Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229933
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111229933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobcu Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému D.. C. H., advokátovi, P., P. XX, IČO: XX XXX
XXX, o zaplatenie 1.329,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 38C/81/2012-112
z 4.11.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.329,63 € spolu s 9,5 % ročným

úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.10.2011 do zaplatenia, ako aj zaplatiť na účet Okresného
súdu Košice I súdny poplatok vo výške 79,50 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.329,63 € s
príslušenstvom z dôvodu, že tento nevrátil poskytnuté finančné prostriedky potom, ako žalobca odstúpil
od dohody so žalovaným dňa 9.3.2011 a to pre opakované neplnenie povinností vyplývajúcich zo

zmluvy spočívajúcich v predkladaní požadovaných dokladov. Vzal do úvahy obranu žalovaného,
ktorý sprvu spochybňoval platnosť odstúpenia od zmluvy a poukazoval tiež na tú skutočnosť, že
žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu či inú ujmu, keď účel dohody - podpora udržania zamestnanosti bol
naplnený. Mal za preukázané, že dňa 29.10.2009 žalobca ako poskytovateľ príspevku a žalovaný ako
zamestnávateľ uzavreli dohodu č. 35/§50a-PS/2009/NP I-2 o poskytnutí príspevku na podporu udržania
v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami a to podľa § 50a zák. č. 5/2004 Z.z. Prihliadol na to, že
žalobca písomne v dňoch 24.2.2010 a 4.10.2010 vyzval žalovaného na predloženie chýbajúcich listín

a súčasne ho upozornil na dodržiavanie čl. II. bodu 6 Dohody. Vo výzve zároveň žalovaného upozornil,
že v opačnom prípade bude takýto postup považovať za vážne porušenie podmienok dohody čl. VI.
bodu 5 Dohody. Listom zo dňa 21.2.2011, doručeným žalovanému dňa 9.3.2011 žalobca odstúpil do
Dohodyzdôvoduporušeniačl.II.bodu6predmetnejDohodysodôvodnením,žežiadostioúhraduplatby
boli predkladané oneskorene, t.j. „za obdobie 11 a 12/2009 boli žiadosti o úhradu platby predložené
až 10.3.2010 na základe výzvy na predloženie žiadosti zo dňa 24.2.2010, za obdobie 4,5,6,7/2010
boli žiadosti o úhradu platby predložené až 25.10.2010 na základe výzvy zo dňa 4.10.2010, žiadosti

za obdobie august 2010 bola predložená dňa 27.10.2010, žiadosť za obdobie september 2010 bola
predložená dňa 12.11.2010 po vykonaní predbežnej finančnej kontroly ÚPSVaR Košice zistil, že žiadosť
za mesiac august nie je úplná z dôvodu nedoloženia výplatnej pásky zamestnanca, žiadosť za mesiac
september nebola úplná z dôvodu nedoloženia výdavkového pokladničného dokladu o úhrade mzdyzamestnanca. Na základe zistených nezrovnalosti bol vyzvaný na doplnenie chýbajúcich dokladov,
ktoré ani potom nepredložil, žiadosť o úhradu platby za mesiac október nepredložil“. Podrobne ďalej
reprodukoval obsah vyjadrení zástupcu žalobcu ako aj vyjadrení žalovaného a právne vec posúdil podľa

§ 2 ods.1 písm.c/ a g/, § 3 ods.2 písm.b/, § 50a ods.1, 4 až 6 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a citoval tiež vybrané časti Dohody účastníkov z 29.10.2009. Za nesporné pokladal, že žalobca vyplácal
žalovanému jednotlivé príspevky a tento mu opakovane predkladal jednotlivé žiadosti o poskytovanie
príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami oneskorene, kvôli čomu
žalobca písomne od dohody odstúpil dňa 21.2.2011. Citoval tiež § 24 ods.1 a § 25 ods.1 zák. č. 71/1967

Zb. ako aj § 48 ods.5 O.s.p. a dospel k záveru, že doručenie odstúpenia od dohody žalovanému dňa
9.3.2011 bolo účinné. Osobitne citoval čl. II. bod 6, čl. VI. bod 5 a 4 Dohody účastníkov a mal za to,
že dôvod pre odstúpenie od dohody na strane žalobcu vznikol tým, že žalovaný opakovane v čase od
novembra 2009 do júla 2010 porušil zákonné ust. § 50a ods.6 písm.d/ zák. č. 5/2004 Z.z. ako aj zmluvnú
povinnosť dohodnutú v čl. II. bode 6 tejto dohody a odstúpenie pokladal za dôvodné. Citoval taktiež § 457
a § 458 ods.1 Obč.zák. a k tvrdeniu žalovaného k tomu, že žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu uviedol,

