Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215209070
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215209070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : V. C., D.. XX.X.XXXX, P. Z., H. N. C., N., O. XXXX/

XX, proti žalovanému : KOMPolster s.r.o. Komárno, so sídlom Hlavná 78, Komárno, IČO: 36356816,
v konaní zastúpený JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Špitalská 2905, Komárno, o
zaplatenie 25.000,-Eur, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 21.1.2015 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie
25.000,- Eur ako titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie žalovaným. Žalobu odôvodnila tým,
že pracovala u žalovaného od 2. októbra do 10. októbra 2014. Má osvedčenie o zložení skúšky zo

základnej znalosti šitia a strihov, vie šiť, preto sa uchádzala o prácu šičky a domnievala sa, že žalovaný
uzavrie s ňou pracovnú zmluvu. Na pohovore, kedy bola ústne prijatá do práce, sa zúčastnilo 5 žien. Dve
z nich hneď dostali zmluvu, jedna do výroby, druhá, ktorá je negramotná, prácu šičky. Napriek tomu, že
u personalistky žalovaného sa vopred informovala, či nebude prekážkou, že nie je vedená v zozname
uchádzačov o zamestnanie, žalovaný neuzavrel s ňou pracovný pomer práve z tohto dôvodu, nakoľko
nemoholzaňudostaťpodporu,naktorúmánárokvprípadeprijatianezamestnanéhovedenéhonaúrade
práce. Absolvovala dvojdňové školenie o bezpečnostných predpisoch, 5 dní odpracovala v šijacej dielni.

Dodatočne sa dozvedela, že žalovaný týždeň necháva robiť pracovníkov ktorí sa u neho uchádzajú o
prácu a potom ich pošle domov bez toho, že by im zaplatil za vykonanú prácu. Ani jej nevyplatil mzdu za
5 dní odpracovaných v šijacej dielni, dostala iba 5 stravných lístkov. Žalovaný ju nezahlásil v zdravotnej
poisťovni, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Sumu 25.000,-Eur si uplatňuje z dôvodu, aby
žalovaný mal ponaučenie, že s robotníckou triedou nemôže zaobchádzať akoby človek bol odpad. Žiada
odškodnenienemajetkovejujmy,ktorúutrpelatým,žemáosvedčenieoznalostišitia,zvládlaprácušičky.
Žalovaný ju mohol zamestnať obdobne ako aj ostatné Rómky uchádzajúce sa o túto prácu. Majsterka

jej povedala, že je šikovná, ľutuje, ale vedenie sa rozhodlo neprijať ju do práce.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení
ako aj na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa v októbri 2015 zúčastnila na pohovore - výberovom
konaní na pozíciu šičky. Po prvotnom stretnutí a praktickej skúške bolo vedúcimi pracovníkmi
konštatované, že jej praktické schopnosti a zručnosti nie sú na požadovanej úrovni. Po naliehaní
navrhovateľky pristúpili k ponuke školenia pre ňu, s čím ona súhlasila. Na školenie o výrobe čalúneného

nábytku chodila v dňoch od 6.10. do 10.10.2014. Obsahom školenia boli činnosti ako navliekanie
nití, oboznamovanie sa so strojmi a oboznamovanie sa s pracovnými procesmi pri spracovaní
materiálov a výrobe čalúneného nábytku s praktickými cvičeniami pod vedením školiteľov. Do výrobného
procesu zaradená nebola. Po poslednom dni školenia vedúca šijacej dielne vyhodnotila výsledky zpredmetného školenia so záverom, že žalobkyňa nie je dostatočne schopná plniť pracovné úlohy
šičky. Z uvedeného dôvodu pracovná zmluva s ňou uzatvorená nebola. Rozhodne popieral akúkoľvek
diskrimináciu žalobkyne. Majú zamestnancov z Maďarska, z Rumunska, zamestnávajú aj Rómskych

