Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314205030
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314205030.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethoovou v právnej veci navrhovateľa

L. I., O.. XX.X.XXXX, V. O. Y. XXX/X, X., zastúpený splnomocnencom V.. U. E., O.. XX.X.XXXX, V. Š.
Č.. XXXX, proti odporcovi Y. I., O.. XX.X.XXXX, V. N. XXX/X, F., , o zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným súdu dňa 14.1.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil výživné v celom rozsahu
alebo aby ho alternatívne znížil na sumu 30,- eur mesačne odo dňa začatia konania. Zároveň žiadal
uložiť odporcovi povinnosť v oboch prípadoch vrátiť navrhovateľovi spotrebované výživné od septembra

2014 do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

Odporca s návrhom nesúhlasil, trval na tom, aby výška výživného zostala nezmenená, t.j. 120,- EUR
mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, vyjadrením splnomocnenca
navrhovateľa, potvrdeniami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdenie o pracovnom príjme,

čestným vyhlásením, rozsudkom OS Galanta č.k. 12P/233/2012-49, pracovnými zmluvami, dohodou
o vykonaní práce, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, výpismi z účtu, lekárskymi
správami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohodou o skončení dohody o brigádnickej činnosti,
šekovými ústrižkami, potvrdením o návšteve školy, správou OR PZ Galanta, evidenčnou kartou
vozidla, posudkom triednej učiteľky odporcu, písomnými vyjadreniami, ďalšími listinnými dôkaznými
prostriedkami a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Naposledy bolo výživné upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/233/2012-49 zo dňa 9.10.2012,
právoplatným 31.10.2012, ktorým súd v rámci rozvodového konania schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej sa navrhovateľ (v tomto konaní) zaviazal prispievať na výživu odporcu sumou 120,- eur
mesačne a na brata odporcu sumou 90,- eur mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku bol navrhovateľ
zamestnaný s príjmom vo výške 599,43 eur netto mesačne, matka odporcu mala príjem 517,14 eur netto
mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti na odporcu a jeho brata navrhovateľ inú vyživovaciu povinnosť
nemal. Odporca bol v tom čase 17-ročným študentom 2. Ročníka strednej školy v Trnave, bol rovnako

ako jeho brat v starostlivosti endokrinológa.

Z návrhu, z vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z vyjadrenia jeho splnomocnenca vyplynulo, že hoci
pôvodným návrhom sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného zo sumy 120,- eur mesačne na 27,30eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vo veci samej, kde hlavným dôvodom bolo správanie sa
odporcu voči navrhovateľovi (podružne uviedol aj dôvod finančný), v priebehu konania ustálil petit svojho
návrhu tak, že prioritne žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť úplne z dôvodu, že odporca sa k nemu správa

ako k cudziemu, pričom napriek tomu, že navštevuje strednú školu, riadne neštuduje, školu zanedbáva,
čo je dôvodom pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k finančnej stránke veci poukázal na to,
že je pravdou, že jeho príjem sa znížil v období rokov 2013 a 2014, v súčasnosti však dosahuje príjme
681,58 eur netto , na základe čoho finančný dôvod zníženia výživného pominul, avšak trval na znížení
výživného v rámci alternatívneho petitu počnúc dňom podania návrhu na začatie konania na sumu 30,-

eur mesačne.

Z vyjadrení navrhovateľa a z ním doložených listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že v čase
vyhlásenia ostatného rozsudku vo veci výživného pracoval na základe pracovnej zmluvy u G. - Y.
M., F., s mesačným príjmom vo výške 600,- eur priemerne, ktorý pracovný pomer bol skončený
13.12.2012 dohodou, dôvodom mal byť nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa. Následne bol v období

