Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213704
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1613213704.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a

členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: B&B
FAKTORING, spol. s r.o., Bratislava, Škultétyho č. 16, IČO: 34 104 551, zastúpený spoločnosťou Dušan
Daňový, advokát, s. r. o., Bratislava, Námestie Martina Benku č. 15, IČO: 47 241 471, za ktorú koná
JUDr. Dušan Daňový, proti odporkyni: O. B. A. C. O. W. A. G. V. C. Á. , bytom D., J. Č.. XXXX/XX,
o zaplatenie sumy 13.108,57 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-115, na odvolanie odporkyne proti uzneseniam
Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-133, zo dňa 22. júla 2015, č.k. 6

C 396/2013-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C
396/2013-115, vo výroku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené, o d m i e t a .

Vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s úrokmi z
omeškania a náhradu trov konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Uznesenia Okresného súdu Malacky
zo dňa 19. marca 2015, č.k. 6 C 396/2013-133,
zo dňa 22. júla 2015, č.k. 6 C 396/2013-136,
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-115, uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 13.108,57 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % ročne od 19.11.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 786,-- € a
odmenu právneho zástupcu v sume 885,43 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; zastavil
konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.108,57 € od
21.2.2008 do 18.11.2013 a 3,75 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 19.11.2013 do zaplatenia. Návrhom na
začatie konania sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 13.277,57 € spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 13.108,57 € od 21.8.2008 do zaplatenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení; žiadal
tiež náhradu trov konania. Na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.2.2008 poskytol odporkyni úver v

sume 400.000,-- Sk (13.277,57 €) a odporkyňa sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť spolu
s dohodnutými úrokmi. Doposiaľ odporkyňa zaplatila len sumu 5.000,-- Sk (166,-- €). Rozsudkom
Okresného súdu v Malackách zo dňa 9.6.2011, č. k. 5 C 388/2009-109, v spojení s rozsudkom Krajského
súduvBratislavezodňa17.10.2013,sp.zn.9Co25/2012,okreminého,bolavyslovenáneplatnosťdanejzmluvy o úvere. V predmetnom konaní sa teda domáha vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou
ako majetkového prospechu získaného plnením z neplatného právneho úkonu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila napriek tomu, že navrhovateľ má reálny nárok na vrátenie peňažných
prostriedkov v sume 13.108,57 €. Neplatnosť úverovej zmluvy spôsobil navrhovateľ, potvrdila prijatie
peňažných prostriedkov od navrhovateľa, ale tento už dva mesiace po ich poskytnutí v roku 2008
sám vedome zmaril ich vrátenie novým veriteľom, keďže jej nepredložil vyčíslenie celej dlžnej sumy;
namietala nárok navrhovateľa na zaplatenie akéhokoľvek úroku z omeškania.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ zobral späť návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.108,57 € od 21.2.2008 do 18.11.2013 a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť, v konaní si uplatnil úrok z omeškania (len) vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13.108,57 €
od 19.11.2013 do zaplatenia. V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p.

Súd prvého stupňa konal a rozhodol (§ 101 ods. 2 O.s.p.) bez účasti odporkyne, ktorá sa pojednávania
nezúčastnila, svoju neúčasť sama neospravedlnila. Jej právna zástupkyňa dôvodila, že v čase
pojednávania bude mimo územia Slovenskej republiky; nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Po vykonanom dokazovaní mal zistený nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 21.2.2008 účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver
v sume 400.000,-- Sk (13.277,57 €) a odporkyňa sa zaviazala tieto finančné prostriedky odporcovi vrátiť
spolu s dohodnutými úrokmi, poplatkami a príslušenstvom. Okresný súd v Malackách
rozsudkom zo dňa 9.6.2011, č.k. 5 C 388/2009-109, vyslovil, že úverová
zmluva zo dňa 21.2.2008 je neplatná a zároveň určil aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá toho istého dňa a ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere. Na
základeodvolaniaKrajskýsúd vBratislaverozsudkomzodňa17.10.2013,č.k.9Co25/2012-139,
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť danej úverovej zmluvy.
Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa určil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok vo výroku

o určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013; konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva doposiaľ nebolo právoplatne ukončené. Z
požičanej sumy odporkyňa navrhovateľovi vrátila v roku 2009 len sumu 5.000,-- Sk (165,97 €); tieto
skutočnosti napokon neboli medzi účastníkmi sporné. Omeškanie odporkyne navrhovateľ považoval
počnúc dňom 19.11.2013, keď dňa 18.11.2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok o určení neplatnosti

úverovej zmluvy; žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne.

