Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236766
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212236766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne A. N., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom v E., Y. 2, zast. Mgr. Lenkou Tóthovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 36,
proti žalovanému O., s.r.o., so sídlom v R., C. XXXX/X, IČO: 46 371 265, o zaplatenie 15.653,96 € s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 13C 17/2013-90 z 13.9.2013 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.653,96

€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.312,24 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 939,-
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 15.653,96 €
s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 21.7.2011 ako dlžníčka spolu s A. N. ako spoludlžníkom na

jednej strane uzavreli s právnym predchodcom žalovaného U., s.r.o., IČO: 36 393 334, ako veriteľom na
druhej strane zmluvu o úvere č. 113113 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej jej veriteľ poskytol
peňažné prostriedky vo výške 5.000,- € a žalobkyňa sa ich zaviazala spolu s dohodnutým navýšením
v sume 10.799,68 €, t.j. celkom sumu 15.799,68 € vrátiť, pričom jej záväzok bol zabezpečený zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote 62.000,- €. Výška jednotlivej splátky bola pri
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 62,85 % a úrokovej sadzbe 36 % ročne dohodnutá v sume
219,44 € mesačne, z čoho istina predstavovala 69,44 € mesačne a navýšenie (t.j. zmluvne dohodnuté

úroky a náklady) sumu 150,- € mesačne. Dňa 17.10.2011 jej spoločnosť U., s.r.o. oznámila postúpenie
pohľadávky z úverovej zmluvy na žalovaného, a dňa 23.5.2012 svoj záväzok z úverovej zmluvy
predčasne splatila, pričom žalovaný celkovú dlžnú sumu ku dňu 24.5.2012 vyčíslil vo výške 18.678,94
€, a žalovanému tak uhradila celkom 20.653,96 €. Žalobkyňa uviedla, že pred uzavretím úverovej
zmluvysprávnympredchodcomžalovanéhopriamonekomunikovalaanemalavytvorenýžiadenpriestor
na dojednávanie úverovej zmluvy, s návrhom úverovej zmluvy sa oboznámila až bezprostredne pred
jej podpisom na príslušnom matričnom úrade za súčinnosti finančného agenta právneho predchodcu

žalovaného, ktorého vyhľadala prostredníctvom internetu a následne ju osobne navštívil v mieste
jej bydliska, a podmienky úverovej zmluvy neboli medzi zmluvnými stranami dojednané individuálne.
Poukázala na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú nafinančnom trhu za spotrebné úvery v obdobných prípadoch a ku dňu 30.6.2011 bola priemerná RPMN
pre spotrebiteľské úvery v hodnote od 1.500,- € do 6.500,- € so zabezpečením a lehotou splatnosti od 5
do 10 rokov vo výške 23,21 %, pričom podľa čl. II ods. 1 písm. e) úverovej zmluvy bola RPMN vo výške

62,85 %, čím o viac ako 270 % prevyšuje RPMN obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebné
úvery v obdobných prípadoch, a preto sa jedná o neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1, 5 OZ, ktorá nie je pre ňu záväzná, na základe ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať spotrebiteľský úver založený úverovou
zmluvou za bezúročný a bez poplatkov, a podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie v rozsahu

15.653,96 €, ktoré žalovaný prijal na základe úverovej zmluvy je bezdôvodným obohatením, nakoľko
bolo získané z neplatného právneho úkonu, ktorým sú neprijateľné podmienky dojednané v úverovej
zmluve. Takými podmienkami sú aj zmluvná pokuta dojednaná v čl. II ods. 1 písm. p) úverovej zmluvy za
neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 109,5 % ročne v rozpore s kogentnými
predpismi Občianskeho zákonníka, ďalej dojednanie v čl. V ods. 5 úverovej zmluvy paušálnej náhrady
režijných nákladov za spracovanie a odoslanie každej písomnej, telefonickej, sms, faxovej alebo e-

