Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/147/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216416
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114216416.8
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci
žalobkyne: C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. H., X. slobody č. XXX, proti žalovaným: 1/ A.. J. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. X. H., ul. X. č. XXX/X, 2/ J. J., nar. X.X.XXXX, bytom F. X. H., G. potok č. XXXX/
XX, právne zastúpenému Advokátkou kanceláriou M Kojtalová, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 51, Žilina,
v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v r. 2/ na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov
konaniapredstavujúcunáhradutrovprávnehozastúpeniavovýške443,52Eurdo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalovanému v r. 1/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 14.5.2014 sa žalobkyňa voči žalovaným v r. 1/ a 2/ domáhala určenia neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa 21. marca 2011 uzatvorenej medzi darcom - žalovaným v rade 1/ a
obdarovaným - žalovaným v rade 2/, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Kysucké
Nové Mesto V 333/2011 zo dňa 18.5.2011. Žalobu odôvodnila tým, že boli porušené ustanovenia § 4
ods. 1 zák. č. 181/1995 Z. z. o nedeliteľnosti podielového spoluvlastníctva, s poukazom na nález č. III
ÚS 154/2010 zo dňa 5.10.2010, tým, že predmetnou darovacou zmluvy boli prevedené nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. F. X. H., žalobca si ponechal podiely zapísané na LV
č. XXXX, XXXX. Zároveň boli porušené práva žalobkyne ako spoluvlastníčky podľa § 140 Občianskeho
zákonníka.
2. Podľa podania žalobkyne zo dňa 21.5.2014, (návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
zakáže žalovanému v rade 2/ disponovať s časťou nehnuteľností, ktoré zostali v jeho spoluvlastníctve,
tomuto návrhu súd uznesením č.k. 8C/147/2014-40 zo dňa 18.6.2014 vyhovel), žalovaný v rade 2/
previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kúpnou zmluvou č.
V XX/XX zo dňa 14.2.2012-239/12 Národnej diaľničnej spoločnosti. Spoluvlastnícky podiel žalovaného
v rade 2/ na LV č. XXXX, nadobudol na základe Osvedčenia o vydržaní NZ XXXX/XXXX JUDr. Milan
Chovanec.
3. Žalovaný v rade 2/ sa k veci samej písomne vyjadril dňa 23.11.2015 tak, že žalobu navrhuje zamietnuť.
Keďže uplatnenie relatívnej neplatnosti podľa § 140 v spojení s § 40a OZ podlieha premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá márne uplynula, vo veci podáva námietku premlčania.
Nesúhlasí tiež so žalobou v tom, že by došlo k porušeniu § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách.
4.Podanímz31.1.2016žalobkyňatrvalanapodanejžalobesodôvodnením,žejejdôvodomjeabsolútna
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ, lebo došlo k porušeniu § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z.o pozemkových spoločenstvách, preto nebola dôvodná obrana žalovaných proti relatívnej neplatnosti
právneho úkonu.
5. Na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 žalobkyňa v zastúpení splnomocneným zástupcom trvala
na podanej žalobe, s tým, že darovacou zmluvou zo dňa 21.03.2011 došlo k porušeniu § 4 ods. 1
zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov o nedeliteľnosti
podielového spoluvlastníctva, keď darca nakladal darovacou zmluvou do 21.03.2011 len svojimi
spoluvlastníckymi podielmi na niektorých listoch vlastníctva a to konkrétne na LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX nie na všetkých listoch vlastníctva, kde bol spoluvlastníkom. Darovacou zmluvou bol tiež
opomenutý Slovenský pozemkový fond, ktorý má v správe podiely vo vlastníctve Slovenskej republiky a
podiely neznámych vlastníkov, čím bol porušený § 3 ods. 1 Zákona 71/1967 o správnom konaní, podľa
ktorého správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb,
záujmy právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalovaný v r. 1/ A. si musel byť
vedomý,žepodpisomdarovacejzmluvyporušujezák.č.181/1995Z.z.vjehoust.§2ods.2,3,§4ods.1,
§ 4 ods. 2, Občiansky zákonník v jeho ust. § 39, Katastrálny zákon v jeho ust. § 31. Poukazuje na žalobu
zo dňa 12.12.2011 vo veci na Okresnom súde v Žiline sp. zn. 17C/282/2011, podľa ktorej žalovaný A.
