Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201735
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5814201735.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: U. L.,

s miestom podnikania XXX XX A. XXXX, K.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslavom
Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č. 177, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava,
Vajnorská 100/B, IČO: 31325416, v konaní o zaplatenie sumy 424,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 424,45 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 03.12.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia 417,49 Eur a iných trov konania 121,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 12.03.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 424,45
Eur spolu s úrok z omeškania 8,5 % ročne od 02.12.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.11.2013 došlo na miestnej komunikácii v A. o 14.00 hod ku vzniku
škodovej udalosti, pri ktorej odletela skalka z motorového vozidla e.č. W ktoré viedol T. U., do čelného

skla motorového vozidla žalobcu zn. VW M. e.č. W ktoré viedol Y. L. a došlo k poškodeniu čelného
skla. Výmena čelného skla predstavovala náklady vo výške 424, 45 eur. Žalovaný po riadnom ohlásení
škodovej udalosti škodu neuznal s odôvodnením, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla NO XXXBA, pretože spôsob a rozsah poškodenia
čelného skla nebol spôsobený odskočením skalky spod kolies iného vozidla. Zodpovednosť škodcu za
vzniknutú škodu je pritom daná s poukazom na ustanovenie § 427 a nasl. OZ stanovujúceho objektívnu
zodpovednosť za škodu, kedy sa nevyžaduje zavinenie.

V uvedenej veci súd podľa žaloby vydal dňa 07.04.2014 pod č.k. 5Rob/31/2014-31 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom poprel nárok žalobcu, pretože
neboli preukázané základné predpoklady vzniku škody a to existencia príčinnej súvislosti, nestačí len
pravdepodobnosť,žeškodamohlavzniknúťtvrdenýmspôsobom,pričomnositeľomdôkaznéhobremena
je žalobca/poškodený. Z obhliadky poškodeného čelného skla a vykonanej fotodokumentácie vyplýva,
že typický vstupný otvor (miesto dopadu kameňa - kráter) na poškodenom mieste chýba. Stopa, ktorú

zanechal neznámy predmet na poškodenom skle vykazuje ostro ohraničený kruhový profil o priemere
cca 3,5 až 4 cm. Z toho vyplýva, že predmet, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle bol
valcovitého tvaru a nemohol byť ním kameň. Mal zato, že žalobcovi vznikla škoda na čelnom skle v inom
čase, iným spôsobom a iným predmetom ako deklaruje.K podanému odporu sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním doručený
súdu dňa 30.05.2014 zotrvávajúc na podanej žalobe a poukazujúc zároveň na to, že sú zavádzajúce

tvrdenia žalovaného o tom, že chýba stopa po dopade kameňa.

Žalobca zotrval na podanej žalobe majúc zato, že prevádzkou motorového vozidla ev. č. W mu vznikla
na jeho vozidle značky VW M. škoda poškodením čelného skla tým, že došlo k vymršteniu kameňa
spod kolies vozidla. Potvrdil, že sám vozidlo viedol, pričom išli v jednosmernej jazde v obci A., kde sa

budovala kanalizácia. Po náraze, ktorý počul zablikal vodičovi vozidla E., ktorý na najbližšom možnom
mieste zastavil a spísala sa škodová udalosť. Za odstránenie škody uhradil podľa fa č. XXXXXXX sumu
424,45 €, ktorú mu žalovaný ako poisťovateľ odmietol uhradiť.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa podaného odporu, na doplnenie ktorého uviedol, že
znalec vo svojom znaleckom posudku vylúčil, aby poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu došlo

spôsobom podľa nákresu nehody v čase stretu vozidiel tak, ako je to zaznamenané v správe o nehode.
Poukázal na to, že znalec síce pripustil možnosť poškodenia čelného skla, ale za predpokladu jazdy
vozidiel idúcich za sebou, čo pri rýchlosti 30-40 km/h je vylúčené. K výpovediam svedkov uviedol, že ich
výpovede boli po oboznámení sa so znaleckým posudkom prispôsobené.

Svedok Y. L. vypovedal, že viedol vozidlo jeho otca/žalobcu a keď vychádzal na hlavnú cestu dával
prednosť sprava prichádzajúcemu vozidlu, keď vozidlo prešlo, zaradil sa a odskočila skala do čelného
skla jeho vozidla. Išiel za ním a dával mu svetelné znamenia, po určitom úseku zastavili a spísal sa
záznam o nehode. Z8znam spisoval podľa pokynov uvedených v 12 záznamu

