Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/168/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212575
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114212575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľa: vendue a.s., Neklanova
152/44,12800Praha2-Vyšehrad,Českárepublika,zastúpenéhoJUDr.ZuzanaStavrovská,advokátka,
Lamačská cesta 3, Bratislava, proti odporcovi: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., V. XXX, o zaplatenie
2318,91 Kč s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10C/213/2014-34 zo dňa 11.02.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, § 2 písm. d/ zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka, poukázal na čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008
a skonštatoval, že sa zaoberal otázkou posúdenia, ktoré právo je rozhodným právom pre právny vzťah

medzi účastníkmi konania, nakoľko poskytovateľ služieb, teda podnikateľ, je subjekt pôsobiaci v Českej
republike a spotrebiteľom - odporcom je osoba s obvyklým pobytom na území L.. Súd dospel k záveru,
že v zmysle citovaného čl. 6, 1 a 2 nariadenia RIM I. je rozhodným právom právo Slovenskej republiky,
nakoľko je nepochybné, že krajinou obvyklého pobytu odporcu je L., čo vyplýva aj zo skutočnosti,
že tento preberá zásielky súdu na adrese v L., pričom to, že právny predchodca navrhovateľa, teda
podnikateľ - banka v Českej republike, smeruje svoju činnosť aj na L., nakoľko nie je nezvyklé, resp.
je bežnou skutočnosťou, že občania L. majú obvyklý pobytom na území L., ktorí pokiaľ sú pracovne

v Českej republike, uzatvárajú zmluvy s Českou spořitelnou a.s., vzhľadom na neexistenciu jazykovej
bariéry. Uvedený subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť aj na L., preto ani prípadná voľba
rozhodného práva, ktorým by bolo právo Českej republiky, nemôže zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú
mu poskytujú ustanovenia slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu súd preto aplikoval
právne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú platné na území L..

Prvostupňový súd z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sa jedná nepochybne o spotrebiteľský

vzťah, preto podrobil nárok aj kontrole s poukazom na inštitút premlčania. V danom prípade je
nepochybné, že došlo k výpovedi zo zmluvy o účte dňom 05.05.2010, teda nasledujúcim dňom začína
plynúť všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov, pokiaľ sa týka nárokov z tohto vzťahu. Táto uplynuladňa05.05.2013,pričomžalobabolapodanánatunajšomsúdedňa02.05.2014,tedapomárnomuplynutí
všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.

V danom prípade súd prvého stupňa aplikoval režim Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
premlčacia doba 3-ročná. Napriek tomu, že sa jedná o absolútny obchod upravený v Obchodnom
zákonníku, je však tento vzťah typickým vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kedy je nutné
aplikovať režim Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahu na spotrebiteľské zmluvy.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. poukazujúc na to, že úspešnému odporcovi
trovy konania nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie
odôvodnil podľa § 201 v spojení s § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Poukázal na to, že právny predchodca
navrhovateľa Česká spořitelna, a.s. uzavrela s odporcom dňa 06.10.2009 zmluvu o sporožírovom

účte. Išlo o právny vzťah podliehajúci Obchodnému zákonníku, ustanoveniam o „bežnom účte“. Na
účte vznikol k 05.05.2010 debetný zostatok. Podľa zmluvných dojednaní a zo znenia všeobecných
obchodných podmienok Českej sporiteľne, a.s. vyplýva, že právne vzťahy účastníkov sa riadia právnym
poriadkom Českej republiky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.07.2012 sp.
zn. 32Cdo/3337/2010 a ďalšie rozhodnutia, z ktorých vyplýva záver, že aj keď bol úver poskytnutý

spotrebiteľovi, ide o zmluvu podľa Obchodného zákonníka a na tento právny vzťah sa vzťahuje
štvorročná premlčacia lehota. V zmysle Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (rímska
zmluva) je treba aplikovať čl. 3 ods. 1 Dohovoru, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si
zvolia účastníci zmluvy. V prejednávanom prípade banka so sídlom na území Českej republiky umožnila
odporcovi občanovi SR otvoriť si účet na území Českej republiky a čerpať úver, preto použitie čl. 3 ods.

1 Dohovoru vyplýva z ust. čl. 5 ods. 4 písm. b/, ktorý vylučuje použitie čl. 5 Dohovoru. Právom Českej
republiky, ktoré je nutné použiť pre riešenie tohto právneho vzťahu je Obchodný zákonník, ktorý bol
platný na území Českej republiky a to konkrétne ust. § 497 a nasl. zák. č. 513/1995 Sb., ktorý upravuje
zmluvu o úvere. Trvá preto na uplatnenom nároku a žiada, aby súd odporcu zaviazal na úhradu sumy
2.318,91 Kč, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu so sankčným úrokom za nepovolené

prečerpanie účtu vo výške 25% p.a. zo sumy 1.818,14 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia. Sankčný úrok
za nepovolené prečerpanie nachádza oporu v ustanoveniach všeobecných obchodných podmienkach,
v Oznámení českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách a § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 druhá veta
Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky. Rovnako žiada priznať aj trovy súdneho
konania vo výške 65,50 eur za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia

vo výške 49,05 eur. Žaloba bola podaná v lehote plynutia štvorročnej premlčacej lehoty a preto nebol
dôvodnazamietnutiežalobyzdôvodujejpremlčania.Právnyvzťahmedzinavrhovateľomaodporcomsa
riadičeskýmprávnymporiadkom,kčomudospelsprávneajsúdprvéhostupňa,avšaknesprávneprávne
vyhodnotil záver o uplynutí premlčacej lehoty trojročnej podľa Občianskeho zákonníka s prihliadnutím
na práva spotrebiteľa. V zmysle ustálenej legislatívy NS ČR sa konkrétne vzťahy zo zmluvy spravujú

podľa predpisov Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka, aj keď by to bolo pre
spotrebiteľa priaznivejšie. Premlčacia doba je preto štvorročná a nie trojročná.

Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovela v ďalšom sa
podrobnejšie vyjadril k otázke premlčania.

Uplatnil si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 16,50 eur za zaplatenie
súdneho poplatku + trovy právneho zastúpenia za odvolanie vo výške 16,60 eur + režijný paušál vo
výške 8,39 eur.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 07.04.2016 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a
posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňuje

so závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými, na ktoré v celom rozsahu v zmysle
ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

K odvolacím námietkam navrhovateľa a na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa
odvolací súd uvádza, že aplikácia Občianskeho zákonníka v predmetnej právnej veci je správna. Nie

je možné premlčanie posudzovať podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. tak, ako to navrhuje
navrhovateľ. V konaní totiž bolo jednoznačne preukázané, že nárok sa vymáha zo spotrebiteľskej
zmluvy, kedy je potrebné poskytnúť spotrebiteľovi náležitú ochranu a to aj vo vzťahu k vyhodnoteniu.
SprávnepretosúdprvéhostupňapremlčanievyhodnotilpodľaObčianskehozákonníka,kedypremlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy právo sa mohlo vykonať prvýkrát.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec podľa
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Sb., ale mal aplikovať Český obchodní zákonník, t.j. zák. č. 513/1991
Sb. a posudzovať premlčaciu dobu v trvaní štyroch rokov, odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia
námietka je nedôvodná v celom rozsahu.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny a náležitý právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nedôvodnou je preto odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
Občiansky zákonník, ale mal aplikovať Český obchodní zákonník.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu

o sporožírovom účte, osobnom účte a poskytnutí súvisiacich služieb a to dňa 06.10.2009. Právny
predchodca navrhovateľa Česká spořitelna, a.s. je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho
podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej
v žiadnom prípade nezmenila. Niet preto žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej
povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmluva

medzi predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu
vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a spotrebiteľom, so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy.

Aj keď zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou by bola absolútnym
obchodom, na predmetný vzťah dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na oboch

účastníkov uvedenej zmluvy. Predmetná vec však vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy regulovanej
osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské

právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/09). Postavenie spotrebiteľa totiž nie je možné
zhoršiť v porovnaní s právnou úpravou v Občianskom zákonníku. Teda v prípade kolízie dvoch noriem
na ten istý inštitút sa použije výhodnejšie občianske právo.

Vzhľadom na uvedené je preto nedôvodná odvolacia námietka navrhovateľa, že na predmetnú

spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.

Rovnako je nedôvodná námietka týkajúca sa tvrdenia, že zmluvné strany vo všeobecných obchodných
podmienkach dohodli, že na ich právne vzťahy sa bude aplikovať právny poriadok Českej republiky.
Odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky nemôžu byť platne uzavretou dohodou o

rozhodnom práve. Všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za dohodu ako takú najmä
za situácie, keď tieto boli vyhotovené jednostranne navrhovateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah
odporkyňou ako spotrebiteľkou.Vzhľadom na uvedené je preto nedôvodná žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa a to jednak
čo sa týka potreby predmetný právny vzťah posúdiť podľa Obchodného zákonníka platného na území
Českej republiky a to zákona č. 513/1990 Sb. a rovnako aj to, že na predmetný právny vzťah je potrebné

aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu, nie trojročnú tak, ako to zrealizoval súd prvého stupňa.

Odvolací súd preto má za to, že súd prvého stupňa správne právne vec posúdil a premlčanie v zmysle
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pre premlčanie nároku žalobu zamietol.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Odvolací súd preto v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa s tým, že súd
prvého stupňa bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované
navrhovateľom a to v zmysle § 5b citovaného zákona. Len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa odvolací súd ešte dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Oba tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. Znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom

(pozri rozsudky NS SR sp. zn. 3KmCdo/12/14 zo dňa 21.04.2015 a 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil a to spolu so súvisiacim výrokom o
trovách konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
V odvolacom konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, preto o nich odvolací súd
vzhľadom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p. ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.