spoluobčanov. Jediným kritériom pre prijatie do zamestnania je zdatnosť uchádzača o zamestnanie.
Nikdy neznevýhodňovali a nediskriminovali svojich pracovníkov, či záujemcov o zamestnanie. Prioritou
pre nich pri predzmluvných vzťahoch, ako aj v pracovných vzťahoch vždy bolo a je udržiavanie
korektných vzťahov. V prípade, že záujemca o zamestnanie nespĺňa odborné zručnosti na tú ktorú
pozíciu, pracovnú zmluvu s ním neuzavrú. V prejednávanej veci ide o osobitný prípad, kedy žalobkyňa

uprosila personalistku a vedúcu dielne, aby ju nechali zaučiť a následne posúdili jej zručnosť pri
šití. Je pravdou, že personalistka v tomto prípade urobila chybu, že podmienky zaučenia dohodla
navrhovateľkou ústne a až následne ju vyzvala na podpis dohody o vykonaní školenia s obsahom ich
ústnej dohody, avšak chcela jej výjsť v ústrety a dať šancu preukázať svoju zručnosť počas týždňového
školenia. Nakoľko však ani po školení nepreukázala, že má požadovanú zručnosť, pracovnú zmluvu s
ňou neuzavreli. Iný dôvod neprijať ju do práce nemali. Počas týždňa zaškolovania bezplatne dochádzala

do areálu podnikovým autobusom, dostala stravné lístky za každý deň zaškolovania. Žalobkyňu nikto
z jeho zamestnancov osobne nepozná, nikto nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom ju diskriminovať.
Skutočnosť, že s ňou nebol uzavretý pracovnoprávny vzťah žalobkyňa pokladá za diskrimináciu, avšak
onsarozhodolneuzatvoriťsňou pracovnýpomer vzmyslezmluvnejslobody poposúdeníjejodborných
vedomostí a zručností. V predzmluvných a následne v zmluvných pracovnoprávnych vzťahoch nikdy

žiadneho zamestnanca nediskriminoval z dôvodu pohlavia, náboženstva a viery, rasového a etnického
pôvodu, veku, sexuálnej orientácie, či zdravotného postihnutia. Sumu, ktorú žiada žalobkyňa ako
nemajetkovú ujmu považuje za neakceptovateľnú a ničím nepodloženú. Nakoľko medzi nimi nebol
založený pracovnoprávny vzťah a žalobkyňa nevyšpecifikovala akým spôsobom jej bola spôsobená
škoda, vo svojom vyjadrení vychádzal z občianskoprávneho chápania vzniku zodpovednosti za škodu.

Mal za to, že v danom prípade nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov za vyvodenie
zodpovednosti za škodu, nevidí vo svojom konaní v súvislosti so žalobkyňou porušenie práva. Zo žaloby
nevyplýva aká škoda resp. ujma vznikla žalobkyni, je toho názoru, že nevznikla jej žiadna ujma ani v
majetkovej ani v nemajetkovej sfére. Výška ňou požadovaného „odškodného“ je založená na jej svojvôli,
absolútne bez právneho základu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj výsluchom svedkýň O.Á. O.,
N. N., C. A., listom Inšpektorátu práce Nitra č. 8876/207/2014/1.2 zo dňa 1.2.2014, výpisom žalovaného
z obchodného registra, návrhom dohody o vykonaní školenia o výrobe čalúneného nábytku, obsluhe
strojov, výrobných a pracovných postupoch, o používaných materiáloch a ich spracovaní, o kvalite

