Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204317
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3111204317.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateliek: 1. A. O., bytom I., ul. K. XXXX/X, 2. M. S., bytom J.

J., K. S. XXX/XX, 3. I. K., bytom Z., ul. G. XXXX/XX, všetky navrhovateľky zastúpené JUDr. Martinom
Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou advokátkou so
sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, proti odporcom: 1. A. G., bytom J. J., ul. Z. XX, 2. X. G., bytom
J. J., ul. Z. XX, obaja odporcovia zastúpení JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
ul. Štefánikova 7, o určenie nehnuteľností do dedičstva a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľky s ú p o v i n n é nahradiť odporcom trovy konania, o ktorých výške rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 28.02.2011 doručený návrh pôvodnej navrhovateľky A. G., rod. K.,
ktorým sa proti odporcom domáhala, aby súd určil, že navrhovateľka je podielovým spoluvlastníkom
s podielom 1 nehnuteľnosti - domu so súp.č. XXX postavenom na parc.č. XXXX/X a s podielom 2/8
nehnuteľností - parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.144 m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 406 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 23 m2, ktoré sú všetky vedené na liste
vlastníctva č. XXX pre kat.úz. J. J., obec J. J., okres J.. Tento návrh odôvodnila tým, že na základe

právneho úkonu nazvaného ako „Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena“ spísaného
vo forme notárskej zápisnice previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 nehnuteľnosti pôvodne
zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. J. J., dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 2/8 k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaným na LV č. XXX pre kat. územie J. J., a
to parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1.144 m2, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 406 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 23 m2, na odporcov. Predmetným právnym úkonom
zároveň odporcovia zriadili v jej prospech vecné bremeno, a to právo bezplatného bývania a doživotného

užívania domu so súp. č. XXX a zaviazali sa poskytovať navrhovateľke potrebnú pomoc a opateru v
starobe, pokiaľ bude na takúto pomoc odkázaná. Tento právny úkon predstavuje typickú synalagmatickú
zaopatrovaciu zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy sú zmluvné
strany povinné poskytnúť si vzájomné protiplnenia. Odporcovia svoje záväzky z tohto právneho úkonu
nesplnili, pretože neumožnili bezplatné užívanie rodinného domu a neposkytovali jej potrebnú pomoc
v starobe. Navrhovateľka ich viackrát vyzývala na plnenie si svojich záväzkov, pričom títo si záväzky
neplnili. V dôsledku zhoršeného zdravotného stavu bola odkázaná na pomoc opatrovateľky, ktorá jej

však nedokázala zabezpečiť primeranú celodennú starostlivosť. Odporcovia sa žiadnym spôsobom na
opatere nepodieľali, dokonca neboli ani ochotní znášať náklady na opatrovateľku. Preto bola pôvodná
navrhovateľka nútená využiť služby domu a sociálnych služieb. Dňa 28.01.2011 potrebovala vojsť do
svojho bytu v predmetnom dome na Z. XX v J. J.. Vstup jej však nebol umožnený, nakoľko brána,ktorá sa otvára elektricky, bola zablokovaná. Na základe uvedeného právneho úkonu bola pôvodná
navrhovateľka oprávnená bezplatne užívať celý dom a v tomto užívaní ju nebol oprávnený nikto rušiť ani
obmedzovať. Napriek tomu bola v užívaní predmetného domu obmedzovaná a pod hrozbou odpojenia

od energii boli od nej žiadané úhrady. Nakoniec k tomu aj došlo dňa 16.07.2009. Na základe týchto
skutočností preto dňa 12.11.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odstúpila od uvedenej
zaopatrovacej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy si odporkyňa v 2. rade prevzala dňa 27.01.2011 a odporca
v 1. rade si dňa 30.1.2011 odmietol prevziať toto odstúpenie od zmluvy, a to za prítomnosti svedkov. Na
základe platného odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy sa táto zmluva zrušila od počiatku a odporcovia

tak nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Navrhovateľka má tak naliehavý právny záujem na
určení svojho vlastníckeho práva v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na postoj
odporcov nie je možné v tejto veci dospieť k dohode, preto je nútená domáhať sa svojho práva cestou
súdu.

V priebehu konania pôvodná navrhovateľka dňa 11.06.2011 zomrela. Na základe písomného oznámenia

notárky O.. I. F. zo dňa 13.09.2011, ktorá bola ako súdny komisár poverená prejednaním dedičstva
po pôvodnej navrhovateľke, bolo zistené, že dedičmi zo zákona sú navrhovateľky a odporcovia.
Dedičské konanie po pôvodnej navrhovateľke bolo uznesením č.k. 17D/674/2011-37 zastavené a
majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný navrhovateľke v 1. rade, ktorá sa postarala o pohreb pôvodnej
navrhovateľky.

Na základe návrhu procesných nástupcov pôvodnej navrhovateľky, teda súčasných navrhovateliek,
ktoré sú jej dcérami, súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení, ktorým sa navrhovateľky
domáhajú určenia, že A. G., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., Z. XX, bola ku dňu svojej smrti dňa
11.06.2011 podielovým spoluvlastníkom s podielom 1 k nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX na parcele č.

