Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/497/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204954
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315204954.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej, Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o deti H.: F. P.Š.,
A.. XX.XX.XXXX, W. A. X. P., X. Y. P. P. H., A.. XX.XX.XXXX Y. P. H. H., A.. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení
kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Krátka 1, Senec, deti rodičov,
matka N. H., A.Y.. XX.X.XXXX, S. W. A. X. P. XX, X. a otec P. H., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. XXX, o

návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 14.05.2015, č.k. 37P 81/2015-140, jednohlasne( pomerom hlasom 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 14.05.2015, č.k. 37P/81/2015-140 zamietol návrh otca
na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého
stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb
maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou
väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že
návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. S poukazom na vykonané dokazovanie dospel k

záveru, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného na maloleté deti. Pri rozhodovaní prihliadol na zistený príjem otca, otcom vyčíslené výdavky,
rovnako prihliadol na skutočnosť, že otec sa s deťmi riadne nestretáva, minimálne sa podieľa na ich
výchove. Pokiaľ ide o výdavky otca, dal otcovi do pozornosti, že skutočnosť že zabezpečuje ručením
a výdavkami nové bývanie, teda berie na seba určité riziká, nie je skutočnosť, ktorá by bola dôvodná
na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, tieto riziká si nemôže brať na úkor detí.

S prihliadnutím na uvedené ako i matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloleté deti a minimálny
záujem otca o deti bol toho názoru, že naposledy určené výživné je primerané ako odôvodneným
potrebám maloletých detí, zároveň je primerané zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam
otca. Pokiaľ ide o potreby detí naviac zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu potrieb
detí, nakoľko deti vyrástli, majú mimoškolské aktivity, s čím súvisia aj zvýšenie finančné výdavky. Vec
právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, 65 ods. 1, 75 ods. 1, 78 ods. 2, 3 Zákona o rodine. O trovách

konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok
prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že
dôkladne nepreskúmal vyčíslené výdavky zo strany matky spojené s výchovou a výživou detí, matka
výdavky ktoré vyčíslila nezdokladovala, on ako otec musel predložiť všetky jemu vznikajúce výdavky na

rozdiel od matky. Súd neriešil ani zmenu pracovného pomeru na strane matky, ktorá odišla z trvalého
pracovného pomeru, zamestnala sa na dohodu, došlo u nej k poklesu príjmu, čo vníma ako špekuláciuzo strany matky. Pri spočítaní vyčíslených výdavkov zo strany matky súdu stačilo len vyjadrenie matky,
že jej pomáhajú s výdavkami rodičia. Pokiaľ by jej aj pomáhali, museli by jej dávať mesačne minimálne
XXX,- - XXX,- eur, aby zabezpečila potreby detí tak ako ich vyčíslila, vrátane svojich potrieb. Nesúhlasil,

že by sa s deťmi nestretával, nezaujímal sa o ne, snaží sa kontaktovať matku ohľadne detí, nedvíha
mu však telefón. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani zmenu jeho stavu, ktorá nastane 06.06.2015,
a to uzavretie manželstva, naproti tomu vzal do úvahy, že stredný syn P. bude chodiť na strednú
školu. Rovnako pokiaľ ide o jeho príjem, súd nevzal do úvahy pohyblivosť jeho príjmu, tento rok dostal
mimoriadnu odmenu, nie je to však každý rok.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, matka maloletých detí a
plnoletý P., ktorý v priebehu odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť a stal sa účastníkom konania s plnou
procesnou spôsobilosťou, teda aj s právom vyjadriť sa k veci.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť,

majúc za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, od určenia výživného dňa 26.01.2013
náklady detí vzrástli vzhľadom k ich vyššiemu veku, potrebám, P. sa aktívne venuje športovej činnosti,
reprezentuje školu v športových súťažiach, P. v školskom roku 2015/2016 nastupuje do 1. ročníka
Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, čím sa zvýšia náklady na cestovné. Otec v
konaní nepreukázal takú výraznú zmenu a pokles príjmu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa taktiež ako vecne
správny potvrdiť, odvolanie považuje za pokračujúce týranie otca voči nej, tvrdenia uvedené v odvolaní
sú výmysly, klamstvá, otec môže byť rád, že jej rodičia pomáhajú jednak s deťmi, jednak platiť hypotéku.

