Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412201885
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412201885.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokát, so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, proti odporcovi : X/ M. F., N.. XX.X.XXXX,
A. A., Ľ. H. Č.. X, Y. B. , W. D. Q.. W.. J. W., W., V., P. , B. B. A., K. XXXX/XX, X/ X. K., N.. X.X.XXXX,
A. C. XXX, občan SR, o 1.485,69 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Zmena návrhu , aby odporcom 1,2 bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
1.485,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 845,39 eur od 23.10.2008
do zaplatenia, namiesto pôvodného znenia žalobného petitu , že odporcovia 1,2 sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi uvedenú sumu s príslušenstvom a trovy konania s tým, že splnením povinnosti jedným
z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov sa pripúšťa.

II. Návrh v celom rozsahu sa zamieta.

III. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 6,5 % ročne z dlžnej sumy 845,39 eur
od 23.10.2008 do zaplatenia sa zastavuje.

IV. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 22.3.2012, domáhal od odporcov 1,2 zaplatenia sumy 1.485,69
eur s prísl. a náhrady trov konania s tým, že splnením povinnosti jedným z odporcov zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov. V doplnení návrhu z 27.6.2012 navrhol uložiť odporcom
1,2 zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne, a zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške
8,5 % ročne z istiny 845,69 eur od 23.102008 do zaplatenia , namiesto pôvodne žalovaného úroku z
omeškania 15 % ročne. V dôvodoch návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej zo dňa 22.10.2008 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca
a odporcovia v 1. a 2. uzatvorili dňa 15.8.2002 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa,
a.s. poskytla odporcom v 1. a 2. peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporcovia v 1 a 2 neplnili v
stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy
a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 1.458,69 eur (44.758,00 Sk), ktorá pozostávala z istiny 845,39 eur
(25.468,10 Sk) riadneho úroku 53,31 eur (1.605,90 Sk), úroku z omeškania 587,00 eur (17.684,00 Sk)
a ostatného príslušenstva 0,00 eur (0,00 Sk).Odporca 1 v písomnom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Namietal výšku sumy, ktorú požaduje od
neho navrhovateľ zaplatiť. Zmluva o kontokorentnom úvere bola uzavretá vo výške 20.000,- Sk, čo
po prepočítaní konverzným kurzom na eurá činí 663,88 eur. Nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel

k sume 845,39 eur - ako neuhradenej istine úveru, k sume 53,31 eur ako sume riadneho úroku a k
sume 587 eur ako úroku z omeškania. Mal za to, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcami
sa spravuje ustanoveniami OZ a právnymi predpismi, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 ods. 2 OZ), a to aj napriek tomu, že v zmluve je uvedené, že je uzatvorená podľa §
497 až 507 Obchodného zákonníka; ďalej, v zmysle § 100 ods. 1 OZ vzniesol námietku premlčania

celej pohľadávky navrhovateľa. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal dňa
27.9.2004, dňa 28.9.2004 začala plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ. Návrh na začatie
konania bol podaný na súd dňa 22.2.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Navrhovateľ síce predložil
súdu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 24.2.2011 uzavretú medzi
navrhovateľom a odporcom 1, kde odporca 1, mal uznať dlh vo výške 845,39 eur - istina a 147,37
eur - príslušenstvo pohľadávky a náklady na inkasné konanie. K tomuto uviedol, že napriek tomu, že

až zákon č. 568/2007 Z.z. (OZ) upravil, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž
opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k OZ
lex specialis. Ďalej uviedol, že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru
treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj

na právny úkon uznania dlhu formou dohody. Odporca 1. aj keď dohodu podpísal, nemal vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch, nevedel ani dokonca, čo premlčanie znamená, pričom zámer
navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky na základe uvedenej dohody, je nekalou obchodnou
praktikou, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie

spotrebiteľa. Uznanie dlhu považuje odporca v 1 za právne neúčinné, pretože odporca 1 nevedel o
premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ, nakoľko uznávací prejav dlžníka nemá
právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Text vyhlásenia o vedomosti premlčania
dlhu a jeho následkoch je zakomponované skryto do čl. 3 dohody, pričom podľa správnosti by malo
byť v č.l.2 dohody, lebo sa týka uznania záväzku. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu

nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Odporca 1 má za to, že dohoda
je z hľadiska súkromného práva neplatná, pretože je nezrozumiteľná, neurčitá a pre priemerného

spotrebiteľa nemôžu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky, uznania záväzku, prípadne právne
dôsledky z týchto právnych vzťahov vyplývajúce. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 OZ.
Zároveň nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Vo vzťahu ku
skutočnosti,žeodporca1,ajkeďdohodupodpísal,nemalvedomosťopremlčanídlhuajehonásledkoch,

nevedel ani dokonca, čo premlčanie znamená, považoval odporca 1 ešte uviesť odkaz na uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa16.1.2013,sp.zn.6MCdo9/2012,vktoromsakonštatuje,
že „kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v
spotrebiteľských právnych vzťahoch to strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej miere , jeho
uplatnenie zo strany spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne.

Odporca 2 v písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý, že porušil povinnosť podľa zmluvy o
stanovených splátkach. Je dlhodobo nezamestnaný, bez stabilného príjmu, chce prispieť k vyrovnaniu
peňažných prostriedkov, je bezdomovec, jeho možnosti cez splátkový kalendár sú malé.

Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu 1 reagoval, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj
v čase uznania. Zároveň odporca 1 potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na č.l. 3 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne

uvedené : „ Osoby vedené v bode 1.2, alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Bez ohľadu na vyššie uvedené vyhlásenie dlžníka o tom, že má vedomosť o
premlčaní dlhu, si navrhovateľ dovoľuje uviesť, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosťo premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom
uznaniadlhupodľa§558OZ,čopotvrdzujúajodlišnéprávnedôsledky,ktorésnimizákonspája.Uznanie
premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených v § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka,

že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej
10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel. Z
uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny
účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v takomto prípade

nastupuje. Ku skutočnosti, že v predmetnej dohode nie je presne uvedená výška splátky navrhovateľ
uvádza, že sa s odporcom dohodli, že dlh bude odporca splácať podľa svojich finančných možností.

Žalovanú sumu navrhovateľ špecifikoval nasledovne :

Debetné operácie

· Výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 26.780,44 eur -
v platobnej histórii prestavujú súčet položiek „Hotovostný výber emisný pokl. Dokladom! (9.692,62 eur)
+ „Jednorazový príkaz - úhrada prevodom“ (37,07 eur) + „odpoveď na výzvu na inkaso“ (2.001,22 eur)
+ „platba kartou“ (481,97 eur) + „správa pre DB - ATMI - bankomat IPÚ“ (2.476,27 eur) + „správa pre DB

- ATMN - bankomat SLSP“ (358,05 eur) + „správa pre DB - POSI - POS IPÚ“ (2.423,38 eur) + „správa
pre DB - úhrada“ (149,48 eur) + „výber kartou“ (9.128,33 eur) + „zdanenie kreditných úrokov“ (5,05 eur).

· Poplatky vo výške 198,96 eur - pozostávajú najmä z poplatku za vedenie účtu,
z poplatku za vyhotovenie výpisu a z poplatku za kartovú operáciu a prestavujú súčet položiek

„automatický poplatok za JP“ (18,42 eur) + „kartový poplatok“ (4,95 eur) + „poplatok za zmenu v doruč.
výp“ (0,66 eur) + „poplatok“ (14,27 eur) + „poplatok za kartu MAESTRO“ (8,30 eur) + „poplatok za
kartu VISA Electron“ ( 4,98 eur) + „poplatok za správu KTK úveru na SŽÚ“ (30,54 eur) + „poplatok za
vedenie účtu“ (38,83 eur) + „poplatok za vyhot. a doruč. výpisu“ ( 15,90 eur) + „poplatok za vyhotovenie
výpisu“ (6,31 eur) + „Poplatok za zrušenie účtu“ ( 6,64 eur) + „správa pre DB - POPL - poplatok“ (40,83

eur) + „zákaz na PK - BÚ“ (8,30 eur)

· Debetné úroky vo výške 212,36 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položky „
pripísanie debetného úroku“ a vyčíslené sú podľa nasledujúceho vzorca:

Výška čerpaných peňažných prostriedkov * dohodnutá úroková sadzba / počet dní
v roku * počet dní príslušného obdobia ( odo dňa čerpania peňažných prostriedkov do dátumu úhrady,
resp. do konca príslušného obdobia)

· Zmluvné úroky z omeškania vo výške 601,21 eur - v platobnej histórii prestavujú

súčet položiek „ Pripísanie zml. úroku z omeškania“ (146,48 eur) + „pripísanie zml. úroku z omeškania
(a)“ (0,03 „pripísanie zml. úroku z omeškania „ (146,48 eur) + „pripísanie zml. úroku z omeškania
(a)“ (0,03 eur) + „výpočet zákonného úroku z omeškania“ (454,70 eur) a vyčíslené sú podľa
nasledujúceho vzorca :

Výška dlžnej sumy * dohodnutá sankčná úroková sadzba / počet dní v roku * počet
dní príslušného obdobia ( odo dňa omeškania do dátumu úhrady resp. do konca príslušného obdobia)

Kreditné operácie

· Úhrady vo výške 26.273,05 eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek „
hotovostný vklad emisný“ (17.049,56 eur) + „úhrada“ (9.173,74 eur) + „úhrada - MEV vklad“ (49,79 eur)

· Kreditné úroky vo výške 34,23 eur - v platobnej histórii prestavujú súčet položky „Pripísanie kredit.
Základného úroku“

Súčet debetných operácií na účte odporcov prestavuje sumu vo výške 27.792,97 eur.

Súčet kreditných operácií na účte odporcov prestavuje sumu vo výške 26.307,28 eur.Z úhrad odporcov bola na istinu započítaná suma vo výške 25.935,05 eur, na zmluvný
úrok bola započítaná suma vo výške 159,05 eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške

14,21 eur a na ostatné príslušenstvo bola započítaná suma vo výške 198,96 eur.
Žalovaná suma vo výške 1.485,69 eur tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných
operácií na účte odporcu a pozostáva z istiny vo výške 845,39 eur, z riadneho úroku vo výške 53,31 eur
a z úroku z omeškania vo výške 587 eur.

V priebehu konania , súd na návrh navrhovateľa, pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby odporcom
1,2 bola uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu s prísl. spoločne a nerozdielne, namiesto pôvodne
navrhovanej povinnosti ,zaplatiť dlžnú sumu s prísl. s tým, že plnením povinnosti jedným z odporcov
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných odporcov podľa § 95 ods. 1 OSP (výrok I.)

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluvou o kontokorentnom

úvere, Výpoveďou zmluvy, Osobitnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, Oznámením o
postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Pokusom o zmier, vyjadrením odporcu 2,
vypočul odporcu 1 ako účastníka, s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára.

Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa sa s odporcami

1,2 dohodli dňa 15.8.2002 na zmluve o kontokorentnom úvere , na základe ktorej poskytol odporcom
1,2 ako dlžníkom spoločne a nerozdielne kontokorentný úver vo výške úverového rámca 20.000,- Sk, s
úrokovou sadzbou 11,85 % ročne, splatnosťou úrokov ku koncu mesiaca, konečnou splatnosťou úveru
15.8.2003, úrokom z omeškania 26,40 % ročne, úrokom z prečerpania 26,40 % ročne. Odporcovia 1,2
sa zviazali splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase , v stanovenom čase platiť úroky dohodnuté

poplatky , ďalšie platby spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky Zmluva sa uzavrela na
dobu určitú a to na dobu jedného roka od podpísania zmluvy . Podľa čl. IV bod 1. Zmluvy sa doba trvania
zmluvy predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného
mesiaca pred uplynutím doby trvania záväzku, že nemá záujem o predlženie doby trvania , max. však
na dosiahnutie veku 65. rokov dlžníka. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že splatné úroky a poplatky sa

dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky .

Právny predchodca navrhovateľa písomne Výpoveďou zmluvy o kontokorentnom úvere z 27.9.2004
podľa 7.6. VOP vypovedal odporcovi 1 zmluvu o kontokorentnom úvere, s účinnosťou výpovede ku
dňom doručenia . Zásielka bola doručovaná poštou 28.9.2004 na adresu odporcu 1 , neprevzatá s

poznámkou neznámy .

