Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712215527.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne: V.Ť., W..Y..R.. so sídlom v O., V. XX, IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej W. Y., za ktorú koná Q. W. W. Y. so sídlom v O., Ž. K. XX, v konaní o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 27.10.2014
č.k. 16C 159/2012-36

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konanie uznesením zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec
na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobkyňa v návrhu na začatie konania tvrdila, že v súdnom konaní došlo zo strany súdu k zbytočným

prieťahom, keď nerozhodol o jej podaniach alebo nevykonal úkony v lehotách, ktoré ustanovuje
Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok. Žalobkyňa preto uplatňuje nároky podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže návrhy na začatie
konania boli podané Okresnému súdu Michalovce do 31. decembra 2012, súd prvého stupňa skúmal,
či bola splnená zákonná podmienka konania, ktorou je právomoc súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. v znení účinnom do 31. decembra 2012 (novela vykonaná zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od

1.1.2013). Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2,
5 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012, ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a po oboznámení sa s obsahom spisu vzal za preukázané, že
v období od 23.4.2012 žalobkyňa podala písomné podania, ktorými požiadala žalovanú o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyvoveciachspojenýchnaspoločnékonanie,vedenýchpodsp.zn.
16C/132/2012. Súčasne dospel k záveru, že vo všetkých týchto veciach žalobkyňa nedoručila žalovanej

také podania, ktoré by spĺňali všetky náležitosti žiadosti o náhradu škody v zmysle § 15, § 16 a § 17 zák.
č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2012, preto s týmito žiadosťami o náhradu škody neboli spojené
právne účinky v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a z týchto dôvodov nevzniklo ani právo žalobkyne uplatniť
do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde. Na základe uvedeného súd prvého stupňa podľa § 104
ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil na konanie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.
a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že bez zistenia skutkového stavu
dospel k záveru, že žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov v jednotlivých veciach žalobkyňou
neboli podané, a to aj napriek tomu, že predložila dôkazy preukazujúce danú skutočnosť. Podľa

názoru žalobkyne nárok na náhradu škody je potrebné považovať za predbežne prerokovaný, keďže
preukázala,žepodalažiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyužalovanej.Zároveňnamietala, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že žalobkyňa uskutočnila podanie,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
je potrebné z konania vylúčiť. Rovnako právny názor ako žalobkyňa vyslovil aj Krajský súd v Trnave v

rozhodnutí zo 17. októbra 2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24. Záver krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí. Žalobkyňa podala ústavnú sťažnosť pre porušenie jej práv na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom prvého stupňa neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom

rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie,
keď ignoroval žiadosť žalobkyne o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k porušeniu zásady

kontradiktórnosti a porušeniu práva žalobkyne na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať
pred súdom. Žalobkyňa ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesmi,
nemala možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a nemala ani možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a i) O.s.p., lebo pre jeho vydanie

(a postúpenie veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky) nie sú splnené zákonné podmienky.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za správne, ak vychádza z názoru, že žalobkyňa
požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaním, ktoré nespĺňa
náležitosti žiadosti o náhradu škody podľa § 15, 16 a 17 zák. č. 514/2003 Z. z., a teda jej nevzniklo právo

uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom u príslušného orgánu

je jednaním medzi poškodeným účastníkom na strane jednej a štátom zastupovaným príslušným
ústredným orgánom na strane druhej, ktoré má cieľ dosiahnuť vyriešenie veci zmierom. V zákone č.
514/2003 Z. z. nie je ustanovenie, ktoré by spôsob tohto prejednania upravovalo alebo odkazovalo
v tomto smere na iný predpis. Z ustanovení štvrtej časti zákona č. 514/2003 Z. z. je možno
výkladom vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejednania nároku upravil neformálny

postup príslušného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok uspokojí a náhradu poskytne, alebo nie.
Možno teda povedať, že ide o jednanie neformálneho rázu, ktoré v kladnom prípade končí spravidla
dohodou, podľa ktorej dochádza buď k úplnému alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. Faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku príslušným orgánom štátnej správy je výsledkom procesu, priktorom tento orgán hodnotí žiadosť samú a k nej pripojené doklady a je teda výsledkom rozhodovacieho
procesu. Zo znenia ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 15 ods. 1 treba vyvodiť, že príslušný orgán
neprejednávapredbežnýnároknanáhraduškodyvkonanípodľaust. zákonač.71/1967Zb.osprávnom

konaní a nevydáva o tom rozhodnutie, ale ako bolo uvedené, v stanovenej lehote nárok buď uspokojí
alebo neuspokojí.

