 do 6.7.1993 pracoval ako školník v materskej škole na základe
pracovnej zmluvy uzavretej s bývalým ObNV Bratislava IV. S nástupom do pracovného pomeru mu bol
pridelený 2-izbový služobný byt. Dňa 6.7.1993 navrhovateľ rozviazal pracovný pomer dohodou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože podľa neho byt nestratil charakter služobného bytu. Potvrdil,
že po skončení pracovného pomeru právny predchodcu odporcu nevypovedal nájom bytu v lehote troch
mesiacov. V priebehu konania spochybnil charakter uvedených priestorov, ktoré sú označované ako
byt. Vychádzal aj z toho, že uvedené priestory označované ako byt nie sú ako byt zapísané ani na
liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti. Podľa názoru odporcu sa jedná o súbor obytných miestností,
lebo napr. priestory nemajú vlastný vodomer, merač tepla, sú stavebne a technicky súčasťou objektu

materskej školy.

V poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 1.6.2011 č.k. 11C 13/2010-127 súd návrhu
navrhovateľa vyhovel.Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu, uznesením z 23.1.2013, rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil, keď dospel k právnemu záveru, že vzhľadom na pridelenie sporného
služobného bytu navrhovateľovi a po strate jeho charakteru ako služobného bytu, z dôvodu, že
odporca v lehote troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru navrhovateľa, nájom bytu odporcovi
nevypovedal, vzniklo navrhovateľovi a jeho manželovi právo spoločného nájmu bytu manželov; z
dôvodu ktorého, povinnosťou odporcu bolo aj manželovi navrhovateľa výpoveď z nájmu bytu doručiť;

čo však podľa názoru súdu prvého stupňa odporca neurobil a preto súd prvého stupňa návrhu vyhovel.
Ďalej uviedol, že ak za trvania manželstva stratil byt charakter bytu služobného, zmenilo sa právo nájmu
služobného bytu, prináležiace jednému z manželov, na individuálne právo nájmu bytu tohto manžela.
Právo spoločného nájmu bytu nevzniklo ani v tomto prípade. Strata charakteru služobného bytu za
trvania manželstva nič nemení na právnom postavení účastníka, ktorému patrilo len odvodené právo na
bývanie od práva nájomcu, lebo tento charakter bytu vylučoval vznik spoločného nájmu bytu manželmi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 7.5.2013 č. k. 11C 16/2010-161 súd návrhu
navrhovateľa vyhovel.

Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu, uznesením z 30.5.2014 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že k otázke odporcu nastolenej v
konaní, či byt je skutočne bytom (kde odporca navrhoval vykonanie dôkazu - vyžiadanie si stanoviska od
príslušného stavebného úradu), súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania zamietol, lebo uvedené
dokazovaniepovažovalzanadbytočné,aledôvodprenevykonaniedôkazusúdneuviedol.Ďalejodvolací

súd poukázal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentuje právne posúdenie námietok odporcu tvrdiaceho, že sporný služobný byt nespĺňa
pojmové znaky bytu. Povinnosťou súdu bude kvalifikovaným spôsobom vykonať dokazovanie, náležite
zistiť skutkový stav, rozhodnutie správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami OSP.

Súdvykonalvovecidokazovanieoboznámenímsas listinnýmidôkazmipredloženýmivkópii:výpoveďz
nájmu z 19.10.2009, dohoda o skončení pracovného pomeru z 14.7.1993, pracovná zmluva z 4.5.1988,
zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozhodnutie o pridelení služobného bytu z 2.5.1988,
protokol o zverení správy nehnuteľného majetku HMSR Bratislava z 8.3.2003, vypočul navrhovateľa ako
účastníka konania.

