Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/404/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241550
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112241550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: R.. O. N., bytom O. XX, XXX
XX I., proti žalovaným: 1. M. J., bytom K. XX, J., a 2. R. M., bytom K. XX, J., o zaplatenie sumy 6.370
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/333/2012-175
zo dňa 09.12.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.500 eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia a žalovanému v 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.780 eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o
trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s
ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej v 1. rade pôžičku na základe ústnej zmluvy dňa
10.12.2009 vo výške 1.500 eur, ktorej vrátenie žalovaná nepreukázala, a žalovaný v 2. rade sa stal
dlžníkom tiež na základe ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 1.900 eur, ktorú mu žalobca poskytol z
vlastnej pôžičky poskytnutej Tatrabankou dňa 28.09.2010, pričom žalovaný z nej vrátil len 120 eur,

a tak nesplatený zvyšok činil 1.780 eur. Písomné zmluvy o pôžičkách zo dňa 16.06.2010 a zo dňa
09.10.2010 súd považoval za neplatné právne úkony, lebo nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí;
zmluva je pritom reálnym kontraktom, čo znamená, že jej obsahom musí byť nielen dohoda strán o
výške pôžičky, ale musí dôjsť aj k reálnemu odovzdaniu sumy a dodatočné vypracovanie zmluvy o
pôžičke môže byť považované iba ako dôkaz potvrdzujúci poskytnutie pôžičky v predchádzajúcom
období. Dlžníkom voči Poštovej banke zostal sám žalobca, ktorému bola poskytnutá pôžička vo výške
5.000 eur. Účastníci nepotvrdili, že celú túto sumu žalobca potom požičal žalovanému v 2. rade, a

navyše ani nedošlo k platnému prevzatiu dlhu žalovaným v 2. rade za dlh žalovanej v 1. rade v zmysle
ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka. Preto argumentácia, že z pôžičky žalobcu, ktorú si vzal vo
výške 5.000 € a z ktorej mala byť splatená pôžička žalovanej v 1. rade žalovaným v 2. rade, je právne
irelevantná. Ďalšia argumentácia týkajúca sa notebooku a hodnoty notebooku je právne bezvýznamná,
lebo predmetom sporu nebolo vydanie hnuteľnej veci, ktorú nadobudol žalobca do vlastníctva titulom
kúpy zo spotrebiteľského úveru od spoločnosti Cetelem; vydania tejto veci sa nedomáhal a navyše
nepreukázal, že ho žalovanej odovzdal a ona mu ho nevrátila. Tento nárok nemožno považovať za nárok

z pôžičky, keďže sa ani nedomáha vydania hnuteľnej veci. Žalovaní splatenie uvedených súm žiadnym
objektívnym a vierohodným dôkazom nepreukázali, a preto ich súd na vrátenie žalobcovi zaviazal.
Ostatné tvrdenia žalobcu v konaní neboli preukázané, hoci na ňom spočívala dôkazná povinnosť, preto
návrh vo zvyšku súd zamietol. Súd zároveň žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškaniaod 01.12.2012 s odôvodnením, že žaloba na súd bola podaná dňa 30.11.2012 a deň nasledujúci po
podaní návrhu možno považovať za deň, ktorým sa dostali do omeškania v súlade s výzvou žalobcu.
Rozhodnutie vo veci samej súd oprel o ustanovenie § 517, § 531 ods. 1,2,3, § 657 Občianskeho

zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2013 a § 120 ods.
1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
rozsudok v napadnutej časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predmetom konania, nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy,dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,jehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa jeho názoru v prípade pôžičky postačí, ak dlžník reálne s predmetom pôžičky nakladá napríklad
tým, že veriteľovi dá pokyn na zaplatenie nejakej pohľadávky a ten to spraví bez toho, aby dlžník
požičané finančné prostriedky čo len uvidel, bez ich reálnej držby. Súd podľa neho opomenul aplikovať

ustanovenie § 35, resp. § 51 Občianskeho zákonníka a ďalšie. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť všetko,
čo sa z požičanej sumy 5.000 eur platilo, t. j. aj príslušenstvo, ktorým boli poplatky a náklady spojené
s obstaraním finančných prostriedkov formou úverov. Súd nebral do úvahy, že finančné prostriedky a
aj notebook zaobstaral v omyle spočívajúcom v prísľube žalovanej o riadnom a včasnom splatení jej
záväzkov s príslušenstvom ešte pred splatením jeho záväzkov. Písomné prejavy žalovaní vlastnoručne

vyhotovili. Podľa neho súd sa s predmetom konania dôsledne nevysporiadal.
Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku

pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci v napadnutom
zamietajúcom výroku dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne
a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň
aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Použijúc toto zákonné ustanovenie odvolací súd nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sanatentoprípad.Rozsudokvprvýchdvochvýrokoch,ktorýmisúdčiastočnežalobevyhovel,vdôsledku

absencie odvolania žalovaných nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty.
S ohľadom na to, že odvolací súd je v odvolacom konaní, ktoré má charakter sporového konania,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolanie prejednal v nadväznosti na tie právne významné
dôvody, ktoré žalovaný v podanom odvolaní namietal. Zároveň hodnotil, aké stanoviská a prednesy
žalobca a žalovaní mali v priebehu prvostupňového konania, čo tvrdili a aké dôkazy na svoje tvrdenia

navrhovali, pričom dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
mohli zvrátiť výsledok prvostupňového konania. Žalobca v priebehu prvostupňového konania uvádzal
rôzne skutočnosti, avšak na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať také právne významné
dôkazy, ktorými by nad všetky pochybnosti preukázal, že voči žalovaným má aktuálne pohľadávku vo
vyšších sumách, než aké mu priznal súd prvého stupňa. Ako vyplýva z obsahu spisu, z písomných

podaní žalobcu a aj z jeho prejavov na pojednávaniach, jeho tvrdenia boli v niektorých momentoch
vzájomnerozpornéaaninazávernenavrholžiadneďalšiedôkazytak,abyjednoznačneuniesoldôkazne
bremeno v smere preukázania toho, že žalovaným poskytol pôžičku vo vyššej sume, než vo výške 1.500
eur (u žalovanej v 1. rade) a 1.900 eur (u žalovaného v 2. rade, z ktorej zostal nesplatený dlh 1.780
eur). V odvolaní poukazoval na niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak sám opomenul na

ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave
zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. V prípade, že by hneď na
začiatku boli účastníci uzavreli taký právny úkon (zmluvu o pôžičke), z ktorého by nesporne vyplýval
jeho jednoznačný a preukázateľný obsah, eliminoval by sa stav nejasnosti a neunesenia dôkazného
bremena pri absencii dôkazov v prípadnom súdnom konaní.

Odvolací súd z uvedených dôvodov na základe odvolania žalobcu, ktorý v ňom uvádzal mnohé skutkové
tvrdenia bez toho, aby na ne v priebehu konania na súde prvého stupňa označil a navrhol vykonať
relevantné dôkazy, urobil záver o neopodstatnenosti tohto odvolania. Preto dospel k tomu, že rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť.O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 OSP,
podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého
stupňa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.