že nárok na zaplatenie nebol uplatňovaný ako škoda, ale ako nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej
zmluvy. Vzhľadom na uvedené zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú istinu ako aj uplatnené
úroky z omeškania. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a zaviazal ho
i na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm.a/ zák. č. 71/1992 Zb.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Mal za to, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa podľa neho posúdil
vec prísne formalisticky bez toho, aby vzal do úvahy prípad komplexne a nebral do úvahy to, čo bolo

hlavným účelom dohody. Jej hlavným účelom totiž bolo poskytnutie príspevku na podporu udržania v
zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami a tento hlavný účel bol naplnený. Uznal, že potrebné
doklady predkladal po lehote, avšak pokiaľ mal žalobca v úmysle odstúpiť od dohody pre neskoro
predkladané doklady, mal tak urobiť hneď potom, ako došlo k porušeniu povinností. Namiesto toho
žalobca neskoré podania toleroval a tým vytvoril u neho domnienku, že jeho konanie je v poriadku. Pre

porušovanie dohody spočívajúce v nepredkladaní dokladov načas bol žalobca oprávnený nepreplatiť
mu finančný príspevok, ale žalobca príspevok vyplácal a až neskôr, v rozpore so zaužívanou praxou,
oneskorené predkladanie dokladov považoval za dôvod pre odstúpenie od dohody. Uplatnený nárok
preto podľa neho je v rozpore s dobrými mravmi, keďže poskytnuté finančné prostriedky v plnom rozsahu
využil na úhradu sociálnych a zdravotných odvodov za zamestnanca. Aj samotné odstúpenie od dohody

zo strany žalobcu možno hodnotiť ako odporujúce dobrým mravom. Po citácii § 3 ods.1 a § 39 Obč.zák.
mal za to, že žalobca odstúpením od dohody zrušil to, čo bolo samotným účelom dohody a to podpora
udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami. Samotnú dohodu mu pritom predložil žalobca
bez toho, aby sa k jej obsahu v čase podpisovania vedel vyjadriť alebo aby akýmkoľvek spôsobom mohol
meniť alebo upraviť vzájomné práva a povinnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Trval na tom, že
žalovaný závažným spôsobom porušil podmienky dohody a to bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Zdôraznil, že žalovaného viackrát vyzýval k dodržiavaniu ustanovení zmluvy a upozorňoval ho na
možnosť odstúpenia od nej. Logicky sa tak žalovaný nemohol domnievať, že oneskorené predkladanie

stanovených dokladov je v poriadku. Tak žalovaný, ako ani žiaden iný subjekt nie je nútený z jeho strany
dohodu prijať a podpísať a každý sa môže slobodne rozhodnúť, či má záujem za podmienok uvedených
v zmluve príslušný príspevok poberať. Žalovaný návrh zmluvy prijal, súhlasil s ňou a podpísal ju, čo
znamená, že sa oboznámil s jej obsahom a keďže je právnik, muselo mu byť jasné, že ustanovenia
zmluvy bude musieť dodržiavať. Pokiaľ sa žalovanému zdali podmienky prísne, značne nevýhodné

alebo priam nesplniteľné, nemusel zmluvu podpísať a vyhol by sa tým zbytočným nedorozumeniam a
sklamaniam.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok
stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaný podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 písm.d/ a f/
O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 132 až § 135 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa správne skutkové zistenia v zásade správne podradil pod hmotnoprávne predpisy a
vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa pri rozhodnutí o žalobe
dostatočne a správne vysporiadal a vec náležite podľa príslušných ustanovení posúdil a možnosúhlasiť s jeho záverom, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a
preskúmavané rozhodnutie je po každej stránke aj dostatočne odôvodnené.