Svedok T. U. potvrdil, že keď išiel z práce domov po starej ceste smerom na Novoť, na vedľajšej ceste
stálo vozidlo, ktoré viedol Y. L., ktorý sa za neho zaradil. V obci je jednosmerná premávka, lebo sa
robila kanalizácia, neskôr mu dal výstražné znamenie a kývol rukou, aby zastal. Po odstavení vozidla
mu oznámil, že z jeho vozidla odskočil kameň a keďže býva neďaleko, spísala sa správa o nehode u
nich doma. Prasklina mala tvar kruhu.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Y. L. a T. U. a
znaleckým posudkom, obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, pričom ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Dňa 22.11.2013 došlo k dopravnej nehode/škodovej udalosti na hlavnej ceste v obci Zákamenné v čase
jednosmernej prevádzky pre budovania kanalizácie a to tak, že spod kolies motorového vozidla škodu T.
U. X.: NO XXXBA idúceho po hlavnej ceste a jazdiaceho pred motorovým vozidlom poškodeného EČV:
NO XXXBN, ktoré viedol Y. L., odskočil kamienok z nerovnomerného rozkopaného jazdného pruhu, v
dôsledku čoho došlo k poškodeniu predného čelného skla motorového vozidla poškodeného/žalobcu

U. L.. Ako vyplýva z listinných dokladov - hlásenia škodovej udalosti, v ktorom vodič poškodeného
vozidla W na otázku „ako sa to stalo ? “ popísal priebeh škodového deja zhodne s výpoveďou v
konaní vypočutého svedka/škodcu T. U. a to takým spôsobom, že na ceste kopú kanalizáciu, je tam
hrubší štrk, vychádzal z boku na hlavnú cestu a vinník išiel sprava doľava a spod kolesa mu odskočila
do jeho čelného skla skalka. Telefonicky hlásený priebeh škodového deja bol zaznamenaný aj na

„Správe o nehode“ u žalovaného ako poisťovateľa, konkrétne v jeho „plániku obsahujúceho nákres
nehody vozidiel a ich postavenie. V konaní vypočutý svedok Y. L. vo výpovedi potvrdil, že na plániku je
zaznamenaný priebeh tak, ako si myslel, že má byť správne, nevedel, že ako má nákres nehody urobiť,
že to má byť v čase stretu vozidiel. Potvrdil, že s vozidlom sa nestretol, išiel za ním. Obdobne potvrdil
priebeh nehodového deja aj svedok T. U., ktorý potvrdil, že na vedľajšej ceste stálo vozidlo, ktoré sa

zaradilo za ním a viedol ho Y. L.. Poškodenie čelného skla podľa priebehu nehodového deja potvrdeného
výpoveďami svedkov pripustili aj závery znaleckého posudku, z ktorého mal súd preukázané, že pri
postavení vozidiel tak, že vozidlo škodcu sa pohybovalo za vozidlom poškodeného mohlo dôjsť k
poškodeniu čelného skla, t.j. v jazde za sebou, kedy vzniká najväčšia pravdepodobnosť poškodenia
čelného skla od pred ním idúceho vozidla. V obci prebiehala v čase poškodenia čelného skla výstavba

kanalizácie, kde výkop ryhy bol s povrchom štrkodrvy, komunikácie boli pomerne znečistené štrkom,
blatom, resp. pieskom, kde pravdepodobnosť poškodenia čelného skla v úseku bola podstatne vyššia
ako v prípade, keď je vozovka asfaltová a neznečistená. Ak teda vozidlá sa nachádzali v postavení za
sebou existovala príčinná súvislosť medzi prevádzkou vozidla a vznikom škody.V súvislosti s odstránením poškodenia predného skla motorového vozidla uhradil poškodený U. L.
na základe faktúry č. XXXXXXX z 29.11.2013 sumu 424,45 Eur, čo preukazuje jednak vystavená

faktúra (čl.4) a jednak pokladničný doklad tvoriaci súčasť kópie tejto faktúry. Následne si žalobca
uplatnil škodu u žalovaného, s ktorým mal škodca v čase vzniku škodovej udalosti uzavreté povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, ktorý na základe oznámenia o riešení škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX listom z 02.12.2013 odmietol poskytnúť poistné plnenie. Ako dôvod uviedol, že neboli
naplnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť

medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poisteného/škodcu, a
preto nie je možné nároky uspokojiť.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len

„citovaný zákon“ poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených
nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak
poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) lebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie citované ustanovenia zákonov súd žalobe v prevažnej
časti vyhovel, keď mal preukázané, že pri prevádzke motorového vozidla EČV: W došlo k spôsobeniu
škody na motorovom vozidle žalobcu W a to konkrétne prostredníctvom odskočenia skaliek spod kolies
motorového vozidla ev. č. NO-XXX BA. V konaní nebolo sporným, že v rozhodnej dobe bolo motorového