XXXX/X a s podielom 2/8 k celku podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov v súčasnosti
zapísaných v katastri nehnuteľností ako parcely registra "C" č. XXXX/X - záhrady o výmere 1144 m2,
parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o
výmere 84 m2, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 a parcele č. XXXX/
XX - záhrady o výmere 23 m2, ktoré sú všetky vedené na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. J. J., obec

J. J., okres J., a takisto určenia toho, že nehnuteľnosť - dom so súp. č. XXX postavenom na parcele
č. XXXX/X v podiele 1 a nehnuteľnosti - pozemky v súčasnosti zapísané v katastri nehnuteľností ako
parcely registra "C" č. XXXX/X - záhrady o výmere 1144 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 406 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 84 m2, parcela č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2 a parcela č. XXXX/XX - záhrady o výmere 25 m2 v podiele

2/8, ktoré sú všetky vedené na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. J. J., F. J. J., Okres J. patria do aktív
dedičstva po nebohej pôvodnej navrhovateľke.

Právny zástupca navrhovateliek v priebehu konania uviedol, že pôvodná navrhovateľka previedla
darovacou zmluvou nehnuteľnosti na odporcov, pretože sa chcela zabezpečiť v starobe, aby sa títo

o ňu postarali. Súčasťou tejto darovacej zmluvy bol aj záväzok odporcov postarať sa o pôvodnú
navrhovateľku v starobe. Tento záväzok považujú navrhovateľky za záväzok zo zaopatrovacej zmluvy,
ktorá má synalagmatickú povahu. Obsahom zaopatrovacej zmluvy bol záväzok pôvodnej navrhovateľke
previesť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, záväzok odporcov zriadiť pre ňu vecné bremeno a
záväzok odporcov doopatrovať ju v starobe. Ide tak o synalagmatický právny vzťah medzi týmito troma

účastníkmi právneho úkonu. Vo vzťahu k ostatným účastníkom notárskej zápisnice ide o separátny
právny úkon o prevode vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva. Záväzok odporcov postarať sa
v starobe o pôvodnú navrhovateľku bol protiplnením jej darovania. Navrhovateľky považujú právny
úkon, ktorý je obsahom notárskej zápisnice, za zaopatrovaciu zmluvu, teda dvojstranný právny úkon.
S odstupom času si odporcovia neplnili svoje záväzky z tejto zaopatrovacej zmluvy, a to tým, že

nezabezpečili bezplatné užívanie darovanej nehnuteľnosti. Pôvodná navrhovateľka a jej dcéry vyzývali
odporcov na dobrovoľné splnenie si záväzkov zo zaopatrovacej zmluvy. Títo si naďalej aj napriek tomu
svoje záväzky neplnili. V dôsledku toho pôvodná navrhovateľka odstúpila od zaopatrovacej zmluvy
v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom, ako odporcov vyzvala na riadne splnenie si
svojho záväzku. Návrh odôvodňujú nie skutočnosťou, že pôvodná navrhovateľka žiadala vrátiť dar,

ale titulom odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy, čím sa stala opätovne vlastníčkou prevádzaných
nehnuteľností. Navrhovateľky tomuto odstúpeniu priznávajú vecnoprávny účinok. Už v čase začatia
konania na základe návrhu pôvodnej navrhovateľky sa táto domáhala svojho majetkového práva. Preto
neobstojí argumentácia odporcov, že navrhovateľky nie sú v tomto konaní aktívne legitimované spoukazom na osobné právo pôvodnej navrhovateľky, aby sa o ňu odporcovia v starobe postarali.
Snahou pôvodnej navrhovateľky bolo zvrátiť právny stav, ktorý bol založený predmetnou zaopatrovacou
zmluvou. Podstatou tohto právneho úkonu bolo to, aby v čase jej staroby bola odporcami poskytnutá

pre ňu riadna starostlivosť. Nežiadala starostlivosť v starobe od iných osôb, ale iba od odporcov.
Takisto pociťovala, že starostlivosť nebola poskytovaná na patričnej úrovni a nebola s poskytovanou
starostlivosťou spokojná, čomu nasvedčujú napríklad čestné prehlásenie podpísané vlastnoručne
pôvodnou navrhovateľkou, takisto jej žiadosť o opatrovateľskú službu a zmluva o poskytnutí sociálnej
služby. Chcela vrátiť späť svoje vlastnícke právo, pričom táto jej vôľa bola nepochybná. V rámci svojich

vlastných názorov a pocitov zvolila dva spôsoby, jednak výzvu na vrátenie daru a následné odstúpenie
od zaopatrovacej zmluvy. Podľa navrhovateliek sú oba spôsoby spôsobilé zvrátiť súčasný stav. Dôvody
na vrátenie daru boli dané. Názory odporcov na osobu pôvodnej navrhovateľky sú v priamom rozpore s
jej vlastným konaním. Očakávala, že zo strany odporcov bude starostlivosť riadne poskytnutá. Nakoniec
v dome ostala bývať sama a teda samotný účel zmluvy, pre ktorý zmluvu uzatvárala, nebol dosiahnutý
a výsledok bol opačný. Z dohodnutého záväzku bola pôvodná navrhovateľka oprávnená požadovať

starostlivosť od odporcov počas jej staroby. Táto starostlivosť zabezpečená nebola, pričom ohľadne
tejto otázky existujú medzi účastníkmi konania diametrálne odlišné názory. Účelom zmluvy pre pôvodnú
navrhovateľku bolo to, aby sa o ňu odporcovia, ktorí s ňou bývali v dome, boli schopní o ňu postarať,
pričom predpokladala, že tak bude aj v budúcnosti. Tento predpoklad sa ukázal v roku 2010 ako
mylný. Jednak odporkyňa v 2. rade nemohla poskytovať svoju starostlivosť v dôsledku jej otehotnenia

a následne