Navrhovateľ osvedčil svoju aktívnu legitimáciu k uplatneniu nároku na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0292/1523/2008 1CE, ktorú uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa dňa
22.10.2008, kde v prílohe č. 1 zmluvy je vedená pohľadávka proti odporcom 1,2 vo výške 44.758,- Sk

s prísl. ku dňu postúpenia.

Právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcom 1,2 písomne postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa dňa 28.10.2008 v uvedenej výška 44,758 ,- Sk s prísl..

Odporca1vovýpovediakoúčastník, uviedol,že uzavrel zmluvuoúverestým,žetentočerpalispoločne
s odporcom 2 v Slovenskej sporiteľni, bolo to 20.000,- Sk. Z tejto sumy nesplácali nič, nepamätal si
prečo, nezaplatil žiadnu splátku. Potom nastali problémy s bytom, bolo zvýšené nájomné v byte, druh
mal sklon k alkoholu a toto neriešil. Či odporca 2 platil niečo, nevedel. K uzavretiu dohody o splátkovom
kalendári sa nepamätal, nevedel, či je to jeho podpis, teraz sa podpisuje inač. Býval vtedy na ubytovni

na Agátovej, v čase podpisovania dohody. Nepamätal si, či mi bola doručená výpoveď zmluvy, pamätal
si len, že mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Na ubytovni ho navštívil nejaký pán,
vedel o tom, v akom je odporca stave, lebo mu to povedal, chcel nejaký podpis, ale nepamätal si aký.
Dotyčný muž nič odporcovi 1 nevysvetľoval, nerozoberal ustanovenia dohody , výšku sumy, splátky, za
odporcu 1 písal. Odporca 1 následne nič neplatil.

Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku uzavretou 24.2.2011 medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom 1 ako dlžníkom, odporca 1 uznal čo do právneho dôvodu ajvýšky záväzok voči veriteľovi , ktorý vznikol na základe zmluvy . Dlžná suma pozostáva zo 845,39 eur ,
príslušenstva a nákladov vo výške 149,37 eur.

Právny zástupca navrhovateľa písomne Pokusom o zmier z 11.1.2012 vyzval odprocov1,2 na splnenie
povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu 1.893,91 eur do 18.1.2012.

V doplňujúcom písomnom podaní odporca 1 uviedol, že odporca v 1 má za to, že zámer navrhovateľa
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky na základe uvedenej dohody, je nekalou obchodnou praktikou,

pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti
na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takého konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Uznanie dlhu považuje odporca v 1 za právne neúčinné, pretože odporca v 1 nevedel o premlčaní
dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ, nakoľko uznávací prejav dlžníka má právne účinky
len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Text vyhlásenia o vedomosti premlčania dlhu a jeho
následkoch je zakomponované skryto, a to do čl.3 dohody, pričom podľa správnosti by malo byť v čl. 2

dohody, lebo sa týka uznania záväzku. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje
tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi,
ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Dohoda má charakter vopred pripraveného formulára,

ktorý nemohol odporca 1 nijak ovplyvniť. Obsahuje jednak jednostranné právne úkony uznania záväzku
a dvojstranné právne úkony pokiaľ ide o dohodu o splátkach a rozhodcovskú doložku. Vzhľadom k
vopred formulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že by išlo o skutočný
prejav vôle dlžníka. Uzatvorenie dohody je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.
8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, nakoľko pri uzatváraní

dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Spotrebiteľ podpisom tejto dohody zhorší
svoje postavenie a je mu spôsobená značná ujma, čo je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ. Odporca 1
mal za to, že dohoda je z hľadiska súkromného práva neplatná, pretože je nezrozumiteľná, neurčitá
a pre priemerného spotrebiteľa nemôžu byť jasné kategórie rozhodcovskej doložky, uznania záväzku,
prípadne právne dôsledky z týchto právnych vzťahov vyplývajúce. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej

obchodnej praktike, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať súdnu ochranu podľa §
3 ods. 1 OZ. Zároveň nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.
Odporca 1 si vzal pôžičku v čase, keď bol zamestnaný, mal dobrý zdravotný stav, avšak pôžičku
nemohol splácať z dôvodu zmeny zamestnania a vysokú cenu nájomného, následnej 17.6.2006 došlo
u odporcu k mozgovej príhode a výraznému zhoršeniu zdravotného stavu. Je imobilný, je občanom