navrhol určiť neplatnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi darcom H. a obdarovaným H.. Poukazuje
na podnet A. na Okresnú prokuratúru v Žiline na vydanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu
Správy katastra v Kysuckom Novom Meste proti povoleniu vkladu darovacej zmluvy uzatvorenej medzi
darkyňou H. a obdarovaným H., Správa katastra vyhovela vydanému protestu prokurátora a vklad
zrušila. Splnomocnený zástupca žalobkyne doručil oznámenie Okresnej prokuratúry z 29.02.2012 pod
p.d. 168/11 a rozhodnutie Správy katastra KNM pod p. d. 168/2011 zo dňa 12.03.2012 ako aj návrh
vo veci 17C/282/2011 a uviedol, že čo sa týka súdneho konania 17C/282/2011, tak tam bol návrh zo
strany navrhovateľov zobratý späť, vzápätí bol podaný ďalší návrh navrhovateľov a aj ten ďalší návrh bol
zobratý späť, aby mohla konať prokuratúra. A. daroval predmetné prevádzané podiely na vymedzených
listoch vlastníctva zhodne vo výške 508/162080 na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, z
toho z listu vlastníctva XXXX boli pánom J. ďalej prevedené na Národnú diaľničnú spoločnosť. Zároveň
ďalej z listu vlastníctva XXXX boli pánom J. prevedené kúpnou zmluvou na JUDr. Chovanca, bol viac
takých kúpnych zmlúv a JUDr. Chovanec si k takýmto predmetom sporu podal vyhlásenie o oprávnenej
držbe na notárskom úrade. Nevie, aký je právny dôvod takéhoto konania, môže sa domnievať, že
JUDr. Chovanec to urobil, aby nemohli byť napadnuté darovacie, resp. kúpne zmluvy. Každopádne na
LV XXXX ide o jeho vlastníctvo k tunajšiemu predmetnému podielu vo výške 508/162080, pritom ani
nedošlo k dodržaniu 10-ročnej vydržacej doby. Pokiaľ vie, tak v tomto zmysle tunajší predmet konania je
v rozsahu dvoch listov vlastníctva stále vo vlastníctve J. v rozsahu jedného uvádzaného listu vlastníctva
na Národnú diaľničnú spoločnosť a v rozsahu ďalšieho tu uvádzaného listu vlastníctva na JUDr. Milana
Chovanca.
6. Na pojednávaní konanom dňa 7.3.2016 žalobkyňa v zastúpení splnomocneným zástupcom
(splnomocnenia dané na jednotlivé pojednávania 25.1.2016, predložený 7.2.2016, 7.3.2016 - pozn.
súdu) trvala na podanej žalobe navyše s tým, že A. nelegálne získal pozemky v reštitúcii podľa
rozhodnutia Pozemkového úradu v Čadci s právoplatnosťou 06.10.2010, vzhľadom na nedostatok
vzťahu s právnou predchodkyňou v skutočnosti. Darovacia zmluva (vo veci samej - pozn. súdu) má
obdobný režim ako kúpna zmluva, to znamená, že podiely na spoločnej nehnuteľnosti je potrebné najprv
ponúknuť na odkúpenie podielovým spoluvlastníkom. Aj keby bola stála otvorená otázka, či došlo k
porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995, stále tu boli porušené ustanovenia Občianskeho
zákonníka.PritomdošlokporušeniuObčianskehozákonníkaajvtom,žeobdarovanýJ.niejepríbuzným
A., ako sa sám vyjadril. Zároveň podiel člena podielového spoluvlastníctva sa posudzuje v celku, každý
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti sa započítava do jedného podielu, preto s ním musí
nakladať ako s celkom, v tom spočíva ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995, že spoluvlastnícky
podiel je jednotný a nedeliteľný. Čo sa týka rozhodnutia obvodného pozemkového úradu, tak bol určitým
spôsobom doručovaný, ale vtedy spoločenstvo malo takzvaného predsedu, nedá sa o predsedovi
hovoriť, lebo spoločenstvo bez právnej subjektivity nemá predsedu, ale splnomocnenca.
