Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/463/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213786
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111213786.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov Mgr.
Ivana Kubínyiho a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa I. O., bytom P., X. XXX/X,
štátneho občana Slovenskej republiky proti odporcovi D. O., zastúpená C. E. D. O., so sídlom J., G. 2, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára
2015, č.k. 12C/135/2011-230, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej potvrdzuje.
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania ruší a v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody
2261,20 eur + 500 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 1000 eur titulom zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci tým, že došlo k prieťahom a následne bolo zastavené trestné
stíhanie osoby, ktorá sa voči navrhovateľovi dopustila podvodu spočívajúceho v uvedení do omylu pri
kúpe akcií, ktoré v dôsledku uvedeného podvodu predal navrhovateľ pod cenu. Uplatnená náhrada
majetkovej škody predstavovala rozdiel medzi skutočnou cenou akcií a cenou, ktorú za akcie získal
navrhovateľ a v časti 500 eur z nákladov zastúpenia. Okresný súd návrh zamietol vychádzajúc z za
ustanovení § 5, § 6 § 9 a § 17 zákona 514/2003 Z.z. s odôvodnením, že škoda navrhovateľovi
nevznikala postupom vyšetrovateľov v rámci trestného konania, v ktorom neboli príslušným orgánom
konštatované ani prieťahy, na ktoré tiež poukazoval navrhovateľ. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú
navrhovateľ odôvodnil stresom z nespravodlivostí, okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal
vznik konkrétnych dôsledkov na jeho osobu. Napokon okresný súd uviedol, že právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak bolo rozhodnutie spôsobujúce
škodu zrušené pre nezákonnosť. V danom prípade však škoda navrhovateľovi nebola spôsobená
rozhodnutím, ale konaním obvineného, a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu podľa §
17 zákona 514/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov pozostávajúcich z cestovného na pojednávania.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal priebehom
trestného stíhania, ktorý navrhovateľ dokladoval prehľadom tridsiatich troch procesných úkonov orgánov
činných v trestnom konaní. Osobitne poukázal na to, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, na
ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, bolo zrušené a v ďalšom priebehu trestného stíhania bola na
obvineného podaná obžaloba. Navrhovateľ tiež namietal odňatie možnosti konať pred súdom, pretoženedostal priestor na pojednávaní vec vysvetliť a objasniť. Pretože vo veci došlo k podaniu obžaloby po
viac ako siedmych rokoch, má navrhovateľ zato, že v trestnom konaní došlo k prieťahom a v ich dôsledku
k dlhodobej psychickej traume navrhovateľa. Priebeh trestného stíhania označil navrhovateľ ako
„zametanie veci pod koberec“. V ďalšom obsahu odvolania uviedol navrhovateľ jednotlivé rozhodnutia
z trestného konania, z ktorých viaceré citoval. Uviedol a citoval tiež svoje podania týkajúce sa a
adresované k predmetnej trestnej veci. Navrhovateľ v odvolaní podrobne poukázal na nedostatky v
rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní ako aj na podľa neho významné okolnosti skutku, v
dôsledku ktorého sa mal stať obeťou podvodu. Navrhovateľ uviedol dôvody, pre ktoré nie je podľa neho
efektívne vymáhať škodu od zodpovednej osoby a aj v tom videl pochybenie a zodpovednosť Slovenskej
republiky. Primárne však v tom, že jej orgány neboli schopné za 7 rokov trestného stíhania dosiahnuť
vznesenie obžaloby, a tak vysoko pravdepodobne bude trestný čin premlčaný. Sedem rokov trvajúce
konanieboloprenavrhovateľamimoriadnepsychickyvyčerpávajúcou"administratívnouvojnou",apreto
je dôvodný aj jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ tiež nesúhlasil z rozhodnutím o trovách konania a nepovažoval za účelné cestovanie na
pojednávania autom, pretože tu existuje efektívnejšie vlakové spojenie, v cene ktorého je dôvodné
priznať odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľ tiež poukázal na neprimeranú výšku vyúčtovanej
spotreby použitých vozidiel, ktorú nie je možné skontrolovať.
