Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Mihóková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6C/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816200019.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa:
D. H. N., N..V..Q.., K. X, XXX XX G., F.Č.: XX XXX XXX, zast. Y. H., N..V..Q.., K. X, XXX XX, G.,
proti odporkyni: X. E.V.L.-Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H. XXX, o zaplatenie sumy 1 023,61 eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 159,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 39,77 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,77 eur od 19.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 39,77 eur od 18.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,77 eur od 18.05.2013 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1 023,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 64,56 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 44,76 eur od 19.02.2013
do zaplatenia, zo sumy 64,56 eur od 18.03.2013 do platenia, zo sumy 44,76 eur od 18.04.2013 do
zaplatenia a zo sumy 804,97 eur od 19.05.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu
odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca N. Y., M.. N..
na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni.
Postupca uzatvoril dňa 22.03.2012 s odporkyňou zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom
znení. Na základe uvedenej zmluvy poskytol postupca odporkyni telekomunikačné služby špecifikované
v zmluve za podmienok v nej stanovených a vo Všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala
zaplatiť za poskytnuté služby stanovenú cenu v zmluve a v cenníku.
Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami postupcu. Odporkyňa neuhradila odo dňa postúpenia pohľadávky žiadnu sumu.
Dňa14.05.2015bolamedziúčastníkmikonaniauzavretádohodaouznanízáväzkuaúhradepohľadávky
v splátkach.Navrhovateľ žaluje celkovú sumu 1 023,61 eur pozostávajúcu z ceny poskytnutých služieb vo výške
159,08 eur, poplatkov za obmedzenie a prerušenie služieb vo výške 39,60 eur (faktúra č.
XXXXXXXXXX vo výške 19,80 eur s DPH, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 19,80 eur s DPH), zmluvné
pokuty v celkovej výške 824,93 eur.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, pretože napriek vykázanému doručeniu predvolania sa na
pojednávanie nedostavila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a jeho prílohami - zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2014, zmluvy s prílohami, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom,
faktúrami, rozpisom jednotlivých vyúčtovaných položiek a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Pôvodný veriteľ a odporkyňa uzatvorili dňa 22.03.2012 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle platnej právnej úpravy. Pôvodný veriteľ na základe zmluvy poskytol
odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a za podmienok stanovených v zmluve a vo
všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala za poskytnuté telekomunikačné služby uhrádzať
cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s jednomesačným
zúčtovacím obdobím. Odporkyňa vyhlásila, že je oboznámená s obsahom zmluvy aj so všeobecnými
podmienkami a cenníkom.
V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - pôvodný veriteľ je oprávnený poskytovať elektronické
komunikačné siete a elektronické komunikačné služby.
Podľa článku 2. Všeobecných podmienky upravujú vzájomné práva povinnosti medzi účastníkmi zmluvy.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.01.2013 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval
odporkyni sumu 64,53 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou 18.02.2013 bola vyúčtovaná suma 44,76
eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.03.2013 bola vyúčtovaná suma 64,56 eur, faktúra č.
XXXXXXXXXX splatnou 17.04.2013, vyúčtovaná suma 44,76 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 18.05.2013 vyúčtovaná suma 804,97 eur.
Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s jej prílohou, došlo k
postúpeniu pohľadávky ktorá je predmetom tohto konania z postupcu - N. Y., M.. N.. na postupníka -
navrhovateľa, čím je preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.
Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 01.12.2015 označeným ako Pokus o zmier, vyzval
odporkyňu na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1 415,79 eur.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento je
potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj
na právny úkon uznania záväzku zo strany odporkyne.
Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 6, ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy) a
to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
S poukazom na ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej
správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na
ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje
na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností
upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon“ ), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
V zmysle ust. § 42 ods. 2 Zákona, účastník má právo naa) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
Podľa § 42 ods. 4 Zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
odporkyňou bola uzavretá zmluva o pripojení. Podľa zmluvy a Zmluvných dojednaní sa predmetný
právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti
poukazuje, že síce v rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré sú
označované ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade
so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného
zákonníka),avšaknadruhejstraneexistujeosobitnáprávnaúpravazakotvenávObčianskomzákonníku
upravujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv a Obchodný zákonník aplikáciu týchto zákonných ustanovení
nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie je prípustné, aby kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa boli obchádzané
zvoleníminéhorozhodnéhopráva.ZvolenierežimuObchodnéhozákonníkaniejeprípustnév prípadoch
tzv.typovýchspotrebiteľskýchzmlúv,keďzceléhokontextuuzatvorenejzmluvyjezrejmé,žesauzatvára
v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchobsiahnutýchvObčianskomzákonníku
či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom, keď priamo v
zmluve je uvedené, že odporkyňa ju uzatvárala ako účastníčka - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom
obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka
bol daný navrhovateľom bez možnosti odporkyne privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na
príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok navrhovateľa.
Čo sa týka uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny reálne poskytnutých služieb v sume
159,08 eur, súd dospel k záveru, že tento nárok je v celom rozsahu dôvodný, preto návrhu v tejto časti
vyhovel.
Odporkyňa tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby v lehotách splatnosti jednotlivých faktúr,
dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehôt splatnosti do omeškania s plnením peňažného
záväzku a to dňom 19.01.2013, 19.02.2013, 18.04.2013, 18.05.2013. navrhovateľovi od uvedených
dní vznikol nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovejsadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 19.01.2013,
19.02.2013, 18.04.2013, 18.05.2013 bola 1 % ročne. Výška úrokov z omeškania teda bola
8,75 % ročne. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou
úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. vo výške 8,75 % ročne.
Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel
s odporkyňou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli odporkyni poskytované
dohodnuté služby. Navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca vyúčtoval odporkyni za poskytnuté
telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom a vystavil jej vyúčtovacie faktúry. Ako však súd
uviedolvyššie,vjednotlivýchvyúčtovacíchfaktúrachboliuplatnenéprávnympredchodcomnavrhovateľa
aj poplatky za obmedzenie a prerušenie služieb. Tieto poplatky sú uvedené v cenníku, ktorý v
zmysle zmluvy a všeobecných podmienok bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takéto dojednanie
ohľadne poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, ako to predpokladá ust. § 53, ods. 1 OZ, najmä, ak vezmeme
doúvahy,žecenníkakosúčasťzmluvyasamotnázmluvabolivyhotovenénavrhovateľom-dodávateľom
poskytnutých služieb bez možnosti odporkyne privodiť ich zmenu. Odporkyňa tým, že podpísala zmluvu,
keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu,
určenédodávateľom,vrátaneurčeniepoplatkovzajednotlivéslužbyaajpoplatkysankčnéhocharakteru.
Podľa § 53, ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54, ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti poplatky za obmedzenie a prerušenie služieb nie sú dojednané ako
individuálna podmienka, preto nie je možné ich priznať a v tejto časti súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 824,94 eur, súd nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,
ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly, neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, zo zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti
na strane oboch účastníkov zmluvy.
S poukazom na ust. § 53, ods. 2 a § 54, ods. 2 Občianskeho zákonníka nejedná sa o individuálne
dojednané zmluvné podmienky, zmluvná pokuta je stanovená v cenníku pôvodného veriteľa, súd aj v
tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 15 % a odporkyňa v rozsahu 85 %. Vznikol jej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
Odporkyni však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli a preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.