7. Na pojednávaniach konaných dňa 8.2.2016 a 7.3.2016 sa žalovaný v r. 2/ v právnom zastúpení
nesúhlasne vyporiadaval s právnou argumentáciou žalobkyne v zastúpení splnomocneným zástupcom.
8. Súd vykonal dokazovanie osobným výsluchom žalovaných v r. 1/ a 2/ a listinnými dôkazmi.9.Žalovanývrade1/osobnevypovedalnapojednávaníkonanomdňa8.2.2016tak,ženiejevosobitnom
rodinnom vzťahu k J., motiváciou prevodu bol záujem mesta. On sám robil predsedu urbáru, hovoril aj
s primátorom a podobne a previedol to tomu, kto tam chcel stavať, svoje podiely daroval bezodplatne.
10. Žalovaný v rade 2/ osobne vypovedal na pojednávaní konanom dňa 8.2.2016 tak, že predmetnú
darovaciu zmluvu podpísal, k skutkovému stavu v súčasnom čase rozhodovania vie, že s Národnou
diaľničnou spoločnosťou to bolo tak, že oni zasielali listy všetkým celému urbáru, môže potvrdiť, že je
v súčasnosti stále vlastníkom časti týchto predmetov, ale podľa listov vlastníctva (ústne - pozn. súdu)
to povedať nevie.
11. Z listinných dôkazov súd zistil:
12. Darovacou zmluvou zo dňa 21. marca 2011, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
KysuckéNovéMestoV333/2011zodňa18.5.2011žalovanývr.1/akodarcapreviedolrozsiahlypredmet
zmluvy v podobe spoluvlastníckeho podielu zhodne 508/162080 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, k. ú. F. (ďalej tiež „predmetné“ nehnuteľnosti), na žalovaného v r. 2/
ako obdarovaného.
13. Podľa výpisov z listov vlastníctva, všetko zhodne z k.ú. F., zhodne zo dňa 8.2.2016, je žalovaný
v r. 2/ titulom V 333/2011 vlastníkom podielu XXX/XXXXXX na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. XXXX (výpis strany 135 z 247 strán č.l. 97 spisu), ako aj na nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. XXXX. (výpis strany 60 zo 105 strán č.l. 99 spisu). Žalovaný v r. 2/ nie je vôbec spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (v nadväznosti na tu zhodné časti tvrdení sporových strán
zápis spoluvlastníckeho práva JUDr. Chovanca na výpise strany 36 zo 40 strán č.l. 102 spisu), obdobne
nie je vôbec spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 9001 (v nadväznosti na tu zhodné časti
tvrdení sporových strán zápis spoluvlastníckeho práva Národná diaľničná spoločnosť z rôznych ďalších
právnych titulov podľa výpisov strany 2 z 52 strán č.l. 104 spisu).
14. Podľa výpisov z listov vlastníctva, všetko zhodne z k.ú. Kysucké Nové Mesto, zhodne zo dňa
5.4.2013, je žalovaný v r. 1/ vlastníkom ďalších nehnuteľností zapísaných na LV č. 4669 v podiele
502/1572100 a na LV č. XXXX v podiele 2259/786050.
15. Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov
účinného do 30.6.2016 (ďalej OSP) Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
16. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej OZ) Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
17. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.
18. Podľa § 136 OZ (ods. 1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (ods. 2)
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
19. Podľa § 140 OZ Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
20. Podľa § 2 zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov,
účinné do 30.4.2013 (zrušený zákonom č. 97/2013 Z.z. ), (ďalej len zák. č. 181/1995 Z. z.) (ods. 2)Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. (ods. 3) Ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 4 zák. č. 181/1995 Z. z. (ods. 1) Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti
je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov (odkaz na § 142,
143 Občianskeho zákonníka - pozn. súdu). (ods. 2) Podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych
podielov spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej
nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2.