Súd prvého stupňa rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 451 ods. l, ods. 2, § 457, § 517 ods. l veta
prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a skutkovo
tým, že odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia na základe neplatnej zmluvy, ktoré

je povinná navrhovateľovi vydať. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom
výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 13.108,57 €, keď odporkyňa navrhovateľovi časť
vrátila. V deň nasledujúci po tom, ako nadobudol právoplatnosť (dňa 18.11.2013) rozsudok súdu prvého
stupňa o vyslovení neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 21.2.2008, teda od 19.11.2013 úrok z omeškania
zodpovedal výške 5,25 % ročne (5 % + 0,25 %). Tvrdenie odporkyne v tom, že návrh je predčasne

podaný z dôvodu, že doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva majúc za to, že ide o viazané právne úkony, považoval za irelevantné, keďže určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva nemá vplyv na realizáciu dôsledkov neplatnosti úverovej zmluvy.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 149 ods. l O.s.p., ktorých spôsob

výpočtu a dôvodnosť súčasne odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že rozhodnutie
je založené na neúplnom zistení skutkového stavu veci, pretože sa súd neoboznámil s dôkazmi,
ktoré uvádzala na pojednávaní, a teda neobstojí ani doteraz zistený skutkový stav, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli v konaní uplatnené. Súd prvého stupňa
jej odňal možnosť konať pred súdom, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
veci, je nedostatočne odôvodnené, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť, súd vôbec nepoužil
normy na ochranu spotrebiteľa a rozhodnutie je v rozpore s európskymi normami na ochranuspotrebiteľa a porušuje práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Súd
dostatočne nevyhodnotil podstatné skutkové okolnosti prípadu predtým, ako vo veci samej rozhodol,
pred rozhodnutím sa nevysporiadal s jej tvrdením, nezaoberal sa povahou veci, v akom druhu konania

spočíva nárok navrhovateľa, čo je ratio lege predmetného sporu, či sa naozaj jedná o bezdôvodné
obohatenie. Zdôraznila rozsudok Okresného súdu Malacky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 C 388/2009,
ktorým bola vyslovená neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 21.2.2008 a zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 21.2.2008. Záložcom bol pritom O. T., väčšinový spoluvlastník založených nehnuteľností.
Pôvod dlžoby spočíva práve v úverovej zmluve uzatvorenej dňa 21.2.2008, sama neplatnosť úverovej

zmluvy nespôsobila, nejedná sa iba o neplatnosť pre obsah zmluvy, ale aj pre výšku zabezpečenia.
Krajský súd mal tiež za to, že úverová zmluva je neplatná, ale neurčil, kto je povinný splniť výšku celého
dlhu, nakoľko záložná zmluva uvádza záložcu ako povinného z úverovej zmluvy. Záložná zmluva má
akcesorickú povahu k úverovej zmluve, nie je vyriešený vzťah medzi dlžníkmi a veriteľom; je preto
nevyhnutné určiť najprv neplatnosť záložnej zmluvy a dovtedy súd nemal rozhodovať vo veci samej a
zaťažovať ju s úrokmi z omeškania. Súd zohľadňoval iba stav veriteľ verzus dlžník, nezohľadňoval pôvod

tohto vzťahu, nezaoberal sa okolnosťami vzniku dlhu. Nenavrhla odročenie pojednávania, nakoľko sa vo
veci vyjadrila predtým, mala vedomosť o tom, že sa ospravedlní jej právna zástupkyňa, bez prítomnosti
ktorej nechcela byť na pojednávaní; má právo na obhajobu. Tiež navrhla prerušiť konanie, nakoľko
na súde prvého stupňa prebieha iný súdny spor (5 C 388/2009), ktorý má dopad aj na toto konanie.
Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v plnom rozsahu a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie odporkyne smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa
aj vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a
nahradiť trovy konania, vôbec nenamietala vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu;
nenamietalačasomeškania,výškusankcievdôsledkuomeškania,spôsobvýpočtunáhradytrovkonania
a dôvodnosť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že podaniu návrhu v predmetnej veci
predchádzala určovacia žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy. Vyslovením neplatnosti úverovej zmluvy
odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať; rozsudok je správny aj vo výroku o

priznaní úrokov z omeškania. Konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009
nemá žiadny podstatný význam pre predmetné súdne konanie. Náhradu trov odvolacieho konania
nežiadal.