mailovej odôvodnenej upomienky vo výške 34,- € za každé podanie veriteľa pre dlžníka a spoludlžníka.
Žalobkyňa mala za to, že žalovaný postupoval v rozpore s kogentnou právnou úpravou aj v prípade
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka na tzv. zosplatnenie úveru, ku ktorému došlo
dňa 23.5.2012, a taktiež pri vyčíslení dlžnej sumy v odpovedi na jej žiadosť o splatenie úveru pred
dohodnutou lehotou splatnosti, keďže žiadal úhradu úveru v celkovej výške 15.799,68 €, t.j. s celkovým

navýšením v sume 10.799,68 €, hoci bol oprávnený požadovať iba doplatenie istiny t.j. do 5.000,- €
a uhradenie úroku a nákladov len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
zaplatenia, preto dňa 4.6.2012 zaslala žalovanému výzvu na vrátenie bezdôvodného plnenia z úverovej
zmluvy, avšak žalovaný listom z 11.6.2012 jej nárok odmietol.

Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 497, § 499 a § 502 ods. 1
veta prvá a § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 3 § 53 ods. 4 písm. a/, k/,
§ 53 ods. 5, 6 a 9, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 2 a 8, § 4 ods. 1, § 9
ods. 1, § 9 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon

č. 129/2010 Z.z.) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela s právnym predchodcom žalovaného U. s.r.o. ako veriteľom zmluvu
o úvere, na základe ktorej jej veriteľ poskytol úver vo výške 5.000,- €, že dojednania úverovej zmluvy
včítane zmluvy o zriadení záložného práva neboli dohodnuté individuálne, žalobkyňa a jej manžel A.
N. ako spoludlžník nemali možnosť sa s jednotlivými ustanoveniami zmluvných podmienok oboznámiť,

ani finančný agent p. E. ich v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmlúv so zmluvnými
podmienkami neoboznámil. Súd úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z., aplikoval na vec aj právnu úpravu o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú
v Občianskom zákonníku, podrobil súdnej kontrole platnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej
zmluve a posudzoval primeranosť odplaty požadovanej za spotrebiteľský úver. Konštatoval, že zákon č.

129/2010 Z.z. pojem odplata nepoužíva a v ust. § 2 písm. g) vymedzuje „celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom“ ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvekdruhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvere,vust.
§ 2 písm. i) vymedzuje „ročnú percentuálnu mieru nákladov“ ako celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V

prípade priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) pre spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch a podmienok, za akých bol úver poskytnutý žalobkyni, RPMN pre úvery v hodnote od 1.500,-
€ do 6.500,- € so zabezpečením a lehotou splatnosti od 5 do 10 rokov podľa Súhrnnej informácie o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2011 ku dňu 30.6.2011 bola vo výške
23,21 %. RPMN v úverovej zmluve uzavretej so žalobkyňou podľa čl. II. ods. 1 písm. e) zmluvy bola

62,85 %, a predstavovala tak 270 % RPMN obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebné úvery
v obdobných prípadoch, t.j. prevyšovala obvyklú RPMN o 170 %, pričom za podstatné prevýšenie je
potrebné považovať už prevýšenie o viac než 20 %. Súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade
nespochybniteľne sa jedná o podstatné prevýšenie RPMN v zmysle § 53 ods. 6 OZ a v prípade takto
dojednanej RPMN ide o neplatné a zákonu odporujúce dojednanie v dôsledku rozporu so zákonom.

Právnym dôsledkom existencie neprijateľnej podmienky je, že táto nie je záväzná, pričom úverová
zmluva je aj naďalej záväzná bez existencie tejto neplatnej podmienky, keďže podľa ustanovení zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka, úverová zmluva môže existovať a je platne uzavretá aj v prípade, ak neobsahuje údaj oRPMN. Vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. súd spotrebiteľský úver poskytnutý
právnym predchodcom žalovaného žalobkyni považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže právny
predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške 5.000,- € a žalobkyňa vrátila žalovanému

sumu 20.653,96 €, potom v časti nad 5.000,- € plnila bez právneho dôvodu a žalovaný prijatím plnenia
sa bezdôvodne obohatil na jej úkor, a musí jej preto toto obohatenie vydať. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku súd považoval v súlade s argumentáciou žalobkyne aj dojednanie v čl. V. ods. 1. úverovej
zmluvy o povinnosti žalobkyne platiť z nesplatenej čiastky splátky zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne
z dlžnej sumy, ktorá takto predstavuje sankciu za omeškanie vo výške 109,50 % ročne. Takisto sa

stotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný porušil ust. § 53 ods. 9 OZ, pokiaľ uplatnil právo podľa
§ 565 OZ na zaplatenie celej pohľadávky už listom z 1.2.2012 aj keď toto právo mohol uplatniť až
po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky (v danom prípade sa žalobkyňa prvý krát dostala
do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 21.11.2011), t.j. dňa 23.2.2012. Z uvedených dôvodov
súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.653,96 € titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatnenie práva voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy
žalobkyne spočívajú v trovách právneho zastúpenia - odmene advokátky za 4 úkony právnej služby
podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v tarifnej sadzbe 320,34 € za každý úkon vychádzajúc z hodnoty veci 15.653,96 €, a z paušálnej

náhrady hotových výdavkov 2 x 7,63 €, 2 x 7,81 €, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť prisúdenú
náhradu trov konania vo výške 1.312,24 € v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. na účet advokátky. Keďže
žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd jej návrhu v celom rozsahu
vyhovel, preto podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v platnom znení zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške

939,- € podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Rozsudok napadol žalovaný včas podaným odvolaním, ktoré odôvodnil tým, že súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, nevypočul dôležitého svedka a vôbec neprihliadol na ním
tvrdené skutočnosti. Citoval ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že neprijateľná

podmienka musí spĺňať všetky tri znaky: a) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, b) nebola dojednaná individuálne, c) nejedná sa o
podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Uviedol, že manželia N.
požiadali o poskytnutie úveru dňa 17.7.2011, ktorý bol schválený a k podpisu zmluvy o úvere došlo až
dňa 21.7.2011, pričom počas tohto obdobia s nimi neustále komunikovali, aby dohodli presné podmienky

poskytnutia úveru. Pred podpisom zmlúv boli so spotrebiteľmi aj individuálne dohodnuté zmluvné
podmienky spôsobom, ktorý umožňoval ich individuálne ovplyvnenie, do ktorých mohli zasahovať a ich
obsah ovplyvniť. Zdôraznil, že pri komunikácii so spotrebiteľmi vždy dbá na to, aby títo mali možnosť
zasahovať do podmienok, ktoré môžu byť upravené v prípade individuálnej potreby žiadateľa o úver, že
spoločnosť nepoužíva zmluvy o úvere vopred vypracované na predtlačených formulároch, o čom svedčí

aj vypracovanie predmetnej zmluvy o úvere. Mal za to, že v danom prípade spotrebitelia mali dostatočný
čas 4 dní na to, aby si podmienky preštudovali a oboznámili sa s nimi, prípadne mohli tieto podmienky
konzultovať so svojim právnym zástupcom. Poukázal na prehlásenie dlžníkov v samotnej zmluve o
úvere, že všetky dojednania tejto úverovej zmluvy, ako aj zmluvy ktorou sa zabezpečuje záväzok
dlžníka splatiť úver, boli medzi nimi dohodnuté individuálne ešte pred podpisom oboch zmlúv. Taktiež

dôkazom o tom, že podmienky boli so spotrebiteľmi individuálne dohodnuté, je Formulár o zmluvných
podmienkach: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „formulár"), ktorý
obsahuje okrem iného tiež čestné prehlásenie dlžníkov manželov Vargových, ktorým prehlasujú, že : a)
so zmluvnými podmienkami poskytnutia úveru nebankovým spôsobom spoločnosťou U. s.r.o., C. XXXX/
X, R., sa mali možnosť vopred sa oboznámiť a tieto im boli zástupcom, resp. obchodným zástupcom

spoločnosti, náležite vysvetlené, b) všetky podmienky zmluvy o úvere boli s nimi individuálne dohodnuté,
c) všetky navrhované zmluvné podmienky poskytnutia úveru považujú za také, ktoré sú v súlade s
dobrýmimravmiiobchodnýmizvyklosťami,vrátanevšetkýchdohodnutýchsankciízaporušenieúverovej
zmluvy, d) pred podpisom úverovej zmluvy mali možnosť svojimi návrhmi ovplyvniť textovú časť zmluvy
o úvere a Všeobecných obchodných podmienok úveru, o ktorej možnosti boli vopred informovaní a na