22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. Pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na
výkone práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený
súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 100 OZ (ods. 1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (ods. 2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
24. Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 36a zák. č. 162/2005 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, ďalej KZ) Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá
nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu
tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve
dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
26. Súd zamietol žalobu, lebo nezistil žiadny dôvod absolútnej neplatnosti podľa cit. ust. § 39
ods. 1 OZ, najmä v spojení s vyššie oboznámenými ustanoveniami zák. č. 181/1995 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách. Ťažiskovo nebol porušený cit. ust. § 4 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.
z., (východiskovo s prihliadnutím na charakter pozemkového spoločenstva podľa cit. ust. § 2 ods.
2, 3 a na ďalšie ustanovenia zák. č. 181/1995 Z. z.), lebo v tomto prípade nedošlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa tohto ustanovenia s odkazom na § 142, 143
Občianskeho zákonníka, ale k zmene osoby spoluvlastníka. Prevádzané spoluvlastnícke podiely podľa
zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na jednotlivých listoch vlastníctva v podiele 508/162080,
príznačne zostali samotným napadnutým darovaním zachované. Podľa názoru súdu tiež nebol porušený
cit. ust. § 4 ods. 2 zák. č. 181/1995 Z. z. týkajúci sa zákazu drobenia nehnuteľností, lebo na strane
obdarovaného aj keby hypoteticky predmetom nakladania bol spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci
výmere nehnuteľností menšej ako 2000 m2, nešlo by o nakladanie, ktorým by takýto vlastnícky
podiel vznikol. Podľa názoru súdu ani na strane darcu nie je podstatný rozsah hypoteticky ďalších
existujúcich nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podieloch na nich, ktoré by zostali darcovi, vo vzťahu
k rozsahu všetkých nehnuteľností patriacich do pozemkového spoločenstva. Podporne povedané,
žalobkyňa ani nepreukázala výpočtom, že by žalovaný v r. 1/ nakladal s podielom zodpovedajúcim
výmere nedosahujúcej 2000 m2, alebo že by mu zostali podiely na nehnuteľnostiach patriacich do
pozemkového spoločenstva, ktoré by voči všetkým nehnuteľnostiam patriacim do pozemkového
spoločenstva zodpovedali výmere nedosahujúcej 2000 m2..
27. Súd si je vedomý právnych viet judikátov oboznámených v priebehu tohto konania, najmä nálezu
Ústavného súdu SR č. III ÚS 154/2010 zo dňa 5.10.2010 podľa príloh žaloby, ktorý sa najmä
zaoberal pojmom spoločná nehnuteľnosť tak, že tento pojem ... nie je v právnom poriadku Slovenskej
republiky explicitne definovaný, avšak z účelu a zmyslu zákona č. 181/1995 Z.z. možno vyvodiť,
že sa má na mysli majetkový substrát pozemkového spoločenstva, a nie každý jednotlivý pozemok
identifikovaný parcelným číslom ... Z ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z. možno vyvodiť, že pojem
spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže
každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkomz celku (§ 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z.). ... Pokiaľ sa v § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z.
ustanovuje, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť
alebo vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka, táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej
nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich
do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, teda že má
jednotný právny režim. Tento jednotný právny režim sa potom musí pri dispozícii s vlastníckym podielom
spoločnej nehnuteľnosti vzťahovať aj na zákaz drobenia spoluvlastníckych podielov k nemu ako k celku
(§ 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z.) ... Tunajší súd sa vyporiadava s touto rozhodovacou činnosťou
súdov a interpretuje § 5 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. tak, že toto ustanovenie zakotvuje „pomer
účasti na výkone spoluvlastníckych práv“ a u takom výkone je potrebné zachovávať jeden právny
režim. Oproti tomu disponovanie s majetkom nie je výkonom spoluvlastníckeho práva, ale individuálneho
práva spoluvlastníka. Podľa názoru súdu ak do pozemkového spoločenstva patria pozemky zapísané
na rôznych listoch vlastníctva, tak oprávnenie spoluvlastníka konkrétneho pozemku patriaceho do
pozemkového spoločenstva nakladať so svojím majetkom nie je závislé od príslušnosti iných pozemkov
do pozemkového spoločenstva, na ktorých by konkrétnych spoluvlastník nemal majetkovú účasť,
lebo by nešlo o len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom z celku podľa
oboznámených právnych viet tohto judikátu.