práce pri výrobe čalúneného nábytku z praktickými pracovnými cvičeniami zo dňa 2.10.2014, týždenným
výkazom šičiek, záznamom o školení a overení znalostí, vstupným a preventívnym vyšetrením zo
dňa 3.10.2014, prezenčnou listinou zo školenia a ústneho preskúšania zamestnancov a dohodárov
z predpisov bezpečnosti práce zo dňa 3.10.2014, menným zoznamom zamestnancova prezenčnou
listinou zo školenia. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Dňa 2.10.2014 žalobkyňa sa zúčastnila výberového konania u žalovaného, uchádzala sa o prácu šičky.
Dňa3.10.2014absolvovalavstupnéškoleniezamestnancovaoverenieznalostíobezpečnostiaochrane
zdravia pri práci, taktiež preventívne lekárske vyšetrenie. Napriek tomu, že zo záznamov o školení a z
prezenčnej listiny vyplýva, že žalovaný ju uvádzal ako svojho zamestnanca alebo dohodára, pracovná

zmluva,anidohodaovykonaníškoleniasňouuzatvorenéneboli.Od6.10.do10.10.2014sazaúčalapod
dohľadom pracovníčky žalovaného Heleny Petríkovej v šijacej dielni. Po vyhodnotení jej zdatností na
prácu šičky žalovaný sa rozhodol neprijať ju do zamestnania. Toto rozhodnutie bolo oznámené žalobkyni
Helenou Petríkovou dňa 10.10.2014. Následne dňa 17.10.2014 žalobkyňa doručila Inšpektorátu práce
Nitra podnet na žalovaného na prešetrenie nelegálnej práce. Inšpektorátom práce bolo zistené, že,

žalovaný porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch od 6.10. do 10.10.2014 denne
vždy v čase od 14,00 hod. do 19,00 hod. využívala závislú prácu žalobkyne, praktické zaškolenie na
prácu šičky v šijacej dielni a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo je v rozpore s ustanovením § 3
ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.a) Zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí,
organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou,skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo
etnického pôvodu, vierovyznania , veku , rodu

, pohlavia alebo
sexuálnej orientácie , pričom
rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje
príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Fyzické osoby majú právo :
na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania; na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na

ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie
z dôvodu vyššie uvedených odlišností. Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,

farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných
priestoroch bolo narušení nedodržaním podmienok uvedených vyššie, môže sa obrátiť na súd a

domáhať sa právnej ochrany. V pracovnoprávnych vzťahoch pod pojmom diskriminácia treba rozumieť
priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie a príkaz (podnet) na diskrimináciu. Priamou
diskrimináciou je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo,
ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej
situácii. Obeť diskriminácie sa môže domáhať primeraného zadosťučinenia, satisfakcia má slúžiť na

kompenzáciu nemajetkovej ujmy, teda ujmy na dôstojnosti a integrite osobnosti fyzickej osoby ako
ľudského jedinca. Môže ísť jednak o satisfakciu morálnu (najčastejšie vo forme ospravedlnenia), alebo v
prípade,akbyprimeranézadosťučinenienebolodostačujúce(najmäaknedodržanímzásadyrovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby), prichádza do úvahy aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Antidiskriminačný zákon nelimituje maximálnu výšku možného finančného odškodnenia.
Podľa § 2 ods.1,2,3 Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2013 (1)
Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,

politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia. (2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na
dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. (3) Dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 6 ods.1,2 písm. a) citovaného zákona (1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods.1. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa
odseku1sauplatňujelenvspojenísprávamiosôbustanovenýmiosobitnýmizákonminajmävoblastiach
( a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“)

vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do
zamestnania.

Podľa § 11 ods.1,2,3citovaného zákona (1) Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté

porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu
označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). (2)
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo. (3) Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje

Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§9ods.1-4citovanéhozákona(1)Každýmápodľatohtozákonaprávonarovnakézaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou. (2) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva,že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal
zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav

alebo poskytol primerané zadosťučinenie. (3) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce,
najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.(4)

Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov12) nie je týmto zákonom
dotknuté.