Zákonná požiadavka na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody u príslušného orgánu je síce
obligatórnou podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, lebo poškodený sa môže so svojím

nárokom obrátiť na súd iba vtedy, ak do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok
príslušným orgánom plne uspokojený, ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má
iba procesné dôsledky, a teda nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby z vecného hľadiska alebo
pre zastavenie konania. Preto ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na súde bez predbežného
prejednania príslušného orgánu, ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovení
§ 103 a § 104 O.s.p. a na mieste je postup podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ktorý v prípade neodstránenia

tohto nedostatku vedie k zastaveniu konania. Súdne konanie preto prichádza do úvahy v prípadoch,
kedy predbežné prejednanie neviedlo k uspokojeniu nároku, prípadne kedy bol na jeho základe nárok
uspokojený len čiastočne.

V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok

na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom proti povinnému B. X.. Za nesprávny úradný postup
žalobkyňaoznačilapostupOkresnéhosúduMichalovceakoexekučnéhosúdu,ktorývrozporesust.§44
ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu škody

proti štátu, správne postupoval súd prvého stupňa, ak sa zaoberal tým, či žalobkyňou uplatnený nárok
bol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom (§ 15 ods. 1). Súd
správne vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, že žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti
akopríslušnýorgánpísomnýmipodaniamiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradyškody,uvedené
skutkové zistenia však nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žiadosti nespĺňali všetky

náležitosti podľa § 15, 16 a 17 citovaného zákona a preto jej nevzniklo právo uplatniť nároky na náhradu
škody na súde.

Ako bolo uvedené inštitút predbežného prejednania nároku je iba neformálnym postupom príslušného
orgánu, ktorý rozhoduje iba predbežne o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. V rámci

tohto procesu tento orgán hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady, výsledkom ktorého je faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku, keďže príslušný orgán poškodeným predbežne uplatnený
nárok neprejednáva v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z uvedeného dôvodu
teda príslušný orgán nemá ani povinnosť vyzývať poškodeného na odstraňovanie prípadných vád
žiadosti a pokiaľ na odstránenie vád podania poškodeného aj vyzve a tento v lehote ním určenej vady

neodstráni, nemá to za následok skutočnosť, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku na
náhradu škody nedošlo (a teda dôvodom pre zastavenie konania), ale bol by to iba stále dôvod pre
neuspokojenie uplatneného nároku poškodeným v rámci predbežného prejednania.

Preto ak Ministerstvo spravodlivosti SR v prejednávanej veci ako príslušný orgán v rámci predbežného

prejednania nároku žalobkyne na náhradu škody bolo toho názoru, že žalobkyňou uplatnená žiadosť
nemala potrebné náležitosti pre priznanie jej nároku na náhradu škody, bola výsledkom tohto zistenia
skutočnosť, že nedošlo k uspokojeniu ňou uplatneného nároku na náhradu škody, a nie záver, že
žalobkyňa ako poškodená nepožiadala písomne o predbežné prejednanie nároku. Z tohto pohľadu
za nesprávny treba považovať záver súdu prvého stupňa, že ust. § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z. vylučuje, aby mohla oprávnená osoba uplatniť nárok na súde aj za predpokladu, že by
podala na príslušnom orgánu neúplný alebo nepreskúmateľný návrh a teda, že nebola splnená
zákonná podmienka, že príslušný orgán neuspokojil nárok na náhradu škody. Podanie neúplného
alebo nepreskúmateľného návrhu na príslušnom orgáne ohľadom predbežného prejednania nároku na
náhradu škody má iba za následok faktické neuspokojenie nároku poškodeného.