28. Súd tiež ako na judikát poukazuje na spoločný obsah časti odôvodnenia dosiaľ oboznámeného s
rozsudkom NSSR č.k. 2Sžo 14/2011 zo dňa 15.6.2011 (č.l. 122 - 125 spisu), podľa ktorej Pri prevode
podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie §
4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne
hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti
menších než 2 000 m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti
vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených
parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, respektíve
vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel (v súhrne) menší ako 2 000 m2. Táto právna argumentácia
predovšetkým znamená, že nedeliteľnosť majetkového substrátu pozemkového spoločenstva podľa § 4
ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. nie je absolútnou zákonnou prekážkou prevodu spoluvlastníckeho podielu
jeho spoluvlastníkom, iba nastolením jednotného právneho režimu. Následne ods. 2 tohto ustanovenia
zakotvuje obmedzenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142, 143 Občianskeho
zákonníka, pričom podľa ťažiskovej právnej vety týchto judikátov k drobeniu pôdy by dochádzalo ...
pri prevode „časti“ spoluvlastníckeho podielu. Podľa názoru súdu keďže v tomto prípade došlo k
prevodu „celého“ spoluvlastníckeho podielu podľa zápisu na jednotlivých listoch vlastníctva, tak menšie
spoluvlastnícke podiely pri tomto nakladaní v žiadnom prípade nevznikli a ani hypoteticky výpočet
žiadnych inak zodpovedajúcich výmer nie je pre rozhodnutie tohto sporu podstatný.
29. Podľa názoru súdu jediným nástrojom právnej ochrany žalobkyne bolo právo spoluvlastníka podľa
cit. ust. § 140 ods. 1 OZ, ktorým pôvodne žalobkyňa argumentovala v písomne podanej žalobe,
ale uplatnenia ktorého sa žalobkyňa v priebehu konania na pojednávaniach hmotne nedomáhala
(čo podľa názoru súdu zostalo ako právna námietka, keď nešlo o zmenu žaloby). Súd v tomto
argumente uznal námietku premlčania podľa cit. ust. § 100 ods. 1 OZ, lebo žalobkyňa sa pred
začatím konania nedomáhala relatívnej neplatnosti právneho úkonu ani voči žalovanému v r. 1/ ako
pôvodnému spoluvlastníkovi podľa § 140 ods. 1 OZ, ani voči žalovanému v r. 2/ ako nadobúdateľovi
nehnuteľností. Právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je subjektívnym právom
dotknutého spoluvlastníka, ktoré podlieha premlčaniu. Za týchto okolností, keď uplatnenie práva hmotno
- právneho charakteru malo byť adresované opačnej sporovej strane v prebiehajúcom súdnom konaní,
sa za uplatnenie subjektívneho práva žalobcu považuje až doručenie žaloby súdom. K uzatvoreniu
predmetnej napadnutej darovacej zmluvy došlo dňa 18.5.2011, ale k doručeniu žaloby žalovaným
v r. 1/ a 2/ došlo zhodne až 9.9.2014, (žalovanému v r. 2/ ako potenciálnemu povinnému bolo
dňa 24.6.2014 doručené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia), čiže po uplynutí pravidelnej
trojročnej premlčacej lehoty subjektívneho práva podľa cit. ust. § 101 ods. 1 OZ.
