Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206662
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:1113206662.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom
Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému AGROSLUŽBY Svidník,
s.r.o.,sosídlomStropkovská474,08901Svidník,IČO:31734154,právnezastúpenémuJUDr.Dušanom
Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 331,94 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3Cb/4/2014-59 zo dňa 29.5.2015,

takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 331,94 eur ako ceny za vedenie účtu cenných papierov za rok 2008.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že vedie v zmysle zákona
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov (ďalej aj ZoCP). Službu „CD-55-vedenie účtu
majiteľa“ poskytuje žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Na základe uvedeného žalobca
žalovanému za rok 2008 vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 s dátumom splatnosti dňa
28.2.2009 na sumu 331,94 eura (10.000,- Sk) a to za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“. Na výzvu

súdu žalobca doklad o zaslaní uvedenej faktúry žalovanému nepredložil, pričom žalovaný popieral, aby
mu bola táto faktúra doručená a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V danom prípade
medzi sporovými stranami nebola dohodnutá lehota splatnosti faktúry a táto nevyplýva ani z ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, prípadne z ustanovení Obchodného zákonníka. Preto na
daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 340 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve, ak časť plnenia nie je v zmluve

určený je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný
záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalovaný popieral, aby
mu bola doručená predmetná faktúra, žalobca uvedenú skutočnosť súdu nepreukázal. Preto súd za
výzvu žalobcu na splnenie dlhu považuje až doručenie žaloby žalobcu zo dňa 22.2.2013 žalovanému
a to Okresným súdom Svidník dňa 1.4.2014, kedy spolu s návrhom žalovanému bol doručený aj
platobný rozkaz. V predmetnom spore prvostupňový súd prihliadol na námietku premlčania uplatnenej

pohľadávky, ktorú vzniesol žalovaný. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že uplatnená pohľadávka žalobcu
vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 bola splatná dňa 28.2.2009. Žalobca podal
žalobu na súd dňa 26.2.2013, žalovanému bola doručená žaloba dňa 1.4.2014. Nárok žalobcu bol
uplatnený po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, preto vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného súd považoval za dôvodnú a žalobu žalobcu zamietol.

Ďalším výrokom prvostupňový súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Toto
odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil, pretože nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca vykonáva činnosti, ktoré sú definované v ust. § 99 ods. 3 a 4 Zák. o cenných papieroch. Jednou
z platených činnosti je aj vedenie účtu majiteľa cenných papierov. Prevádzkový poriadok žalobcu v
zmysle v dôvodoch odvolania citovaných právnych noriem upravuje postup a spôsob pri vykonávaní
činnosti žalobcu, medzi ktoré patria aj vedenie účtu majiteľov. Odplatu za vykonávanie činnosti

centrálnym depozitárom je preto tento oprávnený stanoviť Prevádzkovým poriadkom, resp. na základe
tam uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia v osobitnom dokumente. Podľa čl. 16 Prevádzkového
poriadku CDCP poskytuje svoje služby za cenu stanovenú Cenníkom služieb centrálneho depozitára,
ktorý schvaľuje dozorná rada CDCP a je zverejnený na web stránke CDCP. Podľa čl. I ods. 4 Cenníka
CDCP platba za vykonanie služieb sa vykonáva na základe vystavenej faktúry formou bezhotovostného
prevodu, dobierky, prípadne platbou v hotovosti na expozitúre na základe vystaveného príjmového

pokladničného dokladu. Pri vystavení faktúry CDCP postupoval v súlade so zák. č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 71 uvedeného zákona ukladá
platiteľovi dane povinnosť vystaviť faktúru najneskôr do 15-tich dní od vzniku daňovej povinnosti. V čase
vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanovoval konkrétnu lehotu pre stanovenie dátumu splatnosti.
Žalobca určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu majiteľa na deň 28.2.2009, čím zabezpečil

dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku, ako aj pre samotné doručenie faktúry žalovanému.
Pri určovaní dátumu splatnosti žalobca neporušil žiadne platné právne predpisy. Žalovaný bol povinný
zaplatiť účtovaný poplatok za vedenie účtu na základe vystavenej faktúry. V zmysle príslušného Cenníka
bol definovaný aj spôsob, akým bude poplatok za vedenie účtu uhrádzaný. Žalobca vystavil faktúru, v
ktorej určil dátum splatnosti a v tejto lehote splatnosti mal žalovaný aj poplatok zaplatiť. Pre začiatok

premlčacej doby je rozhodujúca doba splatnosti. Pri záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde
najskôr v čase splatnosti, lebo skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Rovnaký právny názor je
prezentovaný v komentári k Obchodnému zákonníku. V súlade s uvedeným má za to, že premlčacia
dobavsúvislostisdlžnýmnedoplatkomzavedenieúčtuzarok2008začalaplynúťdňa1.3.2009,nakoľko
splatnosť predmetnej faktúry bola určená na deň 28.2.2009. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie

dlžného nedoplatku pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Doba splatnosti záväzku - úhrady
poplatku za vedenie účtu majiteľa bola jasne určená vo vystavenej faktúre. Aj v nasledujúcich rokoch
žalobca naďalej žalovanému viedol účet majiteľa a evidoval mu cenné papiere, za čo mu fakturoval
poplatky. Tvrdí, že nesplnenie povinnosti zo strany žalovaného, najmä pokiaľ ide aj o zmenu adresy
trvalého bydliska, mohlo mať zásadný vplyv na riadne doručenie faktúry, pričom v danom prípade nie je