od 14.12.2012 do 31.8.2013 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie s priznanou
dávkou v nezamestnanosti vo výške 410,- eur mesačne. Počnúc 1.9.2013 sa zamestnal v spoločnosti
T. F..E..D.. na pracovnej pozícii výrobný pracovník - žiarové zinkovanie s mesačným príjmom 337,70
eur, od 21.7.2014 pracoval ako pomocný pekár vo X. F..E..D.. s príjmom 475,81 eur netto mesačne. Od
10.6.2015 pracuje v spoločnosti Y. F..E..D.. s mesačným príjmom vo výške 681,58 eur netto. V spoločnej

domácnosti neustále žije s družkou R. V., ktorá pracovala v spoločnosti M., R..F.., s mesačným príjmom
vo výške 535,- eur btto, pričom zo vzťahu sa dňa 9.5.2015 narodil maloletý syn M. I., s ktorým je družka
navrhovateľa v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s výškou rodičovského príspevku 203,20 eur plus
prídavok na dieťa. Družka navrhovateľa vlastní osobný automobil, navrhovateľ svoj automobil musel
predať z dôvodu exekúcie. Uviedol, že odporca sa k nemu už od rozvodu manželstva správa arogantne,

nekomunikuje s ním, je mu dobrý len ako platca výživného. Zároveň poriadne ani neštuduje, fláka sa, o
čom svedčí posudok jeho triednej učiteľky. Zároveň má vedomosť o tom, že si privyrába počas piatkov
u p. U. s príjmom cca 50,- eur netto mesačne, avšak túto skutočnosť preukázať nevie.

Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že v jeho veku mu vzhľadom na príjem jeho matky (660,- eur

netto mesačne), nepostačuje ani výživné vo výške 120,- eur, dáva ho matke, ktorá mu z neho hradí časť
výdavkov, dáva mu mesačne vreckové 30,- eur. Je študentom posledného ročníka Strednej odbornej
školy v Z., kam denne dochádza autobusom, ide o maturitný ročník. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú
situáciu rodiny si privyrábal formou brigády u P. Ž. „. v Seredi od 10/2014 do 3/2015 s príjmom v priemere
55,- eur mesačne. V súčasnosti vlastný príjem nemá. Študuje, ako vie, má v úmysle zmaturovať. Na

margo morálnej stránky vzťahu účastníkov konania poznamenal, že navrhovateľ o neho vôbec nemá
záujem, ignoroval ho a ponižoval ešte počas spolužitia s jeho matkou, ignoroval všetky jeho sviatky,
nijak mu nepomáhal, nestaral sa, ako žije. Odkedy sa mu narodil ďalší syn, je jeho rodinou už len jeho
družka a syn, ktorého s ňou má. Návrh z uvedeného dôvodu považuje za vrcholne arogantný. Od svojho
strýka dostal osobné auto zn. P. XXX, t.č. 16-ročné, a to z dôvodu, že v rodine nemali ani jedno auto,

na rozdiel od navrhovateľa, ktorý auto má a aj jeho družka.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine /ďalej len „ZoR“/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia
dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať

všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto
stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo
neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v
prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej

škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti
jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej
činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť
dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje
štúdium. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a
danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená

požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej
vyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinenérozviazaniepracovného
pomeru). Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na
príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia
sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ
dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá
do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva potomkom má prednosť vzájomná
vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť má podpornú funkciu, a to v prípade,
keď manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby.

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z
individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti
treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané

majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný
bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby
zastával lepšie platené miesto. Rovnako podľa záverov aplikačnej praxe sa má v zmysle potencionality
posudzovať prípadný výkon trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, keď sa
vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto

pri ich kvalifikácii treba vychádzať z možných zárobkov. V prípade iných trestných činov to bude dané
okolnosťami prípadu (napr. či išlo o úmyselný alebo nedbanlivostný trestný čin), možnosťami zárobku
vo výkone trestu. Bez ohľadu na uvedené súd musí rešpektovať zákonný príkaz a v každom prípade
určiť minimálne výživné.

