Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010334
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515010334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci

obvineného W. M.Y., I.. XX.XX.XXXX O. Z. I. Z., trestne stíhaného na slobode pre prečin ublíženia na
zdraví § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len
„Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 14. marca 2016
t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: W. M. B. Á. Y., I.. XX.XX.XXXX O. Z. I. Z.L.,
G. Z. Z. I. Z., X. XXX/X, zamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

dňa 11.09.2014 v čase o 15.15 hod. v katastri obce Myjava po ceste II/499 smerom od obce Z. B.
Z. - Č. W. N. T. W. viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo J. X., evidenčné číslo Z., kde v km
33,90 v pravotočivej zákrute v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 prvá veta zákona NR SR č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy
stavu a povahe vozovky a poveternostným podmienkam dostal s vozidlom na mokrej vozovke šmyk,

následkom, ktorého s vozidlom prešiel do protismernej časti vozovky, kde s ním narazil do oproti
jazdiaceho osobného motorového vozidla Š. J. H., evidenčné číslo W., ktoré viedol poškodený V. Z.,
čím mu spôsobil zlomeninu hrudnej kosti s posunom, ktorá si vyžiadala liečenie s práceneschopnosťou
od 11.09.2014 do 30.10.2014 a obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 8 dní od 11.09.2014
do 18.09.2014,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 ods. 8
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu trvaní 2 /dva/ roky. o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vedie trestné konanie proti obžalovanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Trestného zákona.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a
uložil mu trest. Obvinený podal proti trestnému rozkazu odpor.
Na podklade podaného odporu súdu vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal
obžalovaného a o termíne upovedomil prokurátora a poškodeného, a na ktorom vykonal výsluch
obžalovaného, poškodeného V. Z., a prečítal listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú vec a osobu
obžalovaného.

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že k dohode o vine a treste medzi obžalovaným
a prokurátorom nedošlo.
Po prečítaní obžaloby, poučení obžalovaného o jeho právach a pouč, poučení obžalovaného o jeho
právach a poučenia podľa § 257 Trestného poriadku obžalovaný uviedol, že je nevinný.
Z výpovede obžalovaného W. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň jazdil v

poobedňajších hodinách od Z. I. W., pršalo, vozovka bola mokrá, v zákrute pribrzdil a dostal šmyk.
Následne nevybral zákrutu a vynieslo ho do protismeru, kde sa zrazil s vozidlom pána Z.. Na tomto úseku
bola 90-tka, ale rýchlejšie nešiel. Išiel okolo 50 km/h. Následne zavolal políciu a sanitku. Počkal na nich.
Podľa obžalovaného príčinou nehody bol šmyk. Myslí si, že išiel rýchlosťou, pri ktorej mohol ovládať
vozidlo. Vodičské oprávnenie má 20.10.2011 a je vodičom z povolania od 11.01.2015, odkedy jazdí na

kamiónoch. Uviedol, že nehodu zavinil sám, poškodený neprešiel do protismeru, ale obžalovaný. Od
roku 2015 najazdí za týždeň cca 4 - 6000 km. Vodičské oprávnenie skupiny c ho stálo asi 2 000,- Eur
a získal ho po dopravnej nehode.
Z výpovede poškodeného V. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že išiel z práce z W. X. Z. okolo
15.30 hod., pričom v protismere zbadal dodávku, ktorá bola na svojej strane vozovky. Vzápätí bleskovo

prešla cez stredovú čiaru na neho a následne sa zrazili. Cesta bola mokrá, slabo pršalo. Viditeľnosť bol
dobrá. Jazdil do kopca a obžalovaný dolu z kopca, ktorý bol strmší. Poškodený nebol ešte v zákrute,
keď obžalovaný vyšiel zo zákruty do protismeru a následne došlo k zrážke. Stalo sa to rýchlo, vyhnúť
sa nestihol. Stihol len stúpiť na brzdu. Poškodený bol stále vo svojej časti vozovky. Poškodený jazdil
rýchlosťou 55-60 km/h. Rýchlosť v tomto úseku nie je obmedzená. Nevedel sa vyjadriť k rýchlosti

obžalovaného. Vozovka na mieste nehody bola rovná, bez výmoľov. Vecná škoda i ujma na zdraví mu
bola uhradená poisťovňou.
Z prečítanej výpovede poškodenej V.. W. N. zo dňa 21.01.2015 z prípravného konania vyplynulo, že
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako poškodený si náhradu škody z titulu vynaložených liečebných
nákladov od obžalovaného neuplatňuje, nakoľko bola dňa 20.01.2015 uhradená poisťovni poisťovňou

