Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Mattielighová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/326/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219499
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315219499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivostisúduomaloletú:A.M.,C..XX.XX.XXXX,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov: matka - H. V., C.. XX.XX.XXXX, S. J. X, S., zastúpená W.. Q. W., AK O. O. I.Á. XX, S. a otec
- U. M., C.. XX.XX.XXXX, S. O. B. XX, J. V., zastúpený T.B. &. M., O..U..L.., O. O. W. U. XXX, S., o
návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. M., C.. XX.XX.XXXX zo sumy 149,37 eur
mesačne (4 500,- Sk) na sumu 220,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky

maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2016.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C/65/03 - 30 zo dňa
30.01.2004 v časti určenia výživného na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.09.2015 sa matka maloletej A. domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej zo sumy 4 500,- Sk mesačne na sumu 270 € mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej
upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.1.2004, kedy bola vyživovacia
povinnosť otca voči maloletej stanovená na sumu 4 500,- Sk mesačne, od posledného rozhodnutia
súdu teda prešlo časové obdobie viac než 11 rokov. Za uvedené obdobie prišlo na strane maloletej k

podstatnej zmene pomerov v dôsledku vyššieho veku, návštevy strednej školy, účasti na mimoškolských
aktivitách a bežného nárastu cien, pričom mesačné náklady na odôvodnené potreby maloletej matka
vyčíslila v sume 500 €. Vzhľadom k zvýšeným nákladom matka nie je schopná zo svojho príjmu pokryť
všetky potrebné výdavky na maloletú a súčasne finančne zabezpečovať aj chod domácnosti. Príjmové
pomery otca pritom tomuto dovoľujú podieľať sa na úhrade nákladov na starostlivosť o maloletú vo
zvýšenom rozsahu, pričom matkou navrhovaná výška výživného v sume 270 € mesačne zodpovedá
veku maloletej a nákladom na jej odôvodnené potreby, ako aj príjmovým a majetkovým pomerom oboch

rodičov.

Otec žiadal návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej A. v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodný. Okrem iného poukázal na to, že matka nezdokladovala ňou uvádzané náklady naodôvodnené potreby maloletej A., pričom mal za to, že matkou uvádzané náklady sú nadhodnotené a
nezodpovedajú realite. Poukázal na to, že pokiaľ ide o výdavky spojené s bývaním, tieto sa na strane
matky rozrátavajú na štyri osoby, keďže matka je vydatá a má ďalšie dieťa. Taktiež spochybnil náklady na

ošateniemaloletejvsume80€mesačne,nakoľkosajednáotakmerdospeléhojedinca,ktorémunetreba
ošatenie pravidelne obmieňať. Otec maloletej má pritom okrem A. ďalšie tri vyživovacie povinnosti, ku
ktorým si plní svoju vyživovaciu povinnosť v sume dovedna 300 € mesačne a je s nimi v pravidelnom
kontakte.OtecjetaktiežvpravidelnomkontaktesdcérouA.,kupujejejdarčeky,chodísňounadovolenky
a prispieva jej na výdavky aj nad rámec súdom určeného výživného, napr. príspevkami na jej účet v

podobe vreckového, čo bolo za obdobie od 09/2014 do 12/2015 v sume 548 € (cca 34 € mesačne),
taktiež jej prispieva sumou 20 € mesačne na telefón a rovnako jej dáva peniaze v hotovosti pri osobných
stretnutiach. Taktiež otec prispieva i na mimoriadne a jednorazové výdavky maloletej, napr. v roku 2014
jej uhradil lyžiarsky výcvik a v súčasnosti jej uhradil náklady spojené s autoškolou. Otec teda prispieva
na výživu maloletej i nad rámec stanovený súdom, čo je možné považovať za plnenie si vyživovacej
povinnosti

Kolízny opatrovník poukázal na to, že na strane maloletej došlo od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti k podstatnej zmene pomerov a doporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosti otca voči maloletej na
sumu 230 € mesačne s tým, že uvedená suma zohľadňuje príspevky, ktoré otec poskytuje nad rámec
stanoveného výživného.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 17.09.2015, rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 30.01.2004, č. k. 21C/65/2003 - 30, potvrdeniami o úhrade nákladov spojených s bývaním na
stranematkymaloletej,vyjadrenímotcaknávrhuzodňa04.03.2016,potvrdenímopríjmeotcamaloletej,
rodnými listami maloletých detí: A. M., A. M. X. U. U.K. M., potvrdením o úhrade výživného na strane

uvedených maloletých detí, potvrdením o úhrade niektorých nákladov na strane maloletej zo strany
otca maloletej, podaním matky zo dňa 15.04.2016, potvrdením o príjme manžela matky maloletej a
potvrdením o príjme matky maloletej. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil
tento skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletú A. upravovaná rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 30.01.2004, č. k. 21C/65/2003 - 30, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov
maloletej rozvedené, ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po
rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matkyaotecbolzaviazanýprispievaťnajejvýživusumou4500,-Skmesačne. Vtomčasenavštevovala
maloletá materskú škôlku, rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Obaja rodičia boli zamestnaní,

matka s príjmom cca 15 100,- Sk mesačne a otec s príjmom cca 29 000,- Sk mesačne.