Podľa § 2a ods.1,2,3,6,7 citovaného zákona (1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na

diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny
predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v
porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo

prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na
dosiahnutie takého záujmu, (6) Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti
osoby na účel diskriminácie tretej osoby.(7) Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie
alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Podľa § 3 ods.1-3 citovaného zákona (1) Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej
starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania
podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. (3) Pri
posudzovaní,čiideodiskrimináciualebonie,saneberiedoúvahy,čidôvody,ktoréknejviedli,vychádzali

zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa § 13 ods.1,2,3,6 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom
od 1.7.2014 (1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať
so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v
niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon ). (2) V pracovnoprávnych vzťahoch

sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v
súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá
na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného
stíhania. (6) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku
3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon ).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods.1,2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby sa jej bolo dané primerané zadostučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadostučinenie
podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov,

zamestnancov žalovaného. Žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení dôkaz neoznačila.

Svedkyňa O. O., vedúca personálneho oddelenia žalovaného vypovedala, že žalobkyňa sa telefonicky
informovala u nej ohľadne voľných pracovných miest. Spočiatku o prácu šičky nemala záujem, ale
nakoľko iné voľné miesto nemali a ona súrne potrebovala prácu, uchádzala sa aj o toto miesto.
Zdôverila sa jej svojimi osobnými problémami, oľutovala ju a preto sa dohodla telefonicky s prokuristom

zamestnávateľa, A.. U. R. a osobne s kolegyňou N. N., že jej dajú príležitosť, aby sa naučila šiť.
Dohodli sa, že bude chodiť do šijacej dielne, kde ju bude zaúčať jedna pracovníčka. Nakoľko žiaden
výkon nemala a ani nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu, nevznikol jej nárok na mzdu, dostala len
stravné lístky a zabezpečili jej bezplatný prevoz firemným autobusom z miesta bydliska do práce
a späť. Absolvovala aj školenie o výrobe čalúneného nábytku a obsluhe strojov a taktiež školenie

o bezpečnostných predpisoch. Na tieto školenia posielajú len tých, s ktorými majú úmysel uzavrieť
pracovný pomer. Predpokladali, že za tých 5 dní čo sa bude zaúčať v šijacej dielni, naučí sa natoľko
šiť, že budú môcť ju prijať do práce. Túto výnimku urobili len kvôli tomu, že má štyri maloleté deti a
veľmi potrebovala zamestnať sa. Obvykle postupujú inak. Výberové konania mávajú v utorok alebo v
stredu. Na základe ústneho pohovoru vybratí pracovníci po absolvovaní lekárskej prehliadky a školenia

dostávajú pracovnú zmluvu koncom týždňa, teda piatok s nástupom práce v najbližší pondelok s tým,
že pracovný pomer im vzniká od piatku.

N. N. ako svedkyňa uviedla, že pracuje u žalovaného ako vedúca šijacej dielne od roku 2008. Za
žalobkyňu sa prihovorila kolegyňa O.F. O., ktorá jej povedala, že žalobkyňa má štyri deti a veľmi

potrebuje prácu. Vo firme majú zaužívané, že majú jedného človeka, ktorý sa zaoberá s pracovníkmi
po nástupe do práce. Musia sa oboznámiť s prácou na šijacích strojoch, dávajú im kúsky látky na šitie
s označeniami podľa ktorých majú pracovať. Na zaúčanie chodia od pondelka do piatku. Žalobkyňu
zaúčala Alžbeta Véghová, ktorou bola informovaná tak, že pre prácu šičky žalobkyňa nevyhovuje,
nevie ju robiť. Potom, čo sa o uvedenom presvedčila aj osobne, rozhodla sa neprijať ju do práce

a o svojom rozhodnutí informovala svoju podriadenú, Helenu Petríkovú. Jediným dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa nebola prijatá do práce, bolo to, že musia robiť kvalitne, presne, plniť predpísanú normu práce
a žalobkyňa bola nešikovná, nebola schopná náležite plniť pracovné úlohy šičky.