Odporca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozhodnutím a navrhol ho potvrdiť ako
vecne správne. Uviedol, že škoda navrhovateľovi vznikla konaním osoby, ktorá ho uviedla do omylu a nie
postupomvyšetrovateľovpolicajnéhozboru.Medziškodounavrhovateľaaúradnýmpostupomtakchýba
príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Odporca poukázal, že v danom
prípade nebol príslušným orgánom konštatovaný nesprávny úradný postup ani vydanie nezákonného
rozhodnutia.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tomto
výroku vecne správny a vo výroku o trovách konania zrušiť podľa § 221 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Podľa obsahu odvolania uplatňuje navrhovateľ dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
(nesprávne právne posúdenie veci). Nesprávne právne posúdenie vytýkané odvolaním spočíva vo
vyhodnotení zisteného skutkového stavu ako nenapĺňajúceho podmienky vzniku práva navrhovateľa
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
spočívajúcom v prieťahoch v konaní. K tomuto pochybeniu zo strany okresného súdu však nedošlo.
Na vec sa vzťahujúci právny predpis, teda Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci stanoví v ust. § 6 ods. 1 v prípade škody z nezákonného rozhodnutia, že
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno v zásade uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom.
Zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť tak patrí
k základným predpokladom vzniku práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že sa musí jednať o zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, ktoré je
právoplatné, nie o takéto rozhodnutie o neprávoplatnom rozhodnutí. Bez uvedenej zmeny či zrušenia
právoplatného rozhodnutia nemôže súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody právo na náhradu škody
priznať, akokoľvek by sa z vykonaného dokazovania javila nezákonnosť rozhodnutia, z ktorého je vznik
škody dovodzovaný.
Obdobne v prípade prieťahov v konaní, ktoré sú považované za nesprávny úradný postup (§ 9 ods.
1 Zák. č. 514/2003 Z.z.), sa aj tu vyžaduje konštatovanie prieťahov príslušným zákonom stanoveným
orgánom a nepostačuje, pokiaľ by záver o existencii prieťahov dovodil iba sám súd rozhodujúci o nároku
na náhradu škody nimi spôsobenej.Ustanovenie § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. stanoví, že pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo
povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo zistené a ani navrhovateľom tvrdené, že by došlo k
zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia spôsobujúceho škodu príslušným orgánom pre jeho
nezákonnosť a ani to, že by boli konštatované prieťahy v konaní spôsobom stanovým v citovaných ust.
§ 9 ods. 2 a 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. Zrušenie alebo zmeny neprávoplatných rozhodnutí, ku ktorým v
trestnom konaní došlo, pre založenie práva na náhradu škody nepostačujú. Rovnako ani opakované
sťažnostinavrhovateľanarýchloťpriebehutrestnéhokonania.Chýbalitakzákladnézákonomstanovené
predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a návrhu
navrhovateľa domáhajúceho sa uvedených nárokov preto nebolo možné vyhovieť. Bez uvedených
predpokladov nemohol okresný súd ani po najdetailnejšom skúmaní priebehu trestného konania prijať
právny záver o existencii nezákonného rozhodnutia, či prieťahov v konaní. Nedôvodná je preto aj
námietka navrhovateľa o nedostatočnom vysporiadaní sa okresného súdu s predloženým dôkazom o
priebehu trestného konania, ako aj námietka neposkytnutia dostatočného priestoru na vysvetlenie veci.
Vzhľadom na uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej potvrdil.
Vo výroku o trovách konania však bolo potrené rozhodnutie zrušiť a vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie, pretože je dôvodná námietka navrhovateľa o nepreukázaní odporcom deklarovanej
spotreby vozidla použitého na cestu na pojednávanie. Preukázanie tejto skutočnosti je v tomto prípade
dôvodné požadovať, pretože sa skutočne jedná o neobvykle vysoké hodnoty (10,5 l/100km, resp.
12,4 l/100km). Pokiaľ odporca nepreukáže, že ním deklarované hodnoty zodpovedajú technickým
parametrom použitých vozidiel, nebude prichádzať do úvahy priznanie náhrady za použitie motorového
vozidla.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože ju nežiadal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.