ZŤPS, nemôže sa zamestnať a ani v budúcnosti nie je nádej na zmenu zdravotného stavu. Nepoberá
ani invalidný dôchodok, len dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,57 eur. Nevlastní žiaden majetok vyššej
hodnoty. Odporca na tvrdenia o zdravotnom stave predložil listiny lekárske správy z FNsP Bratislava,
neurologická klinika z 18.10.2006, a z FRO Ružinov z 31.10.2006.

Právne pomery medzi účastníkmi sa riadia ust. § 524 OZ, podľa ktorého ,veriteľ môže svoju pohľadávku
i bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ďalej ust. § 497 ObZ, kde sa veriteľ zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 497 ObZ k, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 OZ Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 100 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 OZ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §110 OZ Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje
sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo
do dôvodu i výšky, premlč uje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záverom, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia

1,2 ako dlžníci, spoločne a nerozdielne, podľa § 497 ObZ uzavreli dňa 15.8.2002 zmluvu o
kontokorentnom úvere , na ktorom základe umožnil postupca čerpať odporcom 1,2 čiastky do úverového
rámca 20.000,- Sk, nekryté vkladom odporcov 1,2, pričom odporcovia 1,2 sa zaviazali čerpané
prostriedky vrátiť do jedného roka od čerpania a zaplatiť úroky. Odporcovia prostriedky ako vyplýva z
výpovede odporcu 1 vyčerpali, ale v rozpore so zmluvou už takto vyčerpané prostriedky nevrátili a svoj

záväzok nesplnil. Podľa navrhovateľa pohľadávka ku dňu postúpenia činila 44.758,- Sk s prísl..

Súd sa v prvom rade zaoberal vzhľadom odporcom 1 vznesenou námietku premlčania.

Medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah 15.8.2002 .Tento vzťah treba posúdiť podľa predpisov

spotrebiteľského práva. Definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba , ktorá nakupuje
výroby alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Typovou zmluvou sa podľa
tohtozákonarozumie zmluva,ktorásamáuzavrieťvoviacerýchprípadoch,akjeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V danej veci nie sú pochybnosti, že predmetná

zmluva je typovou zmluvou a že odporcovia nepoužili predmet zmluvy na podnikanie. Rovnako
pôvodný veriteľ bol podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením
pohľadávky na navrhovateľa sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila. S
účinnosťou novely OZ č. zák. č. 153/2004 Z.z. sa od 1.4.2004 posilnila právna ochrana aj na vzťahy
spred jeho účinnosti a teda aj na predmetnú vec. Úver je absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia

časť ObZ., bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej
zmluve ,ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou podľa zák. č. 634/1992 Zb. a ust. OZ. Ide o
vzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijíma úvernaspotrebu. Vprípadeduplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo S účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z., došlo k zásadnej zmene

spotrebiteľského práva Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa
dostali do rozporu s novým ust. § 54 ods. 1 OZ , kedy spotrebiteľovi sa nesmie ani inak zhoršiť jeho
postavenie. Použitie nevhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský
vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

V danej veci predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere písomne dňa
27.9.2004 k účinnosti doručenia výpovede , doručovanú na pošte 28.9.2004. Následne od 29.9.2004
začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 29.9.2007, v rámci ktorej mohol veriteľ uplatniť
svoj nárok na súde. Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 22.2.2012, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby. Navrhovateľ v konaní trval na tom, že podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku, kde odporca 1 v nej uznal právo dlh a príslušenstvo , došlo na jej základe ku začatiu
plynutia novej premlčacej doby a preto je nárok podľa uvedenej dohody uplatnený na súde v lehote
a nie je premlčaný. Súd pristúpil k posúdeniu platnosti uvedenej dohody. Zo skutkových okolností, za
akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi 1 dohodu o uzavretí splátkového kalendára, aj uznaní
záväzku, došiel k záveru , že konanie navrhovateľa je v rozpore z dobrými mravmi podľa § 8 ods. 4 zák.