30. Súd automaticky, v myšlienkových pochodoch dokonca systematicky prednostne, zamietol žalobu
osobitne v časti nehnuteľností zapísaných na LV č. 8866 a na LV č. 9001, oba k.ú. Kysucké Nové
Mesto, lebo žalobkyňa podľa ust. § 80 písm. c) OSP nemá naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení v tejto časti. Podľa skutkového stavu zisteného ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný v r. 2/
nie je vôbec čo i len spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na týchto listoch vlastníctva. Prerozhodnutie súdu je pritom podstatný skutkový stav smerodajný práve v čase rozhodnutia súdu vo
veci samej. Prakticky povedané, navrhované určenie by v čase rozhodnutia súdu ani nebolo možné
zapísať do verejného registra, v tomto prípade katastra nehnuteľností tak, aby v danom čase samotné
rozhodnutie malo obsahový význam. Podporne podľa cit. ust. § 36a KZ by v prípade pozitívneho
rozhodnutia súdu v tejto časti išlo o verejnú listinu, ktorá nevychádza z údajov katastra, preto záznam
práva v katastri nehnuteľností na jej základe by nebolo možné vykonať. Z hľadiska občianskeho
súdneho konania predmet žaloby a okruh účastníkov nevedie spravodlivo k účasti ďalších zapísaných
spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorí by hypoteticky v prípade pozitívneho určenia súdu mohli zápis
svojho vlastníckeho práva stratiť. Je vhodné dodať, že právny inštitút naliehavého právneho záujmu,
podstatný pre rozhodnutia vo veci samej, bude zakotvený aj podľa § 137 písm. civilného sporového
poriadkuúčinnéhood1.1.2016.Zhľadiskarozsahužalovanéhoprávasatentoprávnydôvodzamietnutia
žaloby týka iba časti žalovaného predmetu, zatiaľ čo zamietnutia žaloby v celom rozsahu sa týkajú
právne dôvody uvedené vyššie.
31. Pre rozhodnutie súdu už zjavne neboli podstatné žiadne ďalšie tvrdené skutočnosti ani dôkazy,
napríklad realizácia darovania (tvrdené opomenutie SPF a i.), žalobkyňou namietaný účel prevodu, resp.
motivácia žalovaných v r. 1/ a 2/, iným orgánom alebo účastníkom iného konania konštatovaný výsledok
neplatnosti iného právneho úkonu, ani nič ďalšie.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP účinného do 30.6.2016,
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd nezistil dôvod
uplatnenia ustanovenia § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Žalovaní v r. 1/ a 2/ boli v konaní úplne úspešní.
33. Žalovaný v r. 1/ si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
34. Priznané trovy konania žalovaného v r. 2/ reprezentujú výhradne trovy právneho zastúpenia. Výšku
odmeny advokáta súd určil z tzv. neurčitého základu sporu podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhl.“) z neurčitého základu sporu, jednotlivo podľa
vymeriavacích základov za kalendárne roky. K odmene súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu
(RP) podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za jednotlivé kalendárne roky.
35. Trovy právneho zastúpenia žalovaného v r. 2/ podľa § 13a ods. l písm. a), c) cit. vyhl. predstavujú
odmenu advokáta za úkony právnej pomoci:
prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2015 ... 64,54 + RP 8,39,
vyjadrenie k žalobe 23.11.2015 ... 64,54 + RP 8,39,
účasť na pojednávaní dňa 25.1.2016 ... 66,- + RP 8,58,
účasť na pojednávaní dňa 8.2.2016 ... 66,- + RP 8,58,
účasť na pojednávaní dňa 7.3.2016 ... 66,- + RP 8,58.
Kzákladu369,60súdpodľa§16ods.3cit.vyhl.priznaladvokátovi20%DPH(x0,20)vovýške73,92Eur.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu 443,52 Eur, náhrada iných trov konania (súdny
poplatok) 0,- Eur.
Podľa § 149 OSP náhrada trov konania sa poskytuje advokátovi, advokátka žalobcu v aktuálnom
vyčíslení uvádza č. účtu 1345012001/1111 (SK6511110000001345012001).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci satýka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016,
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.