Navyše je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci žalobkyňa v konaní uplatnila nároky na náhradu
škody, ktorá jej mala vzniknúť postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnej veci proti povinnému
B. X.. Súd síce konštatuje, že žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanienároku na náhradu škody, uvedená žiadosť však nie je súčasťou spisu v prejednávanej veci (je pripojená
len náhodne vybraná žiadosť, ktorú súdu doručilo Ministerstvo spravodlivosti SR ako prílohu k svojmu
písomnému vyjadreniu), i napriek tomu ju súd hodnotil a dospel k záveru, že nemá náležitosti podľa §

15, 16 a 17 zák. č. 514/2003 Z. z. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo z dôvodov
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru o tom,
že žiadosť nemá potrebné náležitosti.

Za správny nemožno považovať záver súdu, že prípadné podania žalobcu o predbežné prejednanie

nároku nespĺňajú náležitosti žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15, 16 a 17 zák.
č. 514/2003 Z.z.

Z citovaného ust. § 15 ods. 1 je zrejmé, že nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je možné prejednať u príslušného orgánu iba na základe písomnej
žiadosti poškodeného. Z uvedeného ustanovenia ani z ust. § 16 nevyplýva, aké náležitosti má písomná

žiadosť obsahovať. Iba z ust. § 17 ods. 5 vyplýva, že musí obsahovať požadovanú výšku škody,
prípadne nemajetkovej ujmy. Je však nesporné, že z povahy veci - uplatnenej náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom - vyplýva, že musí obsahovať označenie konania, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu, ktorý sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
nesprávny úradný postup musí byť konkretizovaný a musí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola

v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona a je potrebné tiež uviesť požadovanú výšku náhrady.
Z citovaných zákonných ustanovení nemožno vyvodiť, aby písomná žiadosť poškodeného mala spĺňať
náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. ako sa nesprávne domnieva súd prvého stupňa.

Obsahom spisu v prejednávanej veci je aj žalovanou predložená fotokópia náhodne vybratej žiadosti

žalobkyne zo dňa 23.4.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Zo žiadosti je zrejmé,
žežalobkyňauvedenýmpodanímpožiadalaMinisterstvospravodlivostiakopríslušnýorgánopredbežné
prejednanie jej nároku na náhradu škody, spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe Okresného
súdu Humenné v exekučnom konaní, v ktorom vystupovala ako oprávnená proti povinnej B. S., nar.
XX.X.XXXX, vedenej u súdneho exekútora pod číslom EX 10816/2009. V žiadosti žalobkyňa uviedla, že

Okresný súd Humenné ako exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ak nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti a o tejto rozhodol až dňa 11.10.2010 teda po viac ako
15 mesiacoch. Zo žiadosti taktiež vyplýva, že žalobkyňa ako poškodená uviedla aj požadovanú výšku
náhrady v sume 955,- €.

Odvolací súd je toho názoru, že takto formulovaná žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody spĺňa požiadavky na riadne uplatnenie písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prejednanie nároku, lebo z tejto žiadosti je zrejmé, v ktorom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu s uvedením orgánu, ktorý sa nesprávneho úradného postupu mal dopustiť (exekučné konanie

vo veci oprávneného V. W..Y..R.. O. proti povinnej B. S., vedenej na Okresnom súde Humenné),
nesprávny úradný postup bol konkretizovaný a bola presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s
ustanoveniami konkrétneho zákona (nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
v lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a bola uvedená aj požadovaná výška náhrady
škody.

Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že nárok žalobkyne ako poškodenej bol
vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom - Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo k uspokojeniu
jej nároku na náhradu škody, preto žalobkyňa sa môže domáhať uspokojenia svojho nároku na súde (§

16 ods. 1). V tejto časti preto považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne za dôvodné.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho ani nezisťoval rozhodujúce
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o nároku žalobkyne na náhradu škody a svojím postupom jej odňal
možnosť konať pred súdom, ak konanie zastavil. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a

i) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveného v
tomto zrušujúcom uznesení, že bola splnená podmienka predbežného prejednania nároku žalobkyne nanáhradu škody príslušným orgánom a následne vec prejedná a posúdi dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku na náhradu škody.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.