Maloletá A. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 2. U. L. X. na U. P. A. S., do školy dochádza MHD,
kde jej matka zakupuje električenku 1 ročne v sume 37 €. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné
predstavuje čiastku cca 25 € mesačne, denne jej zabezpečuje desiatový a pitný režim. Zdravotný stav

maloletej je dobrý, organizovane sa mimoškolskej činnosti nevenuje. Je registrovaná v modelingovej
agentúre B. B., s.r.o., ktorej činnosti sa venuje podľa potrieb agentúry. Nejedná sa však o honorovanú
činnosť, je to skôr reklama pre maloletú, pričom so zabezpečením tejto činnosti má matka výdavky v
priemerecca40-60€mesačne.Matkazakupujemaloletejpodľapotrebyvecinaošatenieaobuv,školské
potreby, pomôcky a uhrádza aktivity poriadané školou.

Matkamaloletejodposlednejúpravyvyživovacejpovinnostizmenilasvojosobnýstav,vydalasaaztohto
manželstva sa narodila maloletá H. V., C.. XX.XX.XXXX. Je zamestnaná v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.
ak spracovateľ dokumentov s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 895
€, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti na Slovensku v sume 23,52 € mesačne. Manžel matky

je zamestnaný v N. A. M. Q. B. ako šofér na polovičný úväzok s tým, že jeho priemerný mesačný netto
príjem predstavuje čiastku cca 400 €. Na území Rakúska si uplatňuje rodinné prídavky na maloletú dcéru
H. a aj na maloletú A., a to v sume 170 € mesačne na jedno dieťa. Rodina žije v byte na J. P. A. S., ktorý
je vo výlučnom vlastníctve matky s tým, že je zaťažený hypotekárnym úverom, kde mesačná splátka
predstavuje čiastku 145 €. Mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 231 € správa bytu,

24,89 € elektrina a 20 € internet.

Otec maloletej od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, pribudli mu
ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom M.: A., C.. XX.XX.XXXX, A., C.. XX.XX.XXXX X.U. U., C.. XX.XX.XXXX, ku ktorým si plní vyživovaciu povinnosť dovedna v sume 300 € mesačne. Je
zamestnaný v spoločnosti Slovenská V. ako vedúci oddelenia s tým, že jeho priemerný mesačný netto
príjem predstavuje čiastku 1 615 €, iné príjmy nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom

vlastníctve a ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom, kde mesačná splátka predstavuje čiastku
431 €, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 80 € plyn
a 35,17 € elektrina.

Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej A. je čiastočne dôvodný, a to vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane

maloletej, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Výška vyživovacej povinnosti sa
odvodzujepredovšetkýmzodôvodnenýchpotriebazáujmovkaždéhomaloletéhodieťaťaapoichzistení
je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej ubehlo časové obdobie viac ako 12 rokov,za ktoré bezpochyby prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ktorú zmenu je nevyhnutné
premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca. V čase
posledného rozhodovania súdu navštevovala maloletá A. materskú škôlku, v súčasnosti navštevuje X.

ročník strednej školy. So samotným nástupom na školskú dochádzku ako aj s postupom na vyššie
stupne vzdelávacieho procesu sú spojené výdavky, či už sa jedná o povinné poplatky, ktoré je rodič
povinný uhrádzať, alebo o náklady spojené so zabezpečením vzdelávacieho procesu (nákup učebníc,
pracovných zošitov, školských potrieb a pomôcok, a pod.), ktoré následne počas roka podľa potreby
dopĺňa a obmieňa. Taktiež aktivity poriadané školou sú v jednotlivých stupňoch vzdelávacieho procesu

rozdielne a následne sú spojené i s adekvátnym finančným zabezpečením. Na strane maloletej A. tieto
výdavky v čase posledného rozhodovania súdu ani neexistovali, pričom za tých 12 rokov, ktoré od tohto
obdobia ubehli, boli na strane maloletej prítomné všetky tieto výdavky, samozrejme v rôznom rozsahu
podľa toho, na akom stupni vzdelávacieho procesu sa maloletá v tom ktorom období nachádzala. Všetky
tieto náklady je pritom potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletej, a teda
do výšky vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje za základnú potrebu maloletého dieťaťa

a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb
dieťaťa.