vozidlo škodcu NO 588BA povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý v zmysle § 15 ods.1
citovaného zákona v spojení s § 4 ods. 2 citovaného zákona zodpovedá za škodu spôsobenú uvedeným
motorovým vozidlom, a v súvislosti s ktorou zodpovednosťou žalovaný po prešetrení škodovej udalosti
odmietol poskytnúť poistné plnenie do výšky fakturovanej a žalobcom uhradenej sumy 424,45 Eur
z ním namietaného dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je pritom objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej škodca zodpovedá za
vzniknutú škodu objektívne, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie. V danom prípade sa škodca môže zbaviť
svojej zodpovednosti jediným liberačným dôvodom spočívajúceho v tom, ak by škoda bola spôsobená
okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa
škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. V súdenej

veci bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke motorového vozidla a dospel k záveru, že škoda bola spôsobená okolnosťami,
ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a to motorového vozidla škodcu NO-588BA. Samotné odskočenie
(vymrštenie) spod kolies predmetného motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorovéhovozidla škodcu, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov majú mať dezén s predpísanou hrúbkou,
pričom rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového
vozidla by nedošlo k jeho pohybu). Nejde o žiadnu vonkajšiu okolnosť v podobe či už živelnej pohromy -

blesku,vyvráteniastromuvetrom,vbehnutiedivejzvery,ktorévonkajšieudalostibynastalibezohľaduna
to, či sa poškodené vozidlo nachádzalo na vozovke alebo nie. Na rozdiel od týchto vonkajších udalosti
bez pohybu motorového vozidla škodcu by nedošlo k odskočeniu skaliek, a preto je súd názoru, že sa
jedná o okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Je potrebné uviesť, že ohľadom vymrštenia
kameňa spod kolies iného motorového vozidla ako okolnosti, ktorá má svoj pôvod v prevádzke bolo

prijatéstanoviskoobčiansko-právnehokolégiaNajvyššiehosúduSR.Ak tedaškodanačelnomsklebola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, má sa zato, že škoda vznikla a existuje príčinná
súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Prevádzkovateľ sa preto svojej objektívnej zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlanemôžezbaviť spoukazomna§428Občianskeho
zákonníka

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd nezistil žiadnu z okolnosti, na základe ktorej by
sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti, vychádzajúc z názoru krajského súdu, žalobe v prevažnej
časti vyhovel a žalobcovi priznal ním uplatnenú a žalovaným nespochybnenú istinu predstavujúcu výšku
spôsobenej škody.

Zároveň súd žalobcovi priznal aj uplatnený úrok z omeškania odo dňa 03.12.2013, t.j. odo dňa
nasledujúceho po období, kedy došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti (t.j. 02.12.2013) a nie v deň
ukončenia šetrenia ako to žiadal žalobca, pričom výšku úrokov z omeškania určil podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. účinným od 01.02.2013.

Zamietajúca časť predstavuje rozdiel medzi žalobcom žiadaným úrokom z omeškania 8,5 % ročne a
priznanou výškou úroku 5,25 %, pri určení ktorej súd vychádzal z ustanovenia § 3 v spojení s § 10c
nariadenia č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013, pretože mal zato, že záväzkový vzťah, na základe
ktorého vznikla žalovanému povinnosť na náhradu škody, nastal (vznikol) po ukončení šetrenia poistnej
udalosti a nie samotným uzavretím poistnej zmluvy, preto je vylúčené, aby bola priznaná výška úroku

z omeškania podľa § 3 účinného do 01.02.2013 tohto nariadenia. Šetrenie poistnej udalosti oznámil
žalovaný jeho listom zo dňa 02.12.2013, z ktorého dôvodu až nasledujúcim dňom sa mohol dostať do
omeškania, v ktorej časti súd tiež žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v prevažnej miere úspešnému žalobcovi

majúcemu neúspech len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania 538,77 €. Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 25 €, z náhrady nákladov na znalecké
dokazovanie 96,28 € a z trov právneho zastúpenia 417,49 €. Trovy právneho zastúpenia predstavuje
odmenaza6úkonovprávnejpomoci;1/prípravaaprevzatiezastúpenia10.03.2014,2/písomnépodanie
žaloby 12.03.2014, 3/ účasť na pojednávaní 21.04.2015, 4/ účasť na pojednávaní dňa 06.05.2015 5/

písomné podanie odvolania 10.06.2015, 6/ účast na pojednávaní 09.03.2016, z toho jeden úkon á 29,88
x 6 = 179,28 €. K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného
paušálu 2 x 8,04 € + 3 x 8,39 + 1 x 8,58 € = 49,83 €, náhradu cestovných nákladov 33 € (pri počte
ubehnutých 22 km, spotrebe 7,1 l/100 km, cene pohonných hmôt 0,25 €/l a náhrade za opotrebenie
0,183 €/km) a náhradu straty času za 3 x dve polhodiny á 14,30 € = 85,80 €. K odmene priznal aj

20 % DPH vo výške 69,58 €.

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. a/, c/ a d/ § 15, § 16, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Priznané trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do
rúk právneho zástupcu žalobcu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo VÚB, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).