Pozrušeníveciodvolacímsúdom,vintenciáchrozhodnutiaodvolaciehosúdu,súdprvéhostupňa doplnil
dokazovanie na zistenie skutkového stavu ku spornej skutočnosti, či byt je skutočne bytom alebo sa
jedná o súbor obytných miestností a to - dopytom na Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Karlova
Ves, žiadosťou o Stanovisko miestne príslušného Stavebného úradu Bratislava Karlova Ves, dopytom

na Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného zboru v Bratislave, dopytom na Regionálny úrad
VerejnéhozdravotníctvavBratislaveodohľadaniestavebnoprávnychdokladovmaterskejškoly,vykonal
ohliadku miestností označených ako byt v priestore materskej školy, vypočul svedka P.. N. E. - referent
stavebného úradu, nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo Doc.
Ing. Naďu Antošová na zodpovedanie otázky: určiť podľa predpisov platných v rozhodnom čase (v čase

výstavbyadokončeniapredmetného2izbovéhoškolníckehobytu,resp.stavbymaterskejškoly),čidané
priestory užívané ako byt boli v čase dokončenia, resp. kolaudácie stavby svojim stavebnotechnickým
usporiadaním vybavené ako byt podľa vtedy platných právnych predpisov, alebo sa jednalo o súbor
obytných miestností podľa vtedy platných predpisov.

V posudzovanej veci je vykonaným dokazovaním nesporné, že navrhovateľovi vznikol u právneho
predchodcu odporcu Obvodný národný výbor Bratislava IV, odbor školstva a kultúry) pracovný pomer
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.5.1988, číslo 574/1988-PaM, v pracovnom zaradení školník
v Materskej škôlke v Bratislave, Suchohradská ul. 3. Pracovný pomer navrhovateľa vznikol dňom
16.5.1988 a bol ukončený dohodou ku dňu 6.7.1993. Na základe Rozhodnutia o pridelení služobného

bytu vydaného Obvodnou hospodárskou správou školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV
(vlastník bytu) zo dňa 2.5.1988, číslo j: 3/88 bol navrhovateľovi podľa § 25 zák. č. 41/1964 Zb.
pridelený byt na Suchohradskej ul. č. 3, pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Zároveň je
nesporné, že odporca listom zo dňa 19.10.2009, doručeným navrhovateľovi dňa 23.10.2009 vypovedalnavrhovateľovi nájom z daného bytu (vo výpovedi označeného ako služobný, dvojizbový byt) podľa §
711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka a ako výpovedný dôvod uviedol skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa dohodou. Výpoveď z nájmu bytu bola navrhovateľovi doručená dňa 23.10.2009.

Ďalejbolovykonanýmdokazovanímpreukázané,žeProtokolomozverenísprávynehnuteľnéhomajetku
HMSR Bratislavy z 13.1.2003 bol zverený do správy odporcu objekt materskej školy v Bratislave,
Suchohradská 3 s dvojizbovým školníckym bytom, ktorého užívateľom je navrhovateľ.

Navrhovateľ vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že byt mu bol pridelený ako školnícky. Po
skončení pracovného pomeru v r. 1993 navrhovateľa mu nebola daná žiadna výpoveď z nájmu. Aj po
skončení pracovného pomeru od r. 1993 bývali v byte ako rodina s deťmi. Aktuálne je byt znehodnotený
zatekaním.

Stavebný úrad Mestskej časti Karlova Ves v odpovedi z 7.11.2014 uviedol, že k objektu materskej

školy nie je žiadny písomný doklad týkajúci sa stavby ako takej - stavebné, kolaudačné rozhodnutie, a
to ani na centrálnom archíve. Zo stavebnotechnického hľadiska je objekt materskej školy jeden celok,
nakoľko má spoločné vodorovné a zvislé nosné konštrukcie, a spoločné obvodové steny. Z priloženej
kópie hospodárskej zmluvy pri prevode vlastníctva sa jednalo o prevod len jedného objektu, spolu s
areálom materskej školy. Neevidoval žiadne konanie ani v súvislosti so zmenou charakteru miestnosti

- zmena v užívaní stavby alebo jej časti. Z doterajšej praxe možno konštatovať , že obdobné stavebné
objekty škôlok boli kolaudované ako jeden celok s viacerými miestnosťami.