Odporkyňa sa nestotožnila s vyjadrením navrhovateľa. Zopakovala skutočnosti preukázané v konaní

a uvádzané v odvolaní ohľadne rozsudku Okresného súdu Malacky vo veci vedenej pod sp.zn. 5
C 388/2009, rozsudku Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 9 Co 25/2012, že v
konaniach vedených pod sp.zn. 5 C 388/2009, 6 C 396/2013 ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý porušil
dodávateľ, navrhovateľ odmietol prijať plnenie za účelom uhradenia úveru, čím ju dostal do núdze.
Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-133, súd prvého stupňa nevyhovel návrhu odporkyne
na prerušenie konania dôvodiac ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Prebiehajúce konanie o
neplatnosť záložnej zmluvy vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5 C 388/2009 (zrejme toto
konanie odporkyňa mala na mysli) nemá žiadny podstatný význam pre konanie o vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa. Nesúhlasila s dôvodmi uznesenia. Zo zmluvy
o zriadení záložného práva je ako záložca uvedený výslovne O. T., ktorý dňa 1.5.2015 zomrel, a teda
so založenou nehnuteľnosťou do právoplatného skončenia dedičského konania nemožno nakladať. O

neplatnosti záložnej zmluvy nie je doteraz rozhodnuté, spoludlžníkom bol aj nebohý O. T., a teda je
potrebné počkať na dedičské konanie a rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 5 C 388/2009.
Nebohý O.R. T. pre nejasnosť veci mal byť správne pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní, je
uvedený ako dlžník na zmluve o zriadení záložného práva, bol účastníkom konania vedeného pod sp.zn.
5 C 388/2009, 9 Co 25/2012. Má za to, že sú splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Uznesenímzodňa22.7.2015,č.k.6C396/2013-136,vobsadenívyššímsúdnymúradníkom,súdprvého
stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v sume 786,-- € do 15 dní od doručeniauznesenia dôvodiac ustanovením § 2 ods. 4, § 6 ods. 2, § 9 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.,
položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že ide o konanie, v ktorom
je oslobodená od súdnych poplatkov podľa 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. Rozsudkom č.k. 9 Co 25/2012-139 nedošlo k zmene jej statusu spotrebiteľa a vo veci sa
ďalej koná. Navrhla preto vydať uznesenie, ktorým ju oslobodzuje od platenia súdneho poplatku za
odvolanie. V prípade, že súd je iného názoru a nezohľadní jej status spotrebiteľky, požadovanú výšku

súdneho poplatku zaplatí v splátkach.

Sudca odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods.
4 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania včas podaného (§ 212

ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil

dňa 16. marca 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli účastníci, (dovtedy) právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolanie odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie sčasti
zastavené podľa ustanovenia § 96 ods. l O.s.p., odvolací súd odmietol postupom podľa ustanovenia

§ 218 ods. l písm. b/ O.s.p. Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa konanie
sčasti zastavil pre späťvzatie návrhu na začatie konania pred začatím pojednávania. V takomto prípade
vyjadrenie odporkyne so späťvzatím návrhu sa nevyžaduje, nemá pre vec právny význam; aj prípadný
nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu by nebol spôsobilý ovplyvniť zastavenie konania. Nadväzne
na uvedené potom odporkyňa je osobou, ktorej zákonodarca odvolanie podať nepripúšťa. Výrokom

rozhodnutia o zastavení konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania pred začatím pojednávania
odporkyni nebola spôsobená ujma na jej právach.

Napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavovyhovujúcejčasti(vovýroku,ktorýmbolaodporkyniuložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s úrokmi z omeškania a náhradu trov konania) odvolací

súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2
O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť nasledovné.
Zobsahuspisunepochybnevyplýva,žeúčastnícikonania[navrhovateľa(len)odporkyňa]dňa21.2.2008

uzavreli zmluvu o uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol úver v sume
400.000,-- Sk (13.277,57 €), ktoré peniaze aj skutočne prevzala. Absolútna neplatnosť danej úverovej
zmluvy bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 9.6.2011, č.k. 5 C 388/2009-109,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2013, č.k. 9 Co 25/2012-139, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2013 (vo výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť danej úverovej

zmluvy). Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom zrušený vo výroku, ktorým bola vyslovená
aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a v tomto rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie.
Je nepochybné, že v predmetnej právnej veci sa navrhovateľ ako veriteľ z úverovej zmluvy proti
odporkyni ako dlžníčke z úverovej zmluvy domáha vrátenia poskytnutého plnenia na jej základe podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka

[okrem sumy 5.000,-- Sk (166,-- €) doteraz vrátenej], keďže odporkyňa mu odmieta
zvyšok vrátiť; v dôsledku omeškania odporkyne s vrátením plnenia poskytnutého na základe absolútne
neplatnej úverovej žiada zaplatiť aj úroky z omeškania spôsobom v rozsudku uvedenom.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové

závery a napokon aj rozhodol právne správne. Odvolateľka ani len netvrdila, žeby v konaní pred súdom
prvého stupňa nastala taká vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by
musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom súd prvého stupňa poskytol jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď,prečo návrhu navrhovateľa v uvedenom rozsahu vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť
v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a
relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak

len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej
veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu,

pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa

riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997,
II. ÚS 251/2003).

Na tomto mieste sa žiada ešte zdôrazniť, že výlučne len odporkyňa ako dlžníčka bola účastníčkou
úverovej zmluvy, len ona sama prijala 400.000,-- Sk od navrhovateľa na jej základe, a teda len ona sama

je povinná plnenie navrhovateľovi vrátiť, vrátane príslušenstva pohľadávky; je pritom irelevantné, kto
spôsobil absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy. Rovnako tak zostalo irelevantné, ako bude v konečnom
dôsledku právoplatne vyslovené ohľadne zmluvy o zriadení záložného práva nadväzujúcej na zmluvu o
úvere zo dňa 21.2.2008. Odvolateľka v odvolaní nešpecifikovala, s akými dôkazmi sa súd prvého stupňa
neoboznámil, aké sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, v čom jej súd

prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu
správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o navrhovateľovi priznaných úrokoch z omeškania a
trov konania, keďže odporkyňa v odvolaní vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu
vôbec nenamietala a navrhovateľ odvolanie nepodal. Nesporne ide o konanie, v ktorom je súd viazaný
návrhom, a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.).

Ak má odňatie možnosti konať pred súdom spočívať v tom, že súd prvého stupňa konal a rozhodol
v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne, odvolací súd dôvodí nasledovne. Predvolanie na
pojednávanie dňa 19.3.2015 odporkyňa prevzala dňa 7.3.2015 s dostatočným časovým predstihom (§
115 ods. 2 O.s.p.). Až dňa 17.3.2015 (dva dni pred pojednávaním) sa do dispozičnej sféry súdu prvého

stupňa dostalo, že od roku 2014 má odporkyňa právnu zástupkyňu. Právna zástupkyňa odporkyne
JUDr. Iveta Šteffeková žiadala o zmenu termínu pojednávania bez uvedenia vážnych dôvodov; uviedla
len, že nebude na území Slovenskej republiky bez akéhokoľvek preukázania svojho tvrdenia. Súčasne
predložila plnomocenstvo na zastupovanie odporkyne udelené jej ešte v roku 2014 v konaní vedenom
na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C 396/2013. Pojednávania sa nezúčastnila a ani odporkyňa,