Kooperatíva, vo výške 935,58 Eur. Náhradu škody si voči obžalovanému neuplatnila.
Z prečítanej výpovede poškodeného V.. V. B. vyplynulo, že zo dňa 18.06.2015 z prípravného konania
vyplynulo, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vznikla KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.
majetková škoda, nakoľko uhradila z povinného zmluvného poistenia liečebné náklady poškodeného
V.I. Z. v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v celkovej výške 935,58 Eur. Náhradu škody

si voči obžalovanému neuplatnili.
Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia znalca W..
V. L., B.. Č.. XX/XXXX, poškodený V. Z. utrpel dňa 11.09.2014 pri dopravnej nehode zlomeninu
hrudnej kosti s posunom, ktorý vznikol nepriamym mechanizmom pri čelnej zrážke motorových
vozidiel v dôsledku prudkej decelerácie pohybu motorového vozidla, v ktorom poškodený sedel, telo

poškodeného pokračovalo v doprednom pohybe, v ktorom bolo zastavené bezpečnostným pásom,
ktorý mal aktivovaný. Tlakom bezpečnostného pásu na oblasť hrudnej kosti došlo k jej deformácii a
po prekročení jej ohybovej pevnosti k zlomenine s posunom. Doba liečenia a práceneschopnosti trvala
podľa zdravotnej dokumentácie od 11.09.2014 do 30.10.2014, čo je doba 7 týždňov a ešte zodpovedá
dobe liečby a práceneschopnosti charakteristickej pre vyššie uvedené zranenie. Poranenie si vyžiadalo

hospitalizáciu v trvaní 8 dní a poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe života počas tohto obdobia
prakticky vo všetkých oblastiach. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti nebol obmedzený pri
vykonávaní bežných úkonov, nebol odkázaný na pomoc tretích osôb, bol mobilný a nemusel používať
žiadnu ortopedickú pomôcku. Zranenie, ktoré poškodený utrpel dňa 11.09.2014, nepovažuje znalec
za vážne a život ohrozujúce. Diagnóza zmliaždenia srdca nebola následnými vyšetreniami potvrdená.Bodové ohodnotenie bolestného znalec určil vo výške 45 bodov z titulu zlomeniny hrudnej kosti s
posunutím úlomkov a finančné ohodnotenie vo výške 741,60 Eur pri hodnote 16,48 Eur za 1 bod.
Podľa záznamov o dychovej skúške zo dňa 11.09.2014 obžalovaný ani poškodený neboli v čase

dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu.
Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný od 20.10.2011, kedy získal vodičské oprávnenie skupiny B,
B1, aAMbolpostihnutýpokutou90,-Eurzarýchlosťjazdy a300,-Eursozákazomčinnostizaporušenie
povinností vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. a ) zákona č. 8/2009 Z. z. Iné záznamy nemá evidované.
Podľa registra priestupkov bol obžalovaný doposiaľ postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku

zo dňa 21.07.2012 pokutou vo výške 20,- Eur.
Podľa odpisu z registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ ani raz súdne trestaný.
Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a
predmetnú vec ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 14.03.2016.
* * * * *

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má vinu obžalovaného súd preukázanú
riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Súd z dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov má preukázaný skutkový
stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
sa priznal ku skutku i uznal vinu za vznik dopravnej nehody. Popísal ako došlo k dopravnej nehode

a jeho výpoveď je potvrdená usvedčujúcou výpoveďou poškodeného. Medzi ich výpoveďami nie sú
žiadne zásadné rozpory. Čas, miesto dopravnej nehody, poveternostné podmienky a rozsah poškodenia
motorových vozidiel je preukázaný Záznamom dopravnej nehody zo dňa 11.09.2014, Zápisnicou o
ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 11.09.2014, Náčrtkom miesta dopravnej nehody zo dňa
11.09.2014 a fotodokumentáciou z miesta nehody. Zranenia, ktoré utrpel poškodený, sú objektivizované