Otec maloletej A. nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči maloletej, a
to z viacerých dôvodov. Predovšetkým namietal samotné vyčíslenie nákladov na odôvodnené potreby

maloletej predložené matkou počas konania, napr. výdavky na ošatenie v sume 80 € mesačne, výdavky
na bývanie v sume 100 € + úver mesačne a pod. a taktiež poukázal na to, že si svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletej A. plní i nad rámec súdom stanoveného výživného tak, ako to uviedol počas
konania. K uvedeným námietkam otca súd uvádza, že náklady spojené s bývaním predstavujú u
maloletej A. sumu 68 € mesačne bez úveru, pri rozrátaní výšky nákladov na bývanie na štyroch

členov domácnosti. Náklady na úver súd pri svojom posudzovaní vyčíslenia nákladov na odôvodnené
potreby a záujmy maloletej nevzal do úvahy na strane ani jedného z rodičov. Pokiaľ ide o zabezpečenie
desiatového a pitného režimu u maloletej a zabezpečenia stravy v domácom prostredí a v škole súd
náklady matky v sume 150 € mesačne + 25 € mesačne na stravu v škole nespochybnil, keďže sa jedná
o štandardné výdavky na stravu dieťaťa vo veku maloletej A.. Súd taktiež nespochybňuje výdavky na

školu a školské poplatky na strane maloletej, ktoré matka vo svojom vyčíslení uvádza v sume 20 € +
25 € mesačne, keďže je zrejmé, že matka zakupuje maloletej A. školské pomôcky a potreby, uhrádza
povinné školské poplatky, aktivity poriadané školou spojené s finančným zabezpečením a pod. Náklady
na cestovné v sume 12,30 €/mesačne sú rovnako nespochybniteľné a napokon aj jej voľnočasová
aktivita, ktorou je modeling a kde súd má za to, že vzhľadom k tomu, že maloletá má záujem sa

uvedenej činnosti venovať, sú s tým spojené výdavky v deklarovanej výške. Pokiaľ ide o ostatné matkou
vyčíslené náklady na odôvodnené potreby maloletej A., súd spochybňuje výdavky na ošatenie maloletej
v sume 80 € mesačne. Súdu je zrejmé, že maloletá vzhľadom k svojmu veku nosí ošatenie a obuv
v dámskych veľkostiach, avšak suma 80 € mesačne sa súdu javí ako čiastočne nadhodnotená a za
predpokladu, že matka na ošatenie maloletej tieto výdavky každý mesiac vynakladá, jedná sa z jej

strany o dobrovoľné plnenie, ktoré však nemožno v plnom rozsahu pričítať do odôvodnených potrieb
maloletej pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o náklady týkajúce sa hygienických
a drogistických potrieb maloletej A. v sume 30 € mesačne, tieto súd rovnako vyhodnotil ako čiastočne
nadhodnotené
a nezodpovedajúce realite. Je zrejmé, že medzi tieto výdavky patria nielen bežné drogistické potreby

(mydlá, šampóny a pod.), ale tiež čistiace prostriedky, pracie prášky a pod. a vzhľadom na to, že
sa jedná o dievča taktiež i hygienické potreby, ktoré je nutné uspokojovať nepretržite a náklady na
tieto potreby pravidelne vynakladať, avšak ani pri zohľadnení všetkých týchto položiek by náklady na
tieto potreby nemôžu dosahovať čiastku 30 € mesačne, nadôvažok ak sa viacero z týchto položiek
spotrebováva v rámci rodiny ako celku a nespotrebúva ich výlučne maloletá (napr. čistiace prostriedky,

pracie prášky a pod.) S uvedených dôvodov preto súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti v celom rozsahu, keďže čiastku 270 € mesačne, na ktorú žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletej, ako aj matkou deklarovanú výšku celkových mesačných výdavkov na odôvodnené
potreby a záujmy maloletej v sume 500 € tak, ako to matka uvádzala vo svojom návrhu, považoval za
nadhodnotené a nezodpovedajúce skutočným výdavkom na maloletú, aj s prihliadnutím na vykonané

dokazovanie v danej veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti náklady na strane maloletej A. spojené s bývaním (68 €
mesačne), stravou v škole (25 € mesačne), stravou v domácom prostredí (150 € mesačne), cestovným(12,30 € mesačne), ošatením a obuvou (cca 30 € mesačne), nákladmi na školské potreby, pomôcky
a poplatky (cca 20 € mesačne), hygienickými potrebami (cca 15 € mesačne), liekmi (10 € mesačne)
a voľným časom (cca 40 € mesačne) predstavujú u maloletej čiastku cca 360 € mesačne. Je pritom