využitie tohto práva vyzvaní, túto možnosť nevyužili z dôvodu, že so všetkými navrhovanými zmluvnými
podmienkami bez výhrad súhlasili, e) dôvodom žiadosti o poskytnutie úveru nie je finančná tieseň,
f) k navrhovaným zmluvným podmienkam zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok
nemajú žiadne pripomienky alebo protinávrhy a súhlasia s podmienkami. Žalovaný ďalej uviedol, žeza podstatný z hľadiska verifikácie tvrdení o možnosti dlžníkov ovplyvniť zmluvné podmienky považuje
obsah formulára s vlastnoručnými podpismi dlžníkov, a týmto považoval za preukázané, že skutočne
malidlžníciakospotrebiteliareálnumožnosťovplyvniťzmluvnépodmienkyavylúčiťniektorédojednania,

prípadnevzniesťpripomienkyaleboprotinávrhy,keďžeformulárobsahujeosobitnývybodkovanýpriestor
pre vpísanie pripomienok a protinávrhov. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že sa nejedná
o neprijateľné podmienky, keďže všetky boli so spotrebiteľmi individuálne dohodnuté a mali možnosť
ovplyvniť ich obsah. Tvrdil, že k uzavretiu zmluvy teda došlo na základe individuálneho dojednania ešte
pred uzavretím zmluvy, lebo žalobcovia mali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a dostatočný priestor na

preštudovanie zmluvy pred podpisom, avšak túto možnosť nevyužili, a táto okolnosť nemôže byť na
ťarchu veriteľa. V prípade, že by aj napriek uvádzaným skutočnostiam spotrebitelia považovali zmluvné
podmienky za neprijateľné, mali zákonné právo (tiež súčasť Všeobecných obchodných podmienok - čI.
19 a súčasť formulára - časť 4) odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 dní. Žalovaný vytýkal
súdu, že jeho tvrdeniam nepriznal žiadnu vážnosť, nesnažil sa ich preveriť napr. svedeckou výpoveďou
finančného agenta p. Kováča a uspokojil sa s nepodloženým tvrdením žalobkyne, že podmienky neboli

dojednané individuálne, a s vrátenou zásielkou, ktorou predvolal svedka na pojednávanie, a ktorú sa
nepodarilo doručiť na poskytnutú adresu, pričom pri tvrdeniach žalobkyne je tiež zrejmé, že vypovedala
vo svoj vlastný prospech a jej tvrdenie o okolnostiach poskytnutia úveru tiež nemusí byť pravdivé, keďže
žalobkyňa sa snaží v konaní dosiahnuť výhodnejšie postavenie a skutočnosti uvádza na svoju obranu.
Bol toho názoru, že zmluva o úvere č. 113113 uzatvorená so žalobkyňou dňa 21.7.2011 je koncipovaná

jasne, t.j. dlžníci presne vedeli, akú sumu si požičiavajú, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a
akú sumu vrátia, teda vedeli si presne vypočítať, o koľko úver preplatia. Podľa žalovaného v zmluve je
uvedená správna RPMN, pričom súd nezdôvodnil v rozsudku svoj záver, že RPMN v zmluve uvedená
nie je, príp. je uvedená nesprávne. K záveru súdu, že dohodnutý úrok a RPMN sú neprimerane vysoké
a zmluva obsahuje časti, ktoré sú neplatné, citoval ustanovenia § 40a, § 41 a § 53 ods. 4 OZ, podľa

ktorých je možné rozhodnúť len o neplatnosti časti právneho úkonu, ktorú je možné oddeliť od ostatného
obsahu. Neplatnosť možno vidieť len vo výške úrokov prevyšujúcej hranicu dobrých mravov, pretože to
je „oddeliteľná“ časť úkonu. Preto mal za to, že súd v rámci tohto ustanovenia môže znížiť dohodnuté
úroky na hranicu prípustnosti. Neprimeranosť úrokov nespôsobuje neplatnosť zmluvy pre rozpor s
dobrými mravmi, nakoľko za poskytnutie úveru je možné dojednať úrok. Žalobkyňa sama porušila dobré