C. A., majsterka šijacej dielne žalovaného uviedla, že žalobkyňa bola na skúšobnom šití, avšak šitie jej

nešlo. Nevie z akého dôvodu bola s ňou urobená výnimka, že jej bolo umožnené chodiť na skúšobnú
dobu do šijacej dielne, aby sa naučila robotu, na ktorú sa prihlásila. Chodila do práce celý týždeň. V
šijacej dielni robia náročné veci, ale šitie jej vôbec nešlo, preto posledné dva dni ju dali na endlovačku,
keďže táto je najľahšia práca v šijacej dielni. Snažila sa, ale ani túto prácu nezvládla. Neskôr začala
bezdôvodne škaredo nadávať ostatným šičkám. A. S., ktorá tiež pracuje u žalovaného ako šička, sa

jej sťažovala, že škaredo nadáva a verbálne napáda ostatných. Rozhodnutie žalovaného o
neuzavretie pracovného pomeru oznámila jej osobne v piatok, t.j. posledný deň čo bola u nich na
zaúčaní. Obyčajne zaúčanie nových pracovníkov trvá kratšie, na druhý alebo tretí deň už dostanú
pracovnú zmluvu. Jediným dôvodom pre ktorý s navrhovateľkou nebola uzatvorená pracovná zmluva je
to, že nevedela robiť tú prácu, na ktorú sa chcela dostať.

Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy a náhrady škody ako
majetkovej ujmy, založený na tvrdenom zásahu do práva na rovnaké zaobchádzanie upraveného
v Antidiskriminačnom zákone, na ktoré odkazuje ustanovenie § 13 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o
posúdenie nároku žalobkyne ako uplatnenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné konštatovať,

že možnosť uplatňovať si náhradu nemajetkovej ujmy je súčasťou viacerých právnych noriem, ku ktorým
patrí aj Občiansky zákonník, ako aj Antidiskriminačný zákon, na ktorý odkazuje aj pracovno-právna
úprava. Antidiskriminačný zákon definuje v ustanovení § 2 ods. 1 zásady rovnakého zaobchádzania
a konkretizuje princípy zákazu diskriminácie vo viacerých oblastiach, pričom aj sám upravuje nárokyz porušenia práv garantovaných týmto zákonom. Nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania
sa rozumie porušenie zákazu z akéhokoľvek dôvodu. Podľa ustanovenia § 9 sa každý, kto sa cíti
byť dotknutý na svojich právach, môže domáhať toho, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého

zaobchádzania, upustil od tohto konania, následne napravil protiprávny stav a poskytol primerané
zadosťučinenie. Až keď by takéto zadosťučinenie nebolo postačujúce, vzhľadom na značným spôsobom
zníženú dôstojnosť, alebo spoločenskú vážnosť, môže sa poškodený domáhať aj nemajetkovej ujmy
v peniazoch. V konaní podľa antidiskriminačného zákona platí zásada tzv. obráteného dôkazného
bremena, kde je ten, koho poškodená osoba žaluje, povinný preukázať, že k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania nedošlo. Dôkazné bremeno v takýchto sporoch nezaťažuje len a výlučne
žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby.
Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno
dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že
pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod) a pod. Až následne

sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že
neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania Pokiaľ teda žalobkyňa mala za to, že bola žalovaným
v rámci pracovno-právneho procesu diskriminovaná, bolo na nej, aby tvrdila pred súdom skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k diskriminácii došlo. Mala tvrdiť, že s ňou bolo
zaobchádzané rozdielne, a to kvôli jej príslušnosti k určitej skupine ľudí, t.j. musí byť určitý tvrdený

komparátor, umožňujúci porovnanie žalobkyne s postavením iného jednotlivca alebo skupiny. Žalobkyňa
neoznačila žiadneho komparátora na porovnanie jej postavenia s postavením iného jednotlivca s
rovnakými vlastnosťami. V konaní len všeobecne odkazovala bez bližšej konkretizácie na to, že sa
s ňou zaobchádzalo inak, než s inými uchádzačmi o prácu, keď žalovaný neuzavrel s ňou pracovnú
zmluvu. Rovnako dôležitým predpokladom na posúdenie či skutočne bola žalobkyňa diskriminovaná,