Niet pochýb o tom, že účastníci uzavreli Dohodu č. 35/§50a-PS/2009/NP I-2 o poskytnutí príspevku
na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zák. č. 5/2004 Z.z.
o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a že na jej základe žalobca poskytol žalovanému finančné plnenie. Nie je sporné ani to, že žalovaný
neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu z dohody, čo žalovaný uznal i v podanom odvolaní. Pritom

dohoda účastníkov veľmi podrobne a precízne upravovala povinnosti (aj práva) žalovaného, ako
zamestnávateľa.

Zmluva je jednou zo základných právnych skutočností, vedúcich k vzniku občianskoprávnych vzťahov.
Vo všeobecnosti uplatňujúci sa princíp privátnej autonómie v občianskoprávnych vzťahoch, zvlášť
princíp zmluvnej autonómie znamená, že je ponechané zásadne na úvahe a rozhodnutí samotných

subjektov, či vôbec a s kým zmluvu uzavrú, aký bude jej obsah, forma a tiež typ zmluvy pre konkrétny
prípad občianskoprávneho vzťahu. To znamená, že v prvom rade je rozhodujúci obsah toho, na čom
sa zmluvné subjekty dohodli.

Dohoda účastníkov z 29.10.2009 (vrátane dodatkov) je však podľa názoru odvolacieho súdu zmluvou

verejnoprávnou, teda dohodou medzi subjektom práva súkromného a subjektom práva verejného,
uzavretou v súvislosti s výkonom verejnej správy; od zmluvy súkromnoprávnej sa odlišuje tým, že
upravuje subjektívne práva a povinnosti prameniace z noriem správneho práva. Zmluvná voľnosť
účastníkov dohody je obmedzená už len tým, že minimálny obsah dohody je ovplyvnený predpismi
verejného práva (zákonom č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti). Príslušný zákon a dohoda

od neho sa odvíjajúca ukladajú uchádzačovi o príspevok konkrétne povinnosti, ktoré musí plniť, aby
mu nevznikla povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že na predmetný príspevok nie je právny nárok; ak je poskytnutý, musí byť vyvážený záväzkami
(povinnosťami) uchádzača podrobiť sa dojednaným povinnostiam, ktoré ho nútia k plneniu zmluvných
povinností pod hrozbou vrátenia príspevku. Aby žalobca dosiahol účel zmluvy (udržanie zamestnania

zamestnancov s nízkymi mzdami) je samozrejmé, že k jeho zabezpečeniu a splneniu si vyhradzuje
právo kontrolovať dodržiavanie podmienok čerpania príspevku po dobu trvania zmluvného vzťahu. Bez
oprávnenia vyžadovať účasť poberateľa príspevku na priebežnej kontrole a trvania na predkladaní
príslušných dokladov v stanovených lehotách by úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nemal
možnosťzistiťporušeniedohodnutýchpovinností,keďžeadresátpríspevkubymoholvždymariťzistenie,

že neplní podmienky zmluvy.

Nemožno tiež nebrať do úvahy, že výdavky spojené s poskytovaním príspevku sú súčasťou
hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami a je pochopiteľné (a spoločensky žiadúce), že úrad
ich využitie kontroluje. V opačnom prípade by porušil svoje zákonné povinnosti hospodárne nakladať

s verejnými prostriedkami.

S porušením dohodnutých povinností v danej veci bolo spojené právo žalobcu od dohody odstúpiť a
právo požadovať vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Na tejto skutočnosti nič nemôže zmeniť
fakt, že žalovaný svoje povinnosti pred odstúpením žalobcu od zmluvy neplnil dlhšiu dobu (na čo podľa

žalobcu bol opakovane upozorňovaný). Opačný výklad by viedol k neprijateľnému záveru, že dlhodobé
opakované neplnenie si zmluvných povinností môže viesť k akémusi anulovaniu, či úprave dohodnutých
práv, či záväzkov. Žalovaný dobrovoľne pristúpil k dohode so žalobcom a súhlasil s jej podmienkami a
ako osoba nepochybne práva znalá si mal byť vedomý následkov, hroziacich z porušenia povinností.
Uplatňovanie si nárokov platnej zmluvy zo strany žalobcu nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako

výkon práva odporujúci dobrým mravom a napadnutý rozsudok preto bolo nevyhnuté potvrdiť ako vecne
správny.

Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto
nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods.1, § 142 ods.1 O.s.p.) a žalobca náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil, preto o nich nebolo ani rozhodnuté.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom
od 1.5.2011).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.