CDCP známe, kedy žalovaný zmenil adresy trvalého bydliska, pričom v prípade včasného neohlásenia
zmeny došlo k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý je povinný zmeny adresy nahlásiť v súlade
s prevádzkovým poriadkom DCP, ktorý je pre neho záväzný. Pre doplnenie poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2015, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci č.k. 2Cob/72/2014
v odvolacom konaní zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi aj náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Alternatívne, aby rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s názorom žalobcu sa nestotožňuje. Poukázal

na to, že Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v
ustanoveniach § 387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v § 391 ods. 1 upravené
všeobecné pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Všeobecne začiatok premlčacej doby pritom nie je
možné stotožňovať so splatnosťou záväzku. Doterajšia judikatúra nielen NS SR, ale aj NS ČR v súlade

so znením § 391 ods. 1 zdôrazňuje, že pre začiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci objektívny
okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvýkrát. Ustanovenie § 391 ods. 1 ObZ sa preto bude na
právne vzťahy aplikovať buď v prípade, kedy je doba splatnosti medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá
a vtedy premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po splatnosti, alebo v prípade, kedy doba
plnenia medzi dlžníkom a veriteľom nie je dohodnutá, ale určí sa podľa znenia § 340 ods. 2 ObZ,

podľa ktorého ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku
ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, pri vystavení faktúry postupoval v súlade
ustanovením § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorému ukladalo povinnosť vystaviť faktúru do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia je zrejmé, že daňová povinnosť z poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za
rok 2008 vznikla žalobcovi dňom 31.12.2008 a teda bolo povinnosťou žalobcu vystaviť túto faktúru do

15.1.2009. Pokiaľ by mala byť akceptovaná úvaha žalobcu o nepremlčaní jeho práva, tak v podstate
nikdy by nemohlo dôjsť k premlčaniu práva na zaplatenie peňažného plnenia, pokiaľ by veriteľ (ako
platcaDPH)nevystavilfaktúruajnapriektomu,žemutátopovinnosťvyplývalazprávnehopredpisu(zák.
č. 222/2004 Z.z.). V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008
mu nebola žalobcom doručená a táto mu bola odstúpená až po tom, čo bola žalobcom predložená

súdu prvého stupňa podaním žalobcu zo dňa „9.3.2015“, pričom ani v texte žaloby sa číslo faktúry
neuvádza.Zaprípadnúvýzvužalobcunazaplateniebypretobolomožnépovažovaťaždoručeniežaloby
žalovanému dňa 1.4.2014. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 obZ právo sa premlčí uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Žalovaný je preto toho názoru, že
uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty by došlo aj k premlčaniu práva žalobcu na výzvu žalobcu na

poskytnutie plnenia žalovaným. Vzhľadom na uvedené navrhol potvrdiť rozsudok a žalobcovi uložiť
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 41,94 eur.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. nenariaďoval pojednávanie.
Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú však prípadné vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v zmysle uvedených zásad odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Z hľadiska aplikácie ustanovení o premlčaní je preto dôležité presne vedieť okamih, kedy v konkrétnom
prípade začína plynúť premlčacia doba. Citované ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka
zdôrazňuje u práv vymáhateľných na súde začiatok plynutia premlčacej doby dňom, kedy právo mohlo
byť uplatnené na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné prvýkrát vykonať alebo ak
sa právo stalo nárokom (actio nata). Spravidla ide o deň, kedy sa stal dlh splatným, teda deň, kedy ho

mal dlžník prvýkrát splniť. Nemožno tak zamieňať vznik práva samotného so vznikom nároku a naopak
je potrebné sa zaoberať posúdením, kedy sa dlh žalovaného stal splatným, a kedy mohol žalobca svoje
právo na súde prvýkrát dôvodne uplatniť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že čas plnenia obchodných
záväzkov všeobecne je upravený v ust. § 340 Obch. zák..

Podľa § 340 ods. 1 Obch. zák. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Ustanovenie § 340 ods. 2 Obch. zák. má všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky
obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa
príslušného zákona (ak tento neupravuje inak) alebo i záväzky z porušenia práva, pokiaľ neexistuje
osobitná právna úprava.

Je nutné vychádzať z toho, že zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva
samotného. Ak nie je čas splnenia (splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jeho určenia, určuje ho
veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi požaduje, a v takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom
nasledujúcim po tom, kedy ho o to požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok (actio nata).

V predmetnej veci aj pri splatnosti poplatku za vedenie účtu vyúčtovaného žalobcom je potrebné
vychádzať z týchto skutočností. Ak samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval
žalovanému poplatok za vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009, tentonárok vymáhateľný na súde mohol byť prvýkrát uplatnený po takto veriteľom určenej dobe splatnosti
záväzku. Najskôr teda mohol byť tento nárok uplatnený na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom
1.3.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.2.2013, uplatnil tak tento návrh v rámci plynutia 4-ročnej

premlčacej doby. Preto sa súd prvého stupňa pomýlil, ak urobil záver o premlčaní. Uplatnené odvolacie
dôvody žalobcom voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sú preto dôvodné.

Preto bol dôvod na postup podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. pre zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa a pre vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.