č. 250 /2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ využitím informácií dosiahol uznanie záväzku v
záujme predlženia premlčacej lehoty , i keď odporca o tom nemal vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie
učiniť. Úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba isté právne postavenie na úkor nevedomosti
odporcu spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 cit.zák., a súčasne takéto konanie súd považuje aj za konanie rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 OZ
a § 39 OZ. Uvedená praktika zasahuje do práv spotrebiteľa , pričom navrhovateľ postupoval v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Predmetný právny úkon je tiež neplatný podľa § 37-39 OZ, pre

nedostatok vôle odporcu túto dohodu uzavrieť.

Uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., ale prehlásenie o vedomosti o premlčaní
dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v
posledných ustanoveniach. V danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie

dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom sú tu pochybnosti o tom, či
odporca 1 ako dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania práva dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby
v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede odporcu 1 vyplynulo, že zamestnanec
navrhovateľa odporcovi 1 nijako nevysvetľoval obsah dohody, či sa jedná o premlčanú pohľadávku,
inštitút premlčania alebo nie. Uviedol iba, že odporca 1 dlhuje peniaze a má podpísať. Uvedenému
nasvedčuje aj skutočnosť, že iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevyšla od odporcu 1 ako dlžníka

- spotrebiteľa. Odporca 1 bol nepriaznivej sociálnej , zdravotnej situácii, býval na ubytovni, mal vážne
zdravotné problémy, nemal príjem, a podpísal celý formulár, pričom je zrejmé , aj z výpovede odporcu 1,
že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na okolnosti podpisu dohody
podľa názoru súdu nešlo zo strany odporcu 1 o skutočný prejav vôle uznať právo dlh a nešlo o vôľu
odporcu 1 uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Zo samotného textu predmetnej dohody

vyplýva, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje
o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou, čo potvrdil aj odproca1. Uznanie záväzku
je cieľ sledovaný navrhovateľom , nie však odporcom 1 ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára
nemohol nijako ovplyvniť. Celé toto konanie, vrátane zabezpečenia uznania záväzku, možno hodnotiť
ako konanie prinajmenšom špekulatívne, s cieľom zabezpečenia exekučného titulu. Ak by navrhovateľ

postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach
ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj
pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na dlžníka - spotrebiteľa mätúco.
Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný,
priemerne informovaný spotrebiteľ si ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade,

že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť
vedomý právnych dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Nakoľko uznanie záväzku - práva podľa dohody predloženej navrhovateľom , súd posúdil ako nekalú
obchodnú praktiku navrhovateľa, pre rozpor s dobrými mravmi , a tiež posúdil ako neplatnú uvedenú

dohodu pre nedostatok prejavu vôle odporcu 1, bola dôvodne uplatnená námietka zákonnej premlčacej
trojročnej doby vznesená odporcom 1. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa voči odporcovi
1 zamietol. Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal ani ďalšími námietkami odporcu 1 a to, že
navrhovateľ nepreukázal, ako dospel ku výške žalovanej istiny, príslušenstva.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený proti odporcovi 2 , súd tento tiež zamietol.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 7 cit. zák., 1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej
transakcie.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,
spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného členatejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania

podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých
okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter spotrebiteľskej zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi
právnym predchodcom navrhovateľ a odporcom 2 ako dlžníkom a povinnosť súdu ex offo prihliadnuť
na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, § 558 OZ , § 153a ods. 1OSP, 99 OSP,
musel súd návrh navrhovateľa proti odporcovi 2 zamietnuť z dôvodu premlčania. K premlčaniu nároku
navrhovateľa došlo ku dňu 28.9.2007, tak ako v prípade odporcu 1.

S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.( výrok II. )

V priebehu konania, pred začatím pojednávania vo veci samej, vzal navrhovateľ návrh v časti úroku z
omeškania vo výške 6,5 % ročne z dlžnej sumy 845,39 eur od 23.10.2008 do zaplatenia späť. Súd preto
konanie v danej časti zastavil podľa § 96 ods. 1,3 OSP. ( výrok III.)

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.( výrok IV.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 OSP):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.