Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115228235.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, Bratislava proti povinnej: X. B., nar. XX. XX. XXXX,
D. X, L., o vymoženie sumy 273,34 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
19Er/1070/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 1226/15,

o odvolaní oprávneného zo dňa 02. 11. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 8. októbra
2015 č. k. 19Er/1070/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2

písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 45 ods.
1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon
o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v predmetnej veci je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný 08. 03. 2013 Stálym rozhodcovským súdu zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. PV-C/1011/0105.

Súd prvého stupňa uviedol, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou
na rozhodcovský súd dňa 17. 10. 2011 sa právny predchodca oprávneného domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 273,34 eur s príslušenstvom. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný a
žalobca, právny predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. uzavreli dňa 03. 01. 2008 v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere č. 1384716008 v spojení s obchodnými podmienkami

pre úver, na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnému úver vo výške 10 000,-
Sk (331,94 eur), ktorý sa povinný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol prílohou zmluvy. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2010 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami z Poštovej banky, a.s. ako postupcu na
spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED 8 Gregory Afxentiou a následne zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 24. 02. 2011 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky spolu s príslušenstvom a
všetkými právami na postupníka - oprávneného. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že právomoc rozhodcu narozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma
stranami v rámci Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy - Čl. 10, bod 10.2.2.

Po posúdení veci súd prvého stupňa zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo.

Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli pripravené už vopred
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník nemohol

ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu
sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o
spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t. j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.

Súd prvého stupňa zistil, a to zo zmluvných dojednaní zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný

titul - rozhodcovský rozsudok, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská
doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní, a
to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
a MEDIAČNÁ, a.s.. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na

vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.Rozhodcovskádoložkajeneprijateľná,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanúti
spotrebiteľa sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie

priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že priamo z ust. § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred

súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu,
pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.

Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj

premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16. 06. 2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenejveci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním
dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona.
Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi

súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. §
153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu
bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd

prvéhostupňazistilskutkovýstav,ktorýneobstojí,odňaloprávnenémuakoúčastníkovikonaniamožnosť
konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a
porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon,
nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu

SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §

214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP
potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03.

2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 03.
2015 na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený žiadal o vymoženie sumy 273,34 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie. Ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08.03.2013 Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn.
PV-C/1011/0105, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013.

NáslednesúdnyexekútorJUDr.ErikTóthpodanímzodňa18.09.2015požiadalpríslušnýsúdoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 08. 10. 2015
súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.

decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08. 03. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. PV-C/1011/0105, o vydanie ktorého
požiadala spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený), na základe zmluvy o úvere
zo dňa 03. 01. 2008, v zmysle ktorej bol dlžníčke (v exekučnom konaní povinnej) poskytnutý úver v
sume 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa dlžníčka zaviazala vrátiť veriteľovi v 30 mesačných splátkach

po 17,39 eur (524,- Sk) s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 25,57 %. Súčasťou zmluvy o
úvere sú obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), v ktorých v článku 11 - Prechodné a záverečné
ustanovenia, bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vznikli zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa
uplatnínariešenierozhodcovskádoložkauvedenávoVOP,nazákladektorejdochádzakmimosúdnemu
riešeniu týchto sporov.“ Ďalšou súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné podmienky, v

ktorých je v článku 10.2 Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Banka a Klient sa
budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v
dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov.
Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo

vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:
a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;

b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu."

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací

súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva z obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008) a
všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa
03. 01. 2008 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka

v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené
potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v obchodných podmienkach pre úver (verzia
1/2008) a všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o
úvere zo dňa 03. 01. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.
Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere, v obchodných
podmienkach pre úver (verzia 1/2008) a všeobecných obchodných podmienkach štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 03. 01. 2008 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričomabsencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka
odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. §

93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok)

v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd
správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.