mravy tým, že pri poskytnutí úveru uviedla žalovaného do omylu tvrdením, že príjem jej postačuje na
splácanie splátok úveru, pričom riadne a včas uhradila len tri splátky. K zmluvnej pokute uviedol, že
je zabezpečovacím inštitútom, ktorého účelom je jednak hrozba sankcie voči dlžníkovi pre prípad, že
nesplní zabezpečenú povinnosť a jednak zabezpečenie veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu
mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia

dojednanej zmluvnej povinnosti nie je príslušenstvom pohľadávky zo zmluvy, v ktorej bola dojednaná,
ale samostatným právom. Primárne má teda zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute slúžiť preventívne
ako hrozba pred nesplnením zmluvnej povinnosti, čo vyplýva aj z jeho systematického zaradenia medzi
zabezpečovacie inštitúty. Citoval ust. § 544 ods. 1 a § 545a Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri
skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkciu

zmluvnej pokuty (funkcia preventívna, uhradzovacia a sankčná) a primeranosť výšky zmluvnej pokuty je
treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do
úvahy treba tiež vziať výšku zaistenej čiastky, z ktorej je možné usúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty
s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33 Odo 438/2005). Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nedodržal ani ústavnú zásadu rovnakého

postavenia a právnej ochrany oboch strán súdneho sporu, keď postaveniu žalovaného vôbec nepriznal
vážnosť a dôvodnosť a v celom rozsahu chráni len práva a situáciu žalobkyne, pričom absolútne
neprihliadal na okolnosť, že žalobkyňa za túto situáciu, v ktorej sa ocitla, môže výlučne sama, keďže
opakovane porušovala svoje záväzky, ktoré jej vyplývajú z predmetných zmlúv, pričom je nesporné,
že peniaze si požičala. Uvedené zmluvy sú prejavom slobodnej a ničím neobmedzenej vôle. Každý

účastník záväzkového vzťahu si potom musí znášať následky svojich konaní a prijatých záväzkov.
Žalobkyňa si už pri podpise zmlúv si musela byť vedomá toho, že neplnením svojich záväzkov pristúpi
veriteľ (žalovaný) k vymáhaniu svojej pohľadávky. Poukázal na zásadu pacta sunt servanda (zmluvy
sa musia dodržiavať), ktorej si musela byť vedomá i dlžníčka (žalobkyňa) a v prípade porušenia si
musela byť vedomá tiež sankcií, na ktoré bola pred podpisom zmluvy riadne upozornená a zmluvu si

riadne prečítala a porozumela jej. Súčasne je v zmluve expressis verbis uvedené, že „Zmluvné strany
prehlasujú, že dojednané navýšenie z úveru, zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, sankcie a súm náhrady
hotových výdavkov podľa týchto článkov VOP považujú za primerané, v súlade s dobrými mravmi aj
s obchodnými zvyklosťami, ktoré sú zaužívané v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovýmspôsobom, pričom dlžníčka mala možnosť vopred oboznámiť sa so všetkými zmluvnými dojednaniami a
mala možnosť ovplyvniť ich obsah ešte pred podpisom úverovej zmluvy.“ Zdôraznil, že so Všeobecnými
obchodnými podmienkami úveru bola žalobkyňa pred podpisom zmluvy riadne oboznámená a túto

vlastnoručne podpísala, že si nie je vedomý žiadneho porušenia právnych predpisov, či všeobecných
obchodných podmienok, v tejto veci konal len v medziach zákona a uplatnil si len to, čo mu patrí. Je preto
zarážajúce že aj napriek uvedeným skutočnostiam, súd poskytol ochranu len žalobkyni ako dlžníkovi,
ktorá si svoje záväzky neplnila riadne a včas. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvého stupňa
nevykonal riadne všetky dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, a preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobkyni neprizná náhradu trov konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 8.3.2016 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219

ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, na ktoré v súlade s cit. §
219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z
tvrdeníúčastníkovavykonanýchdôkazovvyplynuliavykonanédôkazyúplneasprávnevyhodnotilpodľa
zásad vyplývajúcich z ust. § 132 a nasl. O.s.p., zistený skutkový stav právne posúdil podľa relevantných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl.),

