Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211877
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211877.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnému: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie sumy 2 977,18 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. augusta
2015, č. k. 24Er/448/2015-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská

100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 03. 08. 2015, č. k.
24Er/448/2015-41 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z., § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na
to, že návrhom zo dňa 23. 03. 2015 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie v neprospech povinného a vymožením pohľadávky vo výške 2 977,18 eura s príslušenstvom.
Exekučné konanie sa začalo dňa 31. 03. 2015. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok č. k. IA-C/0814/0589, ktorý vydal dňa 26. 09. 2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. Súd zo zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným
uzavreli dňa 20. 08. 2010 zmluvu o úvere č. 2052666910, na základe ktorej poskytol oprávnený
povinnému úver vo výške 4 600,- eur. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti a z reklamnej kampane

Poštovej banky, a. s. vo verejných médiách (najmä televízia a denná tlač) známe, že táto spoločnosť
ako bankový subjekt podniká v oblasti požičiavania peňažných prostriedkov (v médiách označované
ako "pôžička") širokému, nešpecifikovanému okruhu osôb. Oprávnený mal preto pri uzatváraní zmluvy
postavenie dodávateľa. Súd taktiež zistil, že povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal
ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Na základe uvedeného, exekučný súd vyhodnotil úverovú

zmluvumedziPoštovoubankou,a.s.akododávateľomapovinnýmakospotrebiteľomakospotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Obchodných podmienok pre
úver, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Súd preskúmaním Zmluvy o úvere zistil, že podľa článku 3 ods.7 sa
zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej

vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10,
II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy oúvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom

znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského

konania alebo všeobecnému súdu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka
v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných
podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná, a teda bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných podmienkach
spolu so zmluvou o úvere má charakter štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa
s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Nakoľko rozhodcovská doložka je
súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nemožno považovať takúto rozhodcovskú doložku
za individuálne dojednanú. V čase uzavretia Zmluvy o úvere v spojení so Všeobecnými obchodnými

podmienkami ešte medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy žiadny spor. Takýmto spôsobom
sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu povinný vopred vzdal
svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou,
že niekedy rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný
súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na

prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by

podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodcovská doložka v
Zmluve o Úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa

sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené skutočnosti a súd rozhodol tak, ako
uviedol vo výrokovej časti uznesenia. Záverom dodal, že po právoplatnosti predmetného uznesenia súd

exekučné konanie zastaví.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby
príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e),
§ 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil zákonné
limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako
pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal

oprávnenému možnosť konať pred súdom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá
obsahuje rozhodcovskú doložku. Okrem iného poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného
uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako
kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou
v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o

platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje
článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon.Súdsvojimkonanímnerešpektoval
ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy

Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že
nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode
je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku

neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že
exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený
je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo
by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd
práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia Ďalej súd

nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal
s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite

naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou
skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca
ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ
a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom
navýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomvoľbaforiemametódsaponechávavnútroštátnymorgánom.

Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne,
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči

účastníkom tohto konania. Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
niekedy zamietnu a inokedy vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23,
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že

súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe
postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne
zvýhodnený len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu
povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Takýmto

spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov
a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007.
Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolaniespoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP
z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.
V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je

povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania

v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu
byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r.

o. vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa
27. 04. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré boli podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku (zmluvu o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a
všeobecné obchodné podmienky) odpovedala dňa 03. 06. 2015 tým, že doručila exekučnému súdu
všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku a Potvrdenie o obsahu Rámcovej

komisionárskej zmluvy (PnB/2015) uzavretej dňa 10. 04. 2015, vystupujúc pritom ako zástupca
oprávneného. V zmysle tejto zmluvy je BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., oprávnený okrem iného
podávať návrhy, žaloby, odvolania a iné v konaniach uvedených v Prílohe č. 1 Komisionárskej zmluvy
obsahujúcej zoznam so špecifikáciou pohľadávok čo do dôvodu, výšky a osôb dlžníkov. Súd prvého
stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a v ďalšom so spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS,

s. r. o., nekonal. Následne v odvolacom konaní spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., podala
odvolanie v mene oprávneného avšak bez toho, aby priložila plnomocenstvo udelené oprávneným a
touto spoločnosťou na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní.
Odvolací súd navyše zdôrazňuje aj to, že Komisionárska zmluva bola medzi zmluvnými stranami
uzavretá dňa 10. 04. 2015, teda až po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Erikovi Tóthovi (31. 03. 2015), avšak pred tým, ako súdny exekútor dňa 21. 04. 2015 doručil
exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Zo žiadosti
doručenej súdu súdnym exekútorom vyplýva, že ani súdny exekútor nemal vedomosť o zastúpení
oprávneného spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., pretože v žiadosti súdny exekútor nedal
súdu na vedomosť akékoľvek zastupovanie oprávneného inou osobou.

Podľa § 577 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník, komisionárskou zmluvou sa komisionár
zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Na základe komisionárskej zmluvy uzavretej medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok, podľa

ktoréhosakomisionárzaväzuje,žeprekomitentazariadivovlastnommenenajehoúčeturčitúobchodnú
záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Na základe komisionárskej zmluvy uzavretej
medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok, podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že prekomitenta zariadi vo vlastnom mene na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje
zaplatiť mu odplatu.
Odvolací súd záverom dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT

INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok
jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že
uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená
na procesné zastupovanie účastníka konania v zmysle § 26 OSP. Taktiež je s poukazom na podstatu
a význam komisionárskej zmluvy jednoznačne preukázané, že zastupovanie oprávneného na základe

komisionárskej zmluvy v exekučnom konaní neprichádza do úvahy a nemožno naň prihliadať ako na
zastúpenie spĺňajúce zákonné kritéria zastúpenia, pretože Obchodný zákonník ani Exekučný poriadok
ako osobitné právne predpisy takéto zastupovanie nepripúšťajú.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať

dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.