Kritérium dobrých mravov sa preskúmava len pri plnoletých deťoch. Subjektívne schopnosti však možno
realizovať len v rámci objektívne daných možností. Súd preto prihliadne na reálnu situáciu na trhu
práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky
v danom povolaní. Povinný môže mať príjmy z viacerých zdrojov. Môže ísť o autorské honoráre,
odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, prednáškovú činnosť, odmeny za výkon rôznych funkcií,

účasť v kontrolných a iných orgánoch, stavovských organizáciách, majetkovú účasť v podnikateľských
subjektoch, dividendy, tiché spoločenstvo. Podľa aplikačnej praxe možno prihliadať aj na preukázané
sprepitné, príjmy v rámci občianskej výpomoci, výhry z dovolených hier a lotérií. Nemožno brať do
úvahy príjmy z nepoctivých zdrojov. Náhradu škody za stratu na zárobku možno započítať, keďže
nahrádza príjem. Rovnako náhradu vecnej škody, keďže ide o ekvivalent majetku. Zisťujú sa pravidelné

aj nepravidelné príjmy, ktoré sa s cieľom ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu
výživného spriemerujú. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného
rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností
(reštituovaných, získaných dedením), peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod. Rozhodovanie
súdov by urýchlil priamy prístup súdu nielen k obchodnému registru, ale aj k evidencii nehnuteľností,

resp.evidenciimotorovýchvozidiel.Neprihliadasanapohľadávkybolestnéhoasťaženiaspoločenského
uplatnenia povinného rodiča, keďže ide o nároky viazané výlučne na jeho osobu.Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa
bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým
rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré

rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné
by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z
tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Peňažné plnenia poskytované priamo deťom sa podľa
okolností prípadu môžu posudzovať ako vreckové.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od času posledného rozhodnutia o výške výživného
Rozsudkom OS Galanta č.k. 12P/233/2012-49 zo dňa 9.10.2012, právoplatným 31.10.2012, uplynuli
viac ako tri roky, pričom pomery oboch účastníkov konania sa medzičasom zmenili. Navrhovateľ
niekoľkokrát zmenil zamestnanie, pričom v rozhodujúcom období, t.j. od podania návrhu na zníženie
výživného XX.X.XXXX do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej, bol navrhovateľ zamestnaný najskôr
s príjmom vo výške 337,79 eur netto, v ktorom období jeho družka s ním žijúca v spoločnej domácnosti

dosahovala pracovný príjem vo výške 535,- eur btto, neskôr navrhovateľ zmenil zamestnanie a s tým
aj príjem, ktorý bol od 21.7.2014 vo výške 475,81 eur mesačne netto, až sa od 10.6.2015 zamestnal v
spoločnosti Y., F..E..D.., kde pracuje doposiaľ, a to s príjmom vo výške 681,58 eur mesačne netto. Príjem
jeho družky sa znížil v súvislosti s narodením maloletého syna navrhovateľa M. I. dňa 9.5.2015, a to na
sumu rodičovského príspevku 203,20 eur plus prídavok na dieťa. Na strane odporcu rovnako došlo k

zmene pomerov, nakoľko úmerne s rastom a dospievaním sa mu zvýšili výdavky, ktoré mu hradila matka
zo svojho príjmu, ktorý v roku 2015 dosiahol v priemere sumu 660,- eur a ktoré výživné si sčasti v období
rokov 2014, 2015 hradil sám v sume 55,- eur mesačne.

Navrhovateľ čiastočne oprel svoj návrh o skutočnosť, že od času poslednej úpravy výživného sa

mu prechodne znížil pracovný príjem, nakoľko pracovný pomer u Y. M. - G. - K. bol skončený na
základe dohody zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľa. Uvedená skutočnosť (nemožnosť
výkonu pracovnej pozície - zamestnanec vo výrobe laminátov) však navrhovateľ v konaní nepreukázal.
Jediným listinným dôkazným prostriedkom v tejto súvislosti mala byť lekárska správa zo dňa 22.4.2014,
podľa ktorej je navrhovateľ liečený od roku 2001 na astmu a alergickú rinitidu, čo ho obmedzuje pri

určitom výkone povolania - práca v prašnom a chemickom prostredí. Vzhľadom na skutočnosť, že u
zamestnávateľa Y. M. pracoval od roku 2012 (kedy bol na uvedené ochorenie podľa lekárskej správy už
dlhoročne liečený) do 13.12.2012 (lekárska správa je z roku 2014), pričom podľa doložených pracovných
zmlúvnasledujúcizamestnávateľT.F..E..D..hozamestnalod1.9.2013napracovnejpozíciimanipulačný
a výrobný pracovník pri žiarivkovom zinkovaní, neskôr ako pomocný pekár a následne na základe

Dohody o vykonaní práce z XX.X.XXXX ako pomocné laminačné práce u V. F. F..E..D.., súd nemal za
preukázanú skutočnosť, že pracovný pomer o Y. M. bol na základe dohody o ukončení pracovného
pomeru skončený zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľa, na základe čoho vzhľadom na
absenciu ďalších relevantných dôkazov súd vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 ZoR vyhodnotil dohodu
o skončení pracovného pomeru z 13.12.2012 ako účelové vzdanie sa vyššieho príjmu zo strany

navrhovateľa, ktoré zníženie výživného neodôvodňuje.

Navrhovateľ svoj návrh však prioritne oprel o ust. § 75 ods. 2 ZoR, kedy žiadal vyživovaciu povinnosť
zrušiť pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko odporca sa k nemu správa ako k cudziemu, neprejavuje
mu žiadaný rešpekt a nekomunikuje s ním, pričom napriek tomu, že je zapísaný ako študent strednej

školy, túto zanedbáva a zrejme nezmaturuje, ktoré tvrdenie oprel o potvrdenie triednej učiteľky odporcu.
Predmetné skutočnosti (nedostatok komunikácie medzi účastníkmi konania) však preukázané neboli,
zostalilennaúrovninepodloženýchavzájomneprotirečivýchvyjadreníúčastníkovkonania,kdeodporca
tvrdil, že práve navrhovateľ je osobou, ktorá o neho od času, kedy si založil novú rodinu, neprejavuje
záujem. Rovnako súd za dôvod pre zníženie výživného nepovažuje narodenie maloletého M. na strane

navrhovateľa, nakoľko v danom čase navrhovateľ už dosahoval príjem vyšší, odporca medzičasom
mal náklady vyššie, pričom je nežiadúce, aby dieťa povinnej osoby pochádzajúce z predchádzajúceho
vzťahu týmto spôsobom doplácalo na narodenie ďalšieho dieťaťa povinnej osoby a vznik ďalšej
vyživovacej povinnosti na strane povinnej osoby, z ktorého hľadiska sa vyžaduje zodpovedný prístup
povinnej osoby aj v otázke ďalšieho rodičovstva. Nebolo preukázané, že by príjem novej rodiny

navrhovateľa v dôsledku narodenia maloletého M. klesol do takej miery, že by to odôvodňovalo zníženie
výživného voči odporcovi. Rovnako súd za dôvod pre zrušenie vyživovacej povinnosti nepovažuje horšie
študijné výsledky odporcu ako oprávnenej osoby, nakoľko týmto nebol splnený predpoklad potenciálnej
možnosti odporcu samostatne sa živiť. Jeho štúdium na strednej škole naďalej pokračuje, a to dennouformou, na základe čoho je vylúčené, aby sa odporca zamestnal a takto si zabezpečoval výživu. Nebola
preukázaná ani tá skutočnosť, že by si odporca zabezpečoval výživu (čo i len sčasti) formou piatkových
brigád(akosadomnievalajehotriednaučiteľka),nakoľkovtejtosúvislostinebolinavrhnutéanivykonané

žiadne relevantné dôkazy.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ ako aktívne legitimovaný účastník konania neuniesol
dôkazné bremeno, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporca ako plne úspešný účastník
konania si náhradu jeho trov neuplatnil, na základe čoho mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.