Plnoletý P. vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť, so znížením výživného nesúhlasil, uviedol že od otca celý rok nevidí nič, navyše k tomu ani
neposiela celé výživné. Otec si neuvedomuje, že už nie je batoľa, nevie koľko čo stojí, je hádzanár, hrá
za klub Š. W., je stredoškolák, tréningy má skoro každý deň, skoro každý víkend má zápasy, zúčastňuje
sa turnajov, stredná škola taktiež nie je zadarmo, nemá čas si ísť finančne privyrobiť, pretože je časovo

vyťažený, aj doposiaľ určené výživné je nepostačujúce, musia mu pomáhať starí rodičia.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., vec
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením
rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní
o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom, a v prípade kladného zistenia zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o
výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 73 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti, majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú deti
plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine)
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na v tom čase maloleté deti, t.j. v čase

rozhodovania Okresného súdu Pezinok rozsudkom zo dňa 26.01.2013, č.k. 28P/116/2012-204 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 15.10.2013 č.k. 11CoP/164/2013-242. Vychádzajúc
z okolností zistených vykonaným dokazovaním, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa je toho
názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na t.č. plnoletého

P. a maloletého P. Y. H.. Otcom tvrdený pokles príjmu, ktorý by mal mať vplyv na plnenie vyživovacej
povinnosti otca k deťom odvolací súd nezistil. Podľa založených dokladov príjem otca v roku 2013, t.j.
v čase určovania výživného bol X.XXX,XX euro, v roku 2014 X.XXX,XX euro, za mesiace január - apríl
2015 bol X.XXX,XX euro. Tým, že Zákon o rodine na zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté detivyžaduje zmenu pomerov, ktorá sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, má odvolací
súd za to, že zmena pomerov spočívajúca k poklese príjmu otca nenastala. Pokiaľ otec namietal, že súd
neprihliadol na pohyblivosť jeho príjmu, keď mu v roku 2014 bola vyplatená mimoriadna odmena treba

uviesť, že pokiaľ otcovi mimoriadna odmena vyplatená bola, ide o jeho príjem, z ktorého je súd povinný
pri rozhodovaní o výživnom vychádzať. Za zmenu pomerov majúcu za následok zmenu rozhodnutia o
výživnom nemožno považovať ani plánované uzavretie manželstva otcom (v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa), v súčasnej dobe uzavretie manželstva, rovnako pokiaľ ide o ručiteľský záväzok otca.
Aj keď sa vzťahuje k zabezpečeniu bývania otca, tento nemôže byť na úkor detí výživou na otca plne

odkázaných. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Výdavky, ktoré
matka na deti vyčíslila sú primerané veku a potrebám detí, výdavky predstavovali predovšetkým náklady
na stravu, oblečenie, cestovné, hygienu, školu, záujmové aktivity (P.), t.j. bežné pravidelne vznikajúce
potreby detí, ktoré nie je potrebné osobitne preukazovať bločkami zo supermarketov. K potrebám detí
treba uviesť, že Matúš v priebehu odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť, študuje na strednej škole,
aktívne športuje, P. má 16 rokov, taktiež v súčasnej dobe je už študentom strednej školy, H. nastupuje

na druhý stupeň základnej školy. U P. a Martina, ide o chlapcov vo veku, kedy je krytie ich výdavkov
finančne mimoriadne náročné, keďže sú v období dospievania, prípravy na budúce povolanie, na ktorých
by sa mal podieľať aktívne aj otec, nie suplovať za otca starí rodičia zo strany matky. Pokiaľ matke starí
rodičia finančne pomáhajú, nie je dôvod to zo strany otca namietať. Pokiaľ ide o otcom namietaný príjem
matky, jeho výška sa nezmenila, takže zo strany súdu nebol dôvod zaoberať sa, či tento matka dosahuje

v riadnom pracovnom pomere, alebo na základe dohody o vykonaní práce. Čo sa týka stretávania,
respektíve nestretávania sa otca s deťmi, tým, že predmetom daného konania je zmena rozhodnutia
o výživnom na deti, nebolo potrebné zaujímať stanovisko a vyhodnocovať dôvod narušených vzťahov
medzi otcom a deťmi. Za relevantné pre potreby rozhodovania o výživnom treba považovať nesporné
skutočnosti, t.j. že otec sa s deťmi nestretáva, na deti naviac neprispieva, takže svoju vyživovaciu

povinnosť k deťom si plní len formou výživného určeného rozhodnutím súdu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že od
posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013 na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorú ust.
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá, preto správne postupoval súd prvého stupňa, keď návrh otca

ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto z dôvodu vecnej správnosti rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.