§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov, ktoré aj správne vyložil. Zo zistených skutočností
(skutkového stavu) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného prijatím plnenia od žalobkyne nad rámec dlžnej
sumyistinyzúverovejzmluvy,ktoráajpodľanázoruodvolaciehosúduobsahujeneprijateľné,odporujúce

dobrým mravom a zákonu a z tohto dôvodu neplatné zmluvné podmienky v časti dojednanej odplaty,
zmluvnej pokuty a poplatkov pre prípad omeškania dlžníka so zaplatením dlžnej sumy.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku. Žalovaný uplatnil

odvolacie dôvody upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., v rámci ktorých nedôvodne
namieta nesprávne a neúplné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci.
Keďže zmluva o úvere uzavretá dňa 21.7.2011 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného
má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ), súd v súlade so zákonom a zásadami ochrany
spotrebiteľa(tzv.slabšejzmluvnejstrany)ustálenýmivsúdnejpraxi,berúcdoúvahykritériá,naktorýchje

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený, správne podrobil súdnej kontrole platnosť zmluvných
ustanovení, ktoré neboli individuálne dojednané, lebo išlo o typovú zmluvu vopred naformulovanú a
pripravenú právnym predchodcom žalovaného ako dodávateľom (poskytovateľom úveru), obsah ktorej
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Po tomto posúdení dospel súd k správnemu záveru, že nárok
je dôvodne uplatnený a správne ho posúdil podľa právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v § 451

Občianskehozákonníka,ktorájeaplikovateľnáajnadanýprípadbezdôvodnéhoobohateniavzniknutého
na strane žalovaného plnením žalobkyne na základe neplatných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve.Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že ochrana spotrebiteľov pred tzv. neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách je predmetom úpravy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá priamo v preambule zaväzuje
členské štáty EÚ, aby zabránili používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, a pokiaľ by napriek tomu boli také neprimerané
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách použité, aby neboli pre spotrebiteľa záväzné.
Tejto požiadavke zodpovedá aj kogentná úprava nekalých (neprijateľných) podmienok upravených v

spotrebiteľskej zmluve, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, a ktoré zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Zmluvná podmienka je pritom vždy považovaná za
individuálne nedohodnutú, ak bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemal (ani nemohol mať)
žiadny vplyv na obsah zmluvnej podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou formulárovou
(typovou) zmluvou v spojení s rôznymi všeobecnými obchodnými podmienkami. Individuálne dojednanie
znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri uzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu,

ktorá má preňho osobitný význam.

V posudzovanej veci žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o individuálnom dojednaní zmluvných
podmienok v úverovej zmluve uzavretej so žalobkyňou, ktoré súd prvého stupňa správne posúdil ako
neprijateľné, a z tohto dôvodu aj neplatné pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 5, 6 OZ), a poskytnutý úver

správne považoval za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na neprimeranú v neprospech žalobkyne
určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č.
129/2010 Z.z.). Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie (námietka) žalovaného uvedená v odvolaní,
že žalobkyňa mala možnosť odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu v lehote 14 dní. Táto možnosť
(okolnosť) totiž nepredstavuje individuálne dojednanie zmluvnej podmienky spotrebiteľom, a nemá pri

posúdení (ne)platnosti zmluvnej podmienky ani žiadny právny význam vzhľadom na všeobecnú zásadu
uplatňovanú v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorej platnosť právneho úkonu treba posudzovať
so zreteľom na okolnosti existujúce v čase uzavretia právneho úkony (zmluvy). Vzhľadom na uvedené,
keďže dôsledkom plnenia z neplatnej zmluvy (zmluvnej podmienky) je povinnosť účastníkov zmluvy
vrátiť si vzájomne, čo z neplatnej zmluvy, príp. zmluvnej podmienky (ktorá môže byť oddeliteľnou časťou

zmluvy) nadobudli, ako to výslovne stanovuje ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a uplatnené odvolacie
dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci
samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.

Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto

bolo rozhodnuté, že nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalobkyňa
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o jej trovách nebolo ani rozhodnuté (§ 224 ods. 1,
§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.