svoju neprítomnosť neospravedlnila. Návrh právnej zástupkyne odporkyne na odročenie pojednávania
nespĺňalo náležitosti ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p. Ak za tohto skutkového stavu súd prvého stupňa
konal a rozhodol bez prítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne, neodňal odporkyni právo konať
pred súdom (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Unesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.3.2015, č.k. 6 C 396/2013-133, odvolací súd rovnako potvrdil,
pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uznesenia,
ako správnymi, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 od. 1, 2 O.s.p.). Na
zdôraznenie správnosti uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Občiansky súdny poriadok nemá výslovné ustanovenia o tom, ktoré otázky nesmie procesný súd
prejudiciálne riešiť a do vyriešenia ktorých má prerušiť konanie v inej veci. Z obsahu spisu, z doteraz
vykonaného dokazovania, osobitne z podania odporkyne a z jej odvolania proti napadnutému uzneseniu

nevyplýva potreba prerušiť konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C 396/2013 (v
prejednávanej veci) podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., potreba počkať do vyriešenia (podľa
odporkyne) dôležitej otázky v inom súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 5
C 388/2009 o vyslovenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva); otázky, ktorá ale nemôže mať
význam pre rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní, ako je uvedené vyššie. Odporkyňa v
odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu úspech v

konaní. Zopakovala v podstate len dôvody uvádzané v návrhu na prerušenie konania, s ktorými dôvodmi
sa ale súd prvého stupňa správne vyporiadal.

V tomto štádiu konania, aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda neexistuje prekážka postupu
súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 6 C

396/2013, nie je daná taká skutočnosť, ktorá by ukladala zákonnú povinnosť súdu konanie prerušiť
a počkať na rozhodnutie v inom súdnom konaní; odporkyňou označené právne skutočnosti netvoria
ani zákonom tolerovanú prekážku ďalšieho pokračovania v konaní. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky
náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 169 ods. l O.s.p. Nie sú dané odvolacie dôvody
odporkyne; súd prvého stupňa použil správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorým

odporkyňa odôvodňovala prerušenie konania (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), mal dostatočne zistený
skutkový stav veci, z neho vyvodil správne závery a vec aj správne rozhodol po právnej stránke; svojím
postupom neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, rozhodnutie je založené na objektívnych
skutočnostiach súdom prvého stupňa uvedených a zo spisu vyplývajúcich.

Vecne a právne správne je aj ďalšie napadnuté uznesenie (zo dňa 22.7.2015, č.k. 6 C
396/2013-136), a ako také odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Je nepochybné, že v predmetnej
právnej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou, čo nezakladá jej
nárok na osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku z a výpis z registra trestov v znení jeho neskorších zmien

a doplnkov. Podľa tohto zákonného ustanovenia by požívala osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
len vtedy, ak by predmetom konania bola jej ochrana práva ako spotrebiteľa podľa osobitného predpisu
(napr. zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), o čo ale nepochybne v prejednávanej veci nejde.
Na veci nič nemení skutočnosť, že v inom súdnom konaní (vedenom na Okresnom súde Malacky pod
sp.zn. 5 C 388/2009), ktoré vlastne predmetnému súdnemu konaniu vytvorilo základ, vystupovala v

pozícii spotrebiteľa a vo veci sa ďalej koná. Ide o dve samostatné konania, s iným predmetom konania,
s iným právnym režimom, a teda v každom konaní sa musí samostatne (okrem iného) posudzovať aj
poplatková povinnosť účastníkov konania.

Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny

poplatok dodáva, že ani Európsky súd pre ľudské práva vo svojej stabilizovanej judikatúre nikdy
nevylučoval možnosť, že záujmy riadneho výkonu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného
obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu spočívajúceho v súdnom poplatku. Požiadavku zaplatiť súdne
poplatky v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za obmedzenie práva na prístup k súdu,
ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (napríklad rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko zo dňa 19.6.2011, č. sťažnosti 28249/95 , § 54, 60; Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko zo
dňa 19.12.1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VIII, str. 2955, § 33; rozsudok vo veci Tolstoy
- Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo zo dňa 13.7.1995, Séria A, č. 316-B, str. 80-81, §§ 61 a nasl.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolaciehosúdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

O náhrade trov odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi odvolací súd rozhodol dňa 16.3.2016

tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá
O.s.p. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť do troch dní navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania neuplatnil a následne ani nevyčíslil. Z
tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi

a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu ich nepriznal
(§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.