oboznámenými lekárskymi správami zo dňa 25.09.2014 a 14.10.2014 a znaleckým posudkom W.. V.
L., B.., z ktorých vyplýva, že zranenie poškodeného vzniklo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody a to pôsobením bezpečnostného pásu na hrudnú kosť poškodeného pri prudkom
spomalení po náraze vozidiel. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že obžalovaný dňa 11.09.2014
v čase o 15.15 hod., neprispôsobil rýchlosť jazdy na mokrej vozovke stavu a povahe vozovky a

poveternostným podmienkam, s vozidlom dostal šmyk, prešiel do protismeru, kde narazil do motorového
vozidla, ktoré viedol poškodený V. Z.. Svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1 prvá veta
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť
najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a
povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. V danom prípade obžalovaný ako vodič

mal povinnosť vziať pri voľbe rýchlosti a spôsobu jazdy do úvahy skutočnosť, že pršalo, vozovka
bola mokrá ako aj zákrutu, do ktorej vošiel. Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd
nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na
základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver, že skutok kladený obžalovanému sa stal, spáchal ho
obžalovaný. Konanie obžalovaného po stránke objektívnej i subjektívnej napĺňa všetky zákonné znaky

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti ublížil na
zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Z hľadiska o subjektívnej stránky - zavinenia, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 16 písm.
a) Trestného zákona ako nedbanlivostný trestný činy, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov

sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem
spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd zistil na strane obžalovaného jednu poľahčujúcu ani

priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa priznal ku skutku a svoje konanie oľutoval. Inú poľahčujúcu
okolnosť súd nezistil. Súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnejsadzbyvovýmere3mesiacesodkladomnaskúšobnúdobu2roky,keďževminulostiobžalovaný
nebol súdne trestaný, ide o nedbanlivostný trestný čin, na obžalovaného nie je vzhľadom na jeho osobu
a osobné pomery potrebné vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd obžalovanému

neukladal trest zákazu činnosti. Uloženie trestu zákazu činnosti je fakultatívne, žiadne ustanovenie
Trestného zákona neustanovuje, že pri dopravnej nehode je potrebné ukladať vinníkovi dopravnej
nehody trest automaticky zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti je možné ukladať aj ako samostatný
trest a nie je viazaný na iný druh trestu. Súd podotýka, že nie každé protiprávne konanie vodičav trestnoprávnej rovine je potrebné sankcionovať trestom zákazu činnosti. Trestom zákazu činnosti
je možné sankcionovať takého vodiča, u ktorého sú prítomné také okolnosti (ich jednoduchý súhrn
alebo vzájomná kombinácia), ktoré svedčia pre záver o jeho nespoľahlivosti alebo nespôsobilosti viesť

motorové vozidlo. Obžalovanému nebolo preukázané, že na úseku, kde došlo k dopravnej nehode, jazdil
bezprostredne pred dopravnou nehodou rýchlosťou vyššou ako je dovolená a ani v čase dopravnej
nehody nebol pod vplyvom alkoholu. Podľa evidenčnej karty vodiča nemožno osobu obžalovaného
charakterizovať ako nedisciplinovaného vodiča. Po spáchaní dopravnej nehody nemá žiadny záznam
o dopravnom priestupku. Z vykonaných dôkazov teda nevyplýva pochybnosť o jeho schopnosti alebo

spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Zhodnotiac všetky okolnosti prípadu vzniku dopravnej nehody, jej
príčin, poruchu zdravia poškodeného, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, za
ktorú obžalovaný nesie zodpovednosť, a berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, ako aj berúc do
úvahy, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, dospel súd k záveru, že dostačujúcim trestom
na prevýchovu obžalovaného bude uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez uloženia trestu
zákazu činnosti. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bude naplnený účel

trestu, nakoľko sledovaním správania obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je
možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil.
Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v

priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.
To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v
neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V

prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú
bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípade porušenie uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod
na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým

podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak
spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny,
v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže

hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných
činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,

ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj
vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.
Súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko poškodení si náhradu škody neuplatnili a táto bola
vysporiadaná z povinného zmluvného poistenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.