okrem potreby komparátora, je aj tvrdenie dôvodu diskriminácie, ktorý má byť žalobkyni na ťarchu
a ktorý nie je možné ospravedlniť. Žalobkyňa ani dôvod diskriminácie nekonkretizovala. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni nedopustil žiadneho porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, čím by došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii žalobkyne.
O diskrimináciu by mohlo ísť iba v tom prípade, ak by žalovaný pristupoval k žalobkyni inak, ako

k inému zamestnancovi alebo k skupine zamestnancov, resp. osôb uchádzajúcich sa o prácu, a
to z nejakého neospravedlniteľného dôvodu. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov vyplýva opak.
Umožnením žalobkyni zúčastniť sa školenia o výrobe čalúneného nábytku bola žalobkyňa oproti
ostatným zúčastneným na výberovom konaní zvýhodnená. Jediným dôvodom neuzavretia pracovno-
právneho vzťahu bola tá skutočnosť, že jej praktické schopnosti a zručnosti v oblasti šitia neboli na úrovni

požadovanej žalovaným. Na tejto skutočnosti nič nemení, že žalobkyňa sa preukázala Osvedčením zo
dňa 6.4.1984 o zložení skúšky zo základnej znalosti šitia a strihov. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
že je vecou zamestnávateľa, či po posúdení zdatností osoby zúčastnenej na výberovom konaní ponúkne
dotyčnej možnosť uzavretia pracovnej zmluvy, na čo právny nárok z titulu účasti na výberovom konaní
podľa žiadneho právneho predpisu nevzniká. Ani súd nie je oprávnený skúmať výber zamestnancov

u žalovaného, pretože by to bolo neprípustné zasahovanie do jeho samostatnej rozhodovacej činnosti
ako zamestnávateľa. Subjektívny názor žalobkyne na diskrimináciu jej osoby nie je dôvodom na prijatie
záveru, že vo vzťahu k nej mohlo dôjsť k diskriminácii. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku
škody uplatnenej žalobkyňou v tomto konaní, ako aj príčinnej súvislosti medzi jej vznikom s tvrdeným
diskriminačným správaním žalovaného zaťažuje poškodenú. Na preukázanie vzniku majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy žalobkyňa dôkaz nepredložila, ani nenavrhla. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že žalobkyni z dôvodu neuzavretia pracovnej zmluvy žalovaným vznikla majetková škoda
alebo nemajetková ujma. Nakoľko súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k diskriminácii
žalobkyne, nemôže byť splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním
žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k žalobkyni

k diskriminačnému správaniu, preto žalobkyni nevzniklo právo na odškodnenie vo forme náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch ani podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 9 ods.
3 zákona č. 365/2004 Z.z.. Súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
Podľa § 142 ods.l O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhradatrov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník
konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo
na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom je závislé od konkrétnej okolnosti veci.
V danom prípade dôvody vhodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému súd vzhliadol v tom, žalovaný porušil príslušné ustanovenia Zákona č. 82/2005 Z.z.,
keď bez vzniku pracovnoprávneho vzťahu využíval prácu žalobkyne formou jej praktického zaškolenia

na prácu šičky, dal jej absolvovať nástupnú lekársku prehliadku, vstupné školenie zamestnancov a
školenie o bezpečnostných predpisoch, pričom žalobkyni nevznikol nárok na odmenu za vykonanú
prácu. Žalobkyňa dôvodne sa domnievala, že bude s ňou uzavretá pracovná zmluva a neprijatie do
pracovného pomeru subjektívne vnímala ako diskrimináciu. Súd bol toho názoru, že takéto rozhodnutie
o trovách konania nie je len zákonné, ale aj spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.