Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209439
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobkyne E., s.r.o., so sídlom Y.,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej H., v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku 5C 80/2012-172 z 22.1.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady

škodyanemajetkovejujmy,ktorájejmalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupomarozhodnutím
Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach, v ktorých na základe jej návrhu ako oprávnenej
(veriteľka zo zmlúv o úvere) súdny exekútor predložil tomuto súdu ako miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu návrhy na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu podľa žalobkyne malo dôjsť
tým spôsobom, že exekučný súd v žalobkyňou označených exekučných konaniach zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené M. Z.), rozhodol o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote (žaloby
označené P.), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote (žaloby
označené ZE) a vydal poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote (žaloby označené NP), čím reálne ohrozil jej legitímne očakávania na efektívne a účinné
vymoženie jej pohľadávky a vystavil jej oprávnené záujmy riziku insolvencie a zániku povinného, i
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, čo ovplyvnilo jej ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobilo neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať. Žalobkyňa v žalobách označených

ako M. RS namietala, že súd v rozpore so zásadou legality zakotvenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky realizoval úplný judiciálny proces spočívajúci v preskúmavaní zákonnosti exekučných titulov,
t.j.opätovnomposudzovaníjejpráva nazaplateniedlhuvčastiistinybezsplneniazákonnýchpodmienok
na takýto postup. Žalovaná na jej písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy v uvedených spojených veciach zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. pozitívne
nereagovala. Ďalším výrokom súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Uznesením sp. zn. 5C 80/2012-8 z 9.10.2012, právoplatným 11.10.2012, súd spojil na spoločné konanie
veci žalobkyne pod sp. zn. 5C/80/2012 a veci 5C/85/2012, 5C/94/2012, 5C/95/2012, 5C/101/2012,
5C/104/2012, 5C/106/2012, 5C/110/2012, 5C/113/2012, 5C/134/2012, 5C/136/2012, 5C/141/2012,5C/157/2012, 5C/159/2012, 5C/173/2012, 5C/174/2012, 5C/180/2012, 5C/181/2012, 5C/184/2012,
5C/194/2012, 5C/201/2012, 5C/202/2012, 5C/208/2012, 5C/213/2012, 5C/215/2012, 5C/217/2012,
5C/220/2012, 5C/230/2012, 5C/242/2012, 5C/244/2012, 5C/260/2012, 5C/262/2012, 5C/264/2012,

5C/269/2012, ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod spisovou značkou 5C/80/2012.

Vžalobách,vktorýchžalobkyňanamietalazamietnutiežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie (M. RS) uviedla, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal tak, ako
by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku

a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Z
hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu, vyvolal stav,
ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávnenou a dlžníkom. Na jednej

strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej
lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný, a na strane druhej nie je
možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu vo

všetkých spojených veciach M. RS si žalobkyňa v týchto žalobách uplatnila vo výške náhrady istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Vžalobách,ktorýmisadomáhalanáhradyškodyanemajetkovejujmyzdôvodurozhodnutiaozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (P.) žalobkyňa uviedla, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Vo
veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až

po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z doktríny prijatej ústavným
súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý
rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 €. Žalobkyňa si preto uplatňuje ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP), poukázala na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch.Priurčovaníprimeranejnáhradynemajetkovejujmy,ajvtýchtožalobáchvychádzala z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
660,- € a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu

V žalobách, v ktorých namietala, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej lehote, poukázala na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (žaloby označené ako

ZE). Exekučný súd napriek tomu, že neexistovala žiadna okolnosť, aby v stanovenej lehote nerozhodol,
pristúpil k rozhodnutiu až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si žalobkyňa
uplatňuje náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch,privyčísleníktorejvychádzalazdoktrínyprijatejústavnýmsúdom,podľa

ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- € a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Vo všetkých spojených veciach si žalobkyňa uplatnila náhradu škody spolu vo výške 35 838,97 € a z

titulu nemajetkovej ujmy si uplatnila náhradu spolu vo výške 16 117,66 €.

Žalobkyňa v priebehu konania zadala objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie
výšky vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná.
Znalecký posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave a na

Okresnom súde Rožňava je evidovaný pod Spr. V136/14.Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej
škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných
lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho

exekútora. Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné
služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy
vzniknutej žalobkyni, pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a
NP predstavuje výška majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v žalobách označených ako ZE v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Rožňava (ďalej aj „OS Rožňava) pod sp. zn. 8Er 153/2005 (pripojený
k spojenej veci 5C 101/2012) bola tomuto súdu 17.6.2005 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej E., s.r.o. proti povinnému, poverenie bolo
vydanédňa12.7.2005.Oprávnenápodalanávrhnazmenuexekútora 6.10.2010.Súdvyzvalpôvodného

exekútora na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu exekútora a vyčíslenie doterajších trov exekúcie, pričom
výzvu prevzal 8.11.2010. Keďže na výzvu exekútor nereagoval, 13.12.2010 súd znova vyzval exekútora
na predloženie exekučného spisu EX 418/05 s tým, aby vyčíslil doterajšie trovy exekúcie, ak si ich
uplatňuje. Súd uznesením zo 16.2.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného uhradiť exekútorovi Mgr. Ing. Z. U. exekučné

trovy vo výške 50,86 €. Proti tomuto uzneseniu 24.3.2011 podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v
Košiciach uznesením 2CoE/74/2011-35 z 18.7.2011 potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách konania, odmietol odvolanie
proti výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu súdneho exekútora a náhradu trov odvolacieho konania
účastníkom nepriznal.

V žalobách označených ako M. RS, kde súd zamietol návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
napriek existencii exekučného titulu, súd z exekučných spisov zistil:

Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/242/2011 (pripojený k spisu 5 C 180/2012 v spojenej

veci 5C 80/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
28.3.2011. Súd uznesením zo 4.5.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (právoplatné 25.5.2011). Uznesením zo 14.6.2011 súd zastavil exekučné konanie, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 1.7.2011. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn.8Er/722/2010 (pripojený k spisu 5C/181/2012 v spojenej veci 5C 80/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 25.8.2010, súd uznesením z 18.2.2011 zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

19.3.2011. Uznesením z 12.5.2011 súd zastavil exekučné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
1.6.2011. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/645/2010 (pripojený
k spisu 5C/184/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 12.8.2010. Uznesením z 11.2.2011, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 9.3.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

následne bolo exekučné konanie zastavené uznesením zo 14.3.2011, právoplatným dňa 7.6.2012.
Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/758/2010 (pripojený k spisu
5C/194/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie 9.9.2010. Uznesením zo 7.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2011,
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekúcia bola
zastavená uznesením z 11.4.2011, právoplatným 14.5.2011. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn.

8Er/361/2011 (pripojený k spisu 5C/217/201 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 15.5.2011. Uznesením z 18.5.2011, právoplatným
24.6.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
uznesením z 27.7.2011, právoplatným 10.8.2011, exekučné konanie zastavil. Z úradného záznamu z
exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/787/2010 (pripojený k spisu 5C/220/2012 v spojenej veci

5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
23.9.2010. Uznesením z 23.2.2011, právoplatným 5.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 11.4.2011,
právoplatným 14.5.2011. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/730/2010
(pripojený k spisu 5C/230/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.8.2010. Uznesením z 18.2.2011, právoplatným
22.3.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesením z 12.5.2011, právoplatným 1.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z exekučného
spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/251/2011 (pripojený k spisu 5C/242/2012 v spojenej veci 5C/80/2012)
súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 31.3.2011. Súd

uznesením zo 4.5.2011, právoplatným 3.9.2011, zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením z 23.9.2011 súd zastavil exekučné konanie (právoplatné 17.10.2011).
Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/158/2011 (pripojený k spisu 5C/244/2012 v spojenej veci
5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 28.2.2011.
Súd uznesením z 18.4.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Uznesenie sa stalo právoplatným 7.5.2011, a uznesením zo 14.6.2011 zastavil exekučné
konanie (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.6.2011). Z úradného záznamu z exekučného spisu
OS Rožňava sp. zn. 9Er/965/2010 (pripojený k spisu 5C/260/2012 v spojenej veci 5C/80/2012)
súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 26.11.2010. Súd
uznesením z 25.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Uznesenie sa stalo právoplatným 19.4.2011 a uznesením z 5.5.2011 súd zastavil exekučné
konanie (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.5.2011). Z úradného záznamu z exekučného spisu
OS Rožňava sp. zn. 8Er/789/2010 (pripojený k spisu 5C/262/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil,
že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.9.2010. Uznesením z
23.2.2011, právoplatným 29.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Súd uznesením z 12.5.2011, právoplatným 27.8.2011, exekučné konanie zastavil.
Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/521/2011 (pripojený k spisu 5C/264/2012 v spojenej
veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 6.7.2011. Uznesením zo 7.7.2011, právoplatným 29.9.2011, súd zastavil exekučné konanie a
uznesením z 21.10.2011, právoplatným 23.11.2011, exekučné konanie zastavil. Z exekučného spisu

OS Rožňava sp. zn. 8Er/97/2011 (pripojený k spisu 5C/269/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil,
že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.2.2011. Súd uznesením
z 8.4.2011, právoplatným 4.5..2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Unesením zo 7.6.2011, právoplatným 17.6.2011, súd zastavil exekučné konanie.

V žalobách označených ako NZP, kde bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol
zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, bolo zistené:Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/821/2010 (pripojený k spisu
5C/85/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie 4.10.2010. Súd uznesením z 15.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.4.2011. Uznesením
z 13.5.2011 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.6.2011. Z úradného
záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp .zn. 8Er/472/2010 (pripojený k spisu 5C/95/2012 v
spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 16.7.2010. Uznesením z 10.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.11.2011, súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením z
8.11.2011, právoplatným 5.12.2011, zastavil exekučné konanie. Z úradného záznamu z exekučného
spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/619/2011 (pripojený k spisu 5C/94/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd
zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 3.8.2011. Súd uznesením
zo 4.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.8.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z 3.10.2011 súd zastavil exekučné konanie (právoplatné

12.10.2011). Z exekučného spisu OS Rožňava sp.zn. 8Er/628/2011 (pripojený k spisu 5C/110/2012
v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie 3.8.2011. Súd uznesením z 12.10.2011, právoplatným 19.11.2011, žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením z 28.11.2011, právoplatným 6.12.2011,
súdexekučnékonaniezastavil.ZexekučnéhospisuOSRožňavasp.zn.8Er/841/2009(pripojenýkspisu

5C/113/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 14.12.2009. Súd prípisom z 15.12.20090 vyzval oprávnenú na predloženie spisu
týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 písm. b/, c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalšou výzvou z 29.4.2010
žiadal súd oznámiť, či a v akej výške plnil povinný zo zmluvy o úvere pred podaním návrhu oprávnenej

na začatie rozhodcovského konania, odpoveď obdržal 27.5.2010, z nej vyplynulo, že všetky platby
zaplatené povinným boli zohľadnené. Súd uznesením z 8.2.2011, právoplatným 2.3.2011, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo 17.3.2011,
právoplatným 22.3.2011, súd zastavil exekučné konanie. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn.
8Er/33/2011 (pripojený k spisu 5C/134/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal

návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17.1.2011. Uznesením zo 4.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26.5.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením z 8.6.2011 súd zastavil exekučné konanie (právoplatné 22.6.2011).
Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/1043/2010 (pripojený k spisu
5C/136/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie 22.12.2010. Súd uznesením z 28.2.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (právoplatné 28.3.2012) a uznesením zo 16.4.2012, ktoré
nadobudloprávoplatnosť21.5.2012,zastavilexekučnékonanie.ZexekučnéhospisuOSRožňavasp.zn.
8Er/847/2010 (pripojený k spisu 5C/159/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010. Súd uznesením z 21.3.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.4.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením z 13.5.2011, právoplatným 24.5.2011, súd zastavil exekučné konanie.
Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/753/2010 (pripojený k spisu
5C/173/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 9.9.2010. Súd uznesením z 18.2.2011, právoplatným 14.4.2011, zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z 12.5.2011, právoplatným
7.6.2011, súd zastavil exekučné konanie. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp.
zn. 8Er/282/2010 (pripojený k spisu 5C/174/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor
podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.4.2010. Súd uznesením zo 6.8.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.2.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Uznesením zo 7.3.2011, právoplatným 18.3.2011, súd zastavil exekučné konanie.
Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/620/2011 (pripojený k spisu
5C/201/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 3.8.2011. Súd uznesením zo 4.8.2011, právoplatným 9.6.2012, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z 12.6.2012, právoplatným

10.7.2012, zastavil exekučné konanie. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp.
zn. 8Er/928/2009 (pripojený k spisu 5C/202/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor
podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 28.12.2009. Súd uznesením z 3.5.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.10.2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie. Uznesením z 26.11.2010, právoplatným 3.12.2010, súd zastavil exekučné
konanie. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/720/2010 (pripojený k spisu
5C/208/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie 25.8.2010. Súd uznesením zo 17.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.4.2011,
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením z
11.4.2011, právoplatným 20.4.2011, súd zastavil exekučné konanie. Z úradného záznamu z exekučného
spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/37/2011 (pripojený k spisu 5C/213/2012 v spojenej veci 5C/80/2012)
súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 17.1.2011. Súd

uznesením zo 4.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo 16.5.2011, právoplatným 24.5.2011, súd
zastavil exekučné konanie. Z úradného záznamu z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/756/2010
(pripojený k spisu 5C/215/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor podal návrh na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 9.9.2010. Súd uznesením zo 7.3.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15.4.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Uznesením z 12.5.2011, právoplatným 15.6.2011, súd zastavil exekučné konanie. Z úradného
záznamu z exekučného spisu 8Er/302/2010 pripojený k spisu 5C/80/2012 súd zistil, že exekútor
podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 10.5.2010. Súd uznesením z 10.8.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.6.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo 14.6.2011, právoplatným 30.6.2011, súd zastavil exekučné konanie.

V žalobách označených ako NP, kde bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej
15 dňovej lehote, bolo zistené:

Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/19/2009 ( pripojený k spisu 5C/104/2012 v spojenej veci

5C/80/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
12.1.2009. Súd poverenie vydal 15.1.2009. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/14/2009
(pripojený k spisu 5C/106/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 9.1.2009. Súd poverenie vydal 15.1.2009. Z exekučného
spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/966/2010 (pripojený k spisu 5C/141/2012 v spojenej veci 5C/80/2012)

súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 26.11.2010.
Dňa 3.12.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava
na doručenie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného titulu, za účelom preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.. Dňa
23.3.2011 súd vydal poverenie. Z exekučného spisu OS Rožňava sp. zn. 8Er/1045/2010 ( pripojený k

spisu 5C/157/2012 v spojenej veci 5C/80/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 22.12.2010. Dňa 27.12.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd
spoločnosti H. Z. a.s. Bratislava na doručenie rozhodcovského spisu, ktorý je podkladom exekučného
titulu, za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. 1 písm. b/, c/, ods.
2 zákona 244/2002 Z.z. Dňa 5.4.2011 súd vydal poverenie.

Súd právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 ods.
1, 2, 3, 4, § 9 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 - 4, § 19
ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov ako aj § 44 ods. 1, 2, 3, 8, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná, pretože v konaní
nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť žalobkyňou označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie nebolo
odvolacím súdom zrušené) a ani výška žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Konštatoval, že žalobkyňa si vyčíslila škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v
každej žalobe ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnila
nutnosťou vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o jej návrhu v exekučnom
konaní v zákonných lehotách. Žalobkyňa doložila znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody,
z ktorého záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách

ZE. Dospel k záveru, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnila
žalobkyňa, čo spochybnilo správnosť ňou uplatnenej náhrady škody. Pri nemajetkovej ujme si žalobkyňa
uplatňovala 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP, resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U
žalôb M. RS si uplatnila 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom. Zdôvodnila to tým, že nečinnosť súdupri rozhodovaní o jej návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli
porušené jej práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom
žalobkyňa neuviedla pravdivý údaj o dĺžke konania, nakoľko nepočítala lehotu od nápadu vecí na súd

do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí, alebo zmene exekútora, ale lehotu počítala od doby
spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd, kde táto doba bola často dlhšia ako samotné súdne
konanie. Uviedol, že žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom,
ktorý zadala vypracovať ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho
postupu súdu vo veciach M. RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť

vyhotovené len v budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný
postup, resp. nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o veci označené ako
ZE (nerozhodnuté v 30-dňovej lehote o zmene exekútora) poukázal na to, že v nich začalo exekučné
konanie pred 1.9.2005 a vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. neplatila 30
dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Naviac exekučný súd po doručení návrhu

na zmenu exekútora vo veciach konal, nakoľko vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov, a
následnevyhlásilexekúciuzaneprípustné,exekúciuzastavilarozhodolajozamietnutínávrhunazmenu
exekútora. Vzhľadom na uvedené v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu
tak,akománamysliustanovenie§9ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.Nedodržaniezákonomstanovenej
lehoty na rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.ÚS 16/2002).

V žalobách označených M. RS exekučný súd rozhodol o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia v
lehote do 15 dní a vo veciach, v ktorých rozhodol v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu, zamietol
návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol
v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal v lehote od jedného do desiatich dní pripojenie dokladov od

oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich obdržaní okamžite vo veci rozhodol. Ani v jednom
prípadenebolomožnévecposúdiťzdôvodunezákonnéhorozhodnutia,nakoľkožalobkyňaaninevyužila
možnosť podať opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na udelenie poverenia,
a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo zrušené. Nebol zistený
ani nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1, 2 zákona 514/2003 Z.z., naviac nebolo povinnosťou súdu

rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko súd zistil rozpor exekučného
titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta, a v tomto prípade nie je určená lehota
na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
platnom znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto zákonné ustanovenie sa v jednotlivých
vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/

Exekučného poriadku pri vydaní poverenia, ale 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu
v prípade nevydania poverenia, ak rozhoduje uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloby označené
M. RS boli nedôvodné. Vo všetkých veciach označených ako NZP bol zamietnutý návrh na vydanie
poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia
listinných dôkazov na posúdenie exekučného titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách M.

RS, 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo
vydávané uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd konštatoval, že podľa § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR a
Najvyššieho súdu SR IV.ÚS60/2011, I.ÚS278/2014, IV.ÚS55/2011, 5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012,

6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní nie je
možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Ak by oprávnená rešpektovala výzvy súdu a doručila
by najmä úverovú zmluvu, súd by mal možnosť vo veci rozhodnúť skôr, a teda práve žalobkyňa ako
oprávnená spôsobila v exekučných veciach prieťahy tým, že nerešpektovala výzvu súdu. V žalobách
označených NP súd vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní, a teda v uvedených veciach

žaloba bola podaná nedôvodne. V ostatných veciach súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pre
exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo veciach konal väčšinou hneď po doručení žiadosti o udelenie
poverenia, žiadal od oprávnenej doručenie listín a od rozhodcovského súdu doručenie rozhodcovského
spisu, kde posúdil nárok a rozhodol. Súd opakovane poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení od 1.6.2010, podľa ktorého sa 15 dňová lehota nevzťahovala a neplatila pri exekučnom

titule - rozhodcovskom rozsudku. Nedodržanie 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia preto nemožno
považovaťzanesprávnyúradnýpostup.Napokonsúdnazákladeuvedenýchskutočnostíkonštatoval,že
žalobkyňa nepreukázala v jednotlivých spojených veciach nesprávny úradný postup exekučného súdu,
resp. existenciu nezákonného rozhodnutia (ani jedno rozhodnutie nebolo zrušené), nepreukázala anivýšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobkyňa uvádza len svoje tvrdenia) a takisto nepreukázala príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom akejkoľvek škody alebo
nemajetkovej ujmy, preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď

neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si trovy nevyčíslila,
preto súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v ust. § podľa § 205 ods.
2 písm. a/, v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm c/, d/, e/

a f/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. v situácii, ak požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila
listiny spájané s označenými dôvodmi. Trvala totiž na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Poukazom

na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a citujúc ust. § 15 O.s.p. namietala, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jej neprítomnosti,
odňal jej tým právo konať pred súdom a porušil jej právo na súdnu ochranu, keďže sa nemala možnosť
vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie,
čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu ochranu. Pokiaľ

ide o výšku škody, dala vyhotoviť znalecký posudok. Argumentovala, že ak žalovaná nereagovala na
výzvu súdu písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté
podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ňou tvrdený
skutkový stav. Nakoniec vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti rozhodovania o skutočnej
škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti

súdu a ignoroval tvrdenia žalobcu o škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku súdu nie je zrejmá úvaha,
na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.

Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.3.2016 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v

rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ , c/ a f/ O.s.p., t.j. v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O.s.p.

Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
súd pojednával v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2

O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon

priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).Zo zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v
neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani

nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

Žalovanej bol rovnopis žaloby doručený 15.1.2013, žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa
1.2.2013, jej písomné vyjadrenie prevzal právny zástupca žalobkyne 11.2.2013.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
22.1.2015 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Predvolanie na pojednávanie na deň 22.1.2015 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne
2.12.2014, a žalovanej 1.12.2014. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 16.1.2015 žalobkyňa doručila súdu prvého stupňa žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania
na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní požiadala o prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti v konaní o náhradu škody pre porušenie práva európskej únie
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Neprítomnosť na pojednávaní dňa

22.1.2015 žalovaná písomne ospravedlnila.

Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie dňa 22.1.2015 nedostavili, svoju neúčasť iným
dôvodom, ako v podaní doručenom 16.1.2015 neospravedlnili, a keďže súd prvého stupňa nepovažoval
žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle ust. § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná sa z

neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní
oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou tohto spisu, ako aj oboznámením pripojených vyššie označených exekučných spisov
Okresného súdu Rožňava a vo veci rozhodol.

Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná účastníčka na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,

malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu
preto porušené neboli.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti
žalobkyne,nebolajejodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Keďževyjadreniežalovanejkžalobebolosúdu
doručené, neboli splnené ani podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom
pre zmeškanie.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. je daný vtedy,
ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Janečková, ktorej podľa rozvrhu

práce bola náhodným výberom pridelená vec 5C 80/2012 (a k nej spojené veci), nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci, o čom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
1NcC 30/2012-17 z 18.10.2012. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa
15.1.2013.V prejednávanej veci preto tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr.
Katarína Janečková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne

rozhodnuté vyššie označeným uznesením Krajského súdu v Košiciach.

Aj pokiaľ ide o žalobkyňou namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.c/ a f/ O.s.p.
odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona

č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod vyššie uvedenými
spisovými značkami a nezákonnými rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach, z ktorého dôvodu
základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Rožňava sa v uvedených

exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku, tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom, tým, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia po zákonnej 15 - dňovej lehote a ani tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho

exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka

odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní je určená na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor

súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní, a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak, v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov.

V prejednávaných veciach exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok, z ktorého dôvodu súd
nebol viazaný lehotou 15 dní. V exekučných veciach, v ktorých súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia, urobil tak z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti
bolo vylúčené, aby súd rozhodol v lehote 15 dní a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vyššie
uvedených konaniach preto nemožno vidieť nesprávny úradný postup, ako to namietala žalobkyňa.

Je treba konštatovať, že aj za situácie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj
za situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej
lehote. Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z
výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z

právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala,
že by jej sťažnosť na prieťahy v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov
bola preukázaná.

Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup súdu videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,stýmtonázoromniejemožnésastotožniť.Povinnosťsúduexoffo
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. či rozhodcovský
rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom), vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona 244/2002 Z.z.,

v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. c/ (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 5 Cdo 439/2012, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky , napr. sp. zn. I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011 atď.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Rožňava v označených exekučných konaniach vedených na tomto
súde je vecne správny.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávaných veciach zrušenie (pre nezákonnosť) alebo zmena právoplatného rozhodnutia
okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, preukázané neboli a vzhľadom
na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je skúmanie existencie ďalších podmienok bezprávneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo povinnosťou
súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody či nemajetkovej
ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to

znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka
procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, ale nemusí tak urobiť. Prerušenie konania
je tu na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho
povinnosť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je procesným inštitútom, ktorý sa zvolí vtedy, ak
je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom prerušenia konania je, že sa nekonajú
pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O.s.p.) a účastníci (dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak
spojené s konaním. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných

oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil, nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať
ani procesným postupom súdu, ktorý konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. neprerušil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci neprebieha žiadne konanie,
v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci (§ 109 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), nakoľko predmetom prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru Európskej únie
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva ne/činnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej
moci pri súčasnej nečinnosti a nezáujme poškodeného na hájení svojich práv, vzájomný vzťah medzi
zodpovednosťou za škodu a zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie, a posúdenie otázky, či má

byť prednostne uplatňovaným nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tretiemu subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu
pri výkone verejnej moci bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na predmet tohto konania nie je zrejmé, aké
otázky a skutočnosti relevantné pre toto konanie majú byť v konaní o predmetných prejudiciálnych
otázkach zodpovedané. Z tohto dôvodu prerušiť konanie v posudzovanej veci nie je potrebné.

Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o
jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.