nepochybné, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj ďalšie výdavky, ktoré nie sú v
tomto vyčíslení zahrnuté, ako je napr. šetrenie na stužkovú, aktivity poriadané školou, lyžiarske výcviky,
výlety, či nepravidelné a mimoriadne výdavky, ktoré sa vyskytnú v živote každého maloletého dieťaťa
a ktoré nie je možné exaktne vyčísliť. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča je
vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nevyhnutné, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

došlo na strane maloletej k takej zmene pomerov, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti upraviť
na takú sumu, aby ňou bola pokrytá aspoň pomerná časť nákladov na výživu maloletej, pokiaľ ide o
pravidelné, opakujúce sa a nevyhnutné výdavky, ktoré je potrebné na strane maloletej A. pravidelne
uhrádzať bez toho, že by rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti mohol výšku týchto nákladov
ovplyvniť, alebo sa rozhodnúť, či ich vynaloží alebo nie.

Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho
schopnosti a možnosti tohto príjmu, t. j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a
zdravotnýstavmoholzarobiť.Obligatórnetiežsúdprihliadainaživotnúúroveňrodičov.Vzmyslezákona
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že
rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich detí a až následne uspokojiť svoje

vlastné životné potreby, k čomu sú povinní využiť všetky dostupné možnosti. S ohľadom na uvedené
súd konštatuje, že obaja rodičia sa riadne podieľajú na pracovnom procese, otec dosahuje čiastočne
vyšší príjem než matka, keď tento má priemerný mesačný netto príjem 1 615 € a matka 895 € mesačne.
Na tomto mieste je však potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že manžel matky si uplatňuje rodinné
prídavky na maloletú na území Rakúska, ktorá suma po odrátaní rodinných prídavkov poberaných

na Slovensku predstavuje čiastku 170 € mesačne, ktorú sumu súd bral pri posudzovaní príjmových
pomerov na strane matky do úvahy. Na strane matky teda jej príjmové pomery pozostávajú zo sumy
895 € mzda, rodinné prídavky na maloletú poberané na Slovensku v sume 23,52 € a rodinné prídavky
uplatňované na maloletú v Rakúsku v sume 170 , t. j. dovedna 1 088 € mesačne. Príjem matky je teda
o cca 527 € mesačne nižší, než príjem otca, ktorú skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní čiastočne

zohľadnil a vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. upravil v sume 220 € mesačne, čo je viac než
je polovica reálnych nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletej. Na strane druhej však súd
zohľadnil tú skutočnosť, že si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. i nad rámec súdom
stanoveného výživného, či už zasielaním vreckového, poskytovaním finančných prostriedkov v hotovosti
pri osobnom stretnutí, prispením na mimoriadne či jednorazové výdavky na strane maloletej, ktorú

skutočnosť napokon nerozporovala ani matka maloletej a kde je zrejmé, že otec je otcom aktívnym, ktorý
sa o svoju dcéru zaujíma. V danom prípade je potrebné, aby súd ponechal otcovi aj finančný priestor
na úhradu vecných či iných plnení maloletej tak, ako tomu bolo i doteraz, prípadne spolupodieľanie
sa na mimoriadnych výdavkoch maloletej, nakoľko je maloletá na uvedené zo strany otca zvyknutá
a prirodzene to očakáva, pričom sa jedná o významnú súčasť vzájomných vzťahov medzi rodičom a

dieťaťom. Otec počas konania žiadal, aby súd pri úprave jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej
Veronike prihliadol na to, že mu pribudli ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom A., A. X.
U. M.. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetné vyživovacie povinnosti k maloletým deťom zo
strany otca sú nespochybniteľné, avšak pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že sa zamietne
inak dôvodný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča na predchádzajúce

vyživovacie povinnosti. Každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkovým
pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého
z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby
žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletej
A. na sumu 220 € mesačne, ktorá suma zodpovedá zmene pomerov na strane maloletej od poslednej
úpravyvyživovacejpovinnostiatiežmožnostiam,schopnostiamacelkovýmpomeromnastraneotcaako
povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti
zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd upravil

vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej od mesiaca nasledujúceho po rozhodnutí súdu, keďže otec si
dlhodobo plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej A. i nad rámec súdom stanoveného výživného,
maloletej na prelome rokov uhradil náklady na kurz vodičského preukazu a na úhrade nákladov nastrane maloletej sa aktívne podieľa, nezhliadol dôvod k tomu, aby bola vyživovacia povinnosť otca voči
maloletej upravovaná aj za obdobie pred rozhodnutím súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu

trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od

ich doručenia.

Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie
výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

V Bratislave, dňa 19. apríla 2016

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.