Zo správy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislava z 12.3.2015, aj HaZZ v Bratislava z
9.2.2015 bolo zistené, že neevidujú žiadnu stavebnoprávnu dokumentáciu k danému objektu materskej

školy z čase kolaudácie stavby (kolaudačné rozhodnutie alebo stanoviská v tejto veci z úradnej činnosti).

Svedok P.. N. E. vo výpovedi uviedol, že je zamestnanec odporcu. On koncipoval vyjadrenie stavebného
úradu adresované súdu, ale na tvári miesta nebol, k veku stavby sa nevie bližšie vyjadriť.

Zo záverov znaleckého posudku č. 62/2015 vypracovaného 27.12.2015 súdnym znalcom Doc.
Ing. Naďa Antošová súd zistil, že z hľadiska jemu dostupných informácií, podľa predpisov platných
v rozhodnom čase, zo zadovážených podkladov a zistení zaznamenaných pri obhliadke zo dňa
30.11.2015, má za to, že predmet posúdenia svojim stavebno-technickým usporiadaním a vybavením
spĺňa charakter 2-izbového bytu v školskom zariadení, ktorého účelom bolo v zmysle projektovej

dokumentácie z roku 1968 trvalé ubytovanie pracovníka, povereného napr. strážením budov, objektov,
zariadení alebo bol z iných služobných (pracovných) dôvodov povinný v nich bývať preto, že by inak
bola ohrozená prevádzka zariadenia.

Predmetný 2-izbový byt v školskom zariadení Materskej školy na Suchohradskej ulici 3 v Bratislave,

s.č. 461 na p.č. 2027 bol odovzdaný do užívania rozhodnutím o pridelení služobného bytu a zápisom
o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, nebol odovzdaný do užívania rozhodnutím o pridelení obytných
miestností, s užívaním a ani nebol doložený ubytovací poriadok.

Správca majetku HMSR Bratislava prevzal do správy objekt Materskej školy na Suchohradskej ulici 3 v

Bratislave, s.č. 461 na p.č. 2027 vrátane záväzkov, ktorým je 2-izbový školnícky byt.

Podrobné zdôvodnenie sa nachádza v časti II. znaleckého posudku č. 62/2015, stavebno-technické
usporiadanie a vybavenie 2-izbového bytu je preukázané fotodokumentáciou zo dňa 30.11.2015,
ktorú poskytla počas ohliadky riaditeľka materskej školy ku zachovalej časti projektovej dokumentácie,

dispozičným náčrtom zo dňa 30.11.2015 a projektovou dokumentáciou z 9/1968.

Účastníci sa ku znaleckému posudku písomne nevyjadrili.

Právny zástupca navrhovateľa v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že so závermi znaleckého

posudku súhlasí, podľa jeho názoru bolo preukázané, že sa uvedené priestory spĺňajú charakteristiku
bytu.Odporca v ústnom vyjadrení ku znaleckému posudku sa na pojednávaní bližšie nevyjadril, závery
znaleckého posudku nenamietal. Nenavrhol v tejto súvislosti vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb. (ktorý bol zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára
1992 zrušený), byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku
(§ 16 ods. 4) a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi po predchádzajúcom
súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po prejednaní na jej
členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru.

Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 41/1964 Zb., služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových
budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách
a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre
ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo
sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená

prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania.

Pojem služobný byt nie je v Občianskom zákonníku vymedzený a ustanovenie § 685 ods. 3 a § 871 ods.
4 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o kritéria pre služobné byty, odkazujú na osobitný zákon, ktorým
je zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s nebytovými

náhradami.

Pojem služobný byt teda upravuje zákon č. 189/1992 Zb..

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 189/1992 Zb. v znení účinnom do 31.11.2001, služobným bytom je byt, ktorého

nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb., služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej
alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou,
obsluhoualeboinouobdobnoučinnosťouprevádzkovéhocharakteru,bezktorejniejeprevádzkamožná,

najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia
sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.

Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb., nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu,
na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom,

nájomcom alebo spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie
nájomnej zmluvy je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca
vykonáva prácu, ak tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa§2ods.5zák.č.189/1992Zb.,povahuslužobnéhobytustrácabytvtedy,keďnájomcaslužobného

bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ do troch
mesiacov nevypovedal nájom.

Podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu len s
privolením súdu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé
ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá
ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné
užívanie na nájom.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti výpovede nájmu služobného bytu,
danej navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 19.10.2009 z dôvodu, že odporca nesprávne určil charakter
bytuatýmajnesprávnydôvodvýpovedeznájmu.Včasevýpovedeznájmu,uždanýbytnemalcharakter
služobného bytu. Odporca v konaní namietal, že priestory označené v rozhodnutí o pridelení bytu ako

služobný byt, nie sú bytom, že sa môže jednať o súbor obytných miestností. Navrhol vykonanie dôkazu
- dopyt o stanovisko na stavebný úrad.Pojem bytu upravujú stavebnoprávne predpisy. Rozhodujúcim je právny stav založený právoplatným
kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu o povolení stavby, príp. zmene účelu užívania.

V konaní vznikli pochybnosti o charaktere obývaných miestností. Z dokazovania nevyplynulo, že by o
tejto otázke rozhodol stavebný úrad. V prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené, keď je sporné,
či miestnosti označené v rozhodnutí o pridelení služobného bytu majú charakter bytu alebo sa jedná o
súbor obytných miestností, súd riešil predbežne otázku charakteru uvedených priestorov.
Súdu, ani účastníkom konania, sa nepodarilo dohľadať stavebné, ani kolaudačné rozhodnutie týkajúce

sa daného objektu - materskej školy, prípadne charakteru daných priestorov nachádzajúcich sa v
materskej škole, ktoré navrhovateľ užíval podľa rozhodnutia o pridelení služobného bytu, nepodarilo sa
dohliadať ani rozhodnutie o prípadnej zmene charakteru daného objektu.

Navrhovateľ uvádzal, že v daných priestoroch začali bývať na základe rozhodnutia o pridelení
služobného bytu, priestor bol prezentovaný ako byt. Nimi užívané priestory plnili funkciu bytu, nijako

priestory neprebudovávali. Uvedené vyplynulo aj zo samotnej ohliadky priestorov vykonanej súdom.
Objekt, kde sa priestory nachádzajú, slúžil, a aj slúži ako materská škola.

Po zhodnotení dôkazov jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti ,dospel ku záveru, že uvedené priestory sú
bytom podľa stavebnoprávnych predpisov. Závery znaleckého posudku súd vyhodnotil ako presvedčivé,

riadne odôvodnené a vyargumentované, ani účastníci ku nim nevzniesli žiadne pripomienky.

V ďalšom sa súd zaoberal platnosťou výpovede nájmu a výpovedného dôvodu, podľa tam uvedeného
zákonného ustanovenia. Uvedená výpoveď ako jednostranný právny úkon spĺňala formálne náležitosti
platného právneho úkonu.

Výpovedný dôvod podľa písmena b) cit. ust. platí len pri služobnom byte. Pre existenciu tohto
výpovedného dôvodu zákon vyžaduje splnenie podmienok, a to, že musí ísť o služobný byt a skončenie
výkonu prác nájomcom spojených s nájmom bytu.

Podmienka výpovede je iba jedna, a to, že nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom
služobného bytu viazaný (upustilo sa od ďalšej podmienky výpovede, že prenajímateľ potrebuje byt pre
iného nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonávať). Na výpoveď teda stačí, že nájomca prestal vykonávať
prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Výslovná úprava tejto otázky sa nachádzala v zákone č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, v znení do 30. novembra 2001, a to v ustanovení §
1 ods. 5. Podľa neho, povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal
vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal
nájom.

V súdenej veci byt stratil charakter služobného bytu, nakoľko odporca v lehote troch mesiacov po
skončení pracovného pomeru navrhovateľa - od 6.7.1993, nájom bytu nevypovedal. Ak nájomca
služobného bytu prestane vykonávať práce, na ktoré je nájom bytu viazaný, a prenajímateľ chce
zachovať povahu služobného bytu, musí nájom bytu vypovedať do 3 mesiacov. V opačnom prípade byt

zo zákona stráca zo zákona povahu služobného bytu.

Iné prípady, za ktorých byt stráca povahu služobného bytu, ani tento zákon výslovne neupravoval,
pričom s účinnosťou od 1.12.2001 novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 484/2001 Z.z., uvedené
zákonné osobné užívanie bytov trvale určených pre ubytovanie pracovníkov organizácie sa k 1.1.1992

mení na nájom služobného bytu. Osobné užívanie bytov trvale určených pre ubytovanie pracovníkov
organizácie sa k 1.1.1992 mení na nájom služobného bytu len za predpokladu, že byt spĺňal charakter
kritéria určené pre služobné byty podľa príslušných ust. zák. č. 189/1992 Zb.. Pokiaľ tieto podmienky
neboli splnené osobné užívanie bytu sa transformovalo na nájom bytu len toho z manželov, ktorému
bol byt pridelený do osobného užívania. Ak za trvania manželstva stratil byt charakter bytu služobného,

zmenilo sa právo nájmu služobného bytu prináležiace jednému z manželov na individuálne právo nájmu
bytu tohto manžela. Právo spoločného nájmu v tomto prípade nevzniklo.V danej veci sa len navrhovateľ stal nájomcom bytu, ktorý stratil charakter služobného bytu, výpovedný
dôvod vo výpovedi danej odporcom - z nájmu služobného bytu preto neobstojí. Odporca iný výpovedný
dôvod neuviedol. Manžel navrhovateľa má len odvodené právo bývania od práva nájomcu -

navrhovateľa, lebo tento charakter bytu vylučoval vznik spoločného nájmu bytu manželmi. Keďže sa
nejedná o charakter služobného bytu, výpoveď z nájmu služobného bytu navrhovateľovi daná mu
odporcom je preto neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol

v konaní plne úspešný. V konaní mu vznikli trovy, ktorých náhradu si uplatnil a vyčíslil nasledovne.
1/ na sumu 99,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh,
2/ trovy právneho zastúpenia advokátom JUDr. Zlatica Môciková, advokát, Cabanova 4, Bratislava vo
výške 577,98 eur za šesť úkonov právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm. a/ cit.
vyhl.( 1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak

a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
Hodnota jedného úkonu právnej služby pre výpočtový základ platný na rok 2010 - 1/13 bola vo výške
55,49 eur a pre rok 2011 - bola 1/13 vo výške 57,- eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
a/ prevzatie a príprava zastúpenia - 15.1.2010 - 55,49 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.,
b/písomné podanie na súd 18.1.2010 - 55,49 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.,
c/účasť na pojednávaní : 14.4.2010-55,49 eur, 15.6.2010 - 55,49 eur,18.1.2011 - 14,25 eur - nemeritórne
a odročené bez prejednania veci ,1.6.2011 - 57,- eur (podľa § 14 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 5 písm.

b) cit. vyhl.) spolu 293,21 eur.

Navrhovateľ si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 6.6.2011 náhradu trov konania vo výške 577,98
eur, vychádzal z jedného úkonu právnej pomoci vo výške 96,33 eur. Ďalej si uplatnil náhradu trov vo
výške 392,71 eur v podaní z 26.4.2016, z ktorého však nie je zrejmá bližšia špecifikácia trov konania

- či sú to iné trovy konania, ktoré okrem súdneho poplatku neboli iné preukázané, alebo sú to trovy
právneho zastúpenia a za aké úkony právnej služby pre JUDr. Zlaticu Môcikovú, ako advokátku, ktoré
však po 31.12.2011 nemožno priznať, nakoľko bola ako advokátka zo zoznamu SAK podľa jej žiadosti
vyčiarknutá.

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.