Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204505
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815204505.2

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: H. N.,
nar. XX.XX.XXXX, G. Y., L. XXXX/XX, proti odporcovi: F.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, G. Y.Á., L. XXXX/XX,
zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jozef Polák, advokát, Dolný Kubín, Radlinského 1718, v
konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd manželstvo H. N., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX a F.. K. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX. októbra

XXXX v Y., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Y., vo zväzku F.., ročník XXXX, na strane
XXX, pod radovým č. XX, r o z v á d z a .

II/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 20. 7. 2015 žiadala, aby súd rozviedol ich

manželstvo s odporcom, ktoré uzatvorili dňa XX. XX. XXXX v Y.. Návrh odôvodnila tým, že po prerušení
ich manželského spolužitia v máji 2014 nie je nádej na jeho obnovenie. Od roku 2014 žijú oddelene,
nevedú žiadny intímny ani spoločenský život. Sú medzi nimi neprekonateľné povahové rozdiely. Manžel
ju neustále verbálne uráža, čo prerástlo aj do fyzického násilia. Majú tri deti, ktoré sú už dospelé.

K návrhu sa vyjadril odporca. Uviedol, že s ním nesúhlasí. Podľa jeho názoru dôvody na rozvod

manželstva nie sú dané. Je pravdou, že medzi ním a navrhovateľkou občas dochádzalo k nezhodám,
ale tie sa vždy podarilo vyriešiť. Nezhody pramenili z toho, že navrhovateľka sa intenzívne venuje chovu
psov, ktorých chová na rôznym miestach, vrátane spoločného bytu, hoci to nie sú priestory, ktoré by
na to boli stavebne určené. Keď navrhovateľku žiadal, aby chov psov obmedzila, tak sa to stretlo s jej
nesúhlasom a viedlo to k hádke. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť bez nátlaku a sama v
máji 2014. Popiera, že by sa voči nej dopustil fyzického násilia. Je presvedčený, že ich manželstvo ešte

môže plniť svoje poslanie a že existuje nádej na obnovenie manželského spolužitia.

Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 9. 3. 2016, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
sobášneho listu a výsluchom účastníkov a dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný.

Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ):

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

§ Podľa 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Vykonaným dokazovaním a to zo sobášneho listu predloženého navrhovateľkou súd zistil, že
navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa v knihe manželstiev Matričného úradu v Y., vo
zväzku F.., ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým č. XX. Z výsluchov účastníkov súd zistil, že

manželia spolu od mája roku 2014 nežijú, po tom, čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť.
Odvtedy neobnovili spolužitie ani na prechodný čas. Súd konštatuje, že manželia spolu dlhší čas nežijú,
nevedú spoločnú domácnosť, citový ani intímny život a preto je ich manželstvo už len formálnym
zväzkom. Keďže ich manželstvo nespĺňa účel, predpokladaný v ust. § 1 ods. 2 zákona o rodine, súd
toto manželstvo rozviedol. Čo sa týka príčiny zhoršenia vzťahov medzi manželmi, navrhovateľka návrh

podala preto, lebo odporcu považuje za citovo chladného, nevšímavého k jej potrebám a nadmerne
kritického voči nej aj ich deťom. Odporca s tým síce nesúhlasil, ale z jeho výsluchu vyplynulo, že
po tom, čo navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, si toto vysvetlil tak, že ich bytový dom bude
rekonštruovaný a manželka by nemala kde venčiť psy; zároveň uviedol, že toto jej rozhodnutie odísť
zo spoločného bytu vnímal ako prirodzené vyústenie toho, že už pred odchodom navrhovateľky zo

spoločnej domácnosti mali každý z nich vlastný život a vlastný okruh známych. Vzhľadom na to, že
odporca súčasne tvrdí, že má navrhovateľku stále rád, sa súdu jeho reakcia na jej odchod zo spoločnej
domácnosti javí ako neprimerane chladná, keďže si len sám urobil úsudok o dôvode jej odchodu,
namiesto toho, aby s manželkou otvorene túto otázku riešili, čo svedčí o tom, že komunikácia medzi
nimi už v tom čase ani zďaleka nebola na úrovni, ktorá je prirodzená pre manželov. Podľa názoru

súdu reakcia odporcu nesvedčí o jeho citovej náklonnosti k navrhovateľke, keďže sa nezaujímal o to,
prečo sa jeho manželka nevrátila do spoločného bytu, pretože do úvahy mohla pripadať aj možnosť,
že by navrhovateľka mala úraz, nehodu alebo by z iného dôvodu naliehavo potrebovala pomoc a práve
manžel má byť tou najbližšou osobou, ktorá by jej túto pomoc poskytla. Navrhovateľka tvrdila, že sa
odporcovi viackrát sťažovala, že sa v manželstve necíti spokojná, čo potvrdil aj odporca, s tým, že túto

jej nespokojnosť nevyriešili. Odporca nekonkretizoval, akým spôsobom mala prebiehať komunikácia
ohľadne tejto témy s manželkou, aké boli závery, ani či sa snažil nejakým spôsobom jej nespokojnosť
riešiť. Súd podotýka, že citové potreby ľudí sú veľmi individuálne, takže pokiaľ navrhovateľka pociťovala,
že sa jej v manželstve od odporcu nedostáva citového naplnenia, ale odporca si nebol vedomý, že
by v ich manželstve niečo nebolo v poriadku ( navrhovateľka tvrdí, že odporca bagatelizoval, keď

mu vysvetľovala dôvody svojej nespokojnosti ), nemožno navrhovateľke uprieť, že potreba citového
naplnenia a prijatia je dôležitou potrebou a že celkom prirodzene nechce zotrvávať vo vzťahu, ktorý tieto
jej potreby dlhodobo nenapĺňa. Súd preto uzatvára, že dôvodom zhoršenia vzťahov medzi manželmi je
rozdielnosť ich pováh, záujmov a predstáv o spoločnom živote, najmä po jeho citovej stránke. Keďže
manželia spolu nežijú a navrhovateľka uviedla, že nemá záujem o využitie manželskej poradne, pretože

jej rozhodnutie rozviesť sa s odporcom je definitívne, súd je názoru, že rozvrat vzťahov medzi manželmi
je trvalý, bez reálnej perspektívy zlepšenia v budúcnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov trovy konania nepriznal, pretože ide o konanie o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa

osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť,
že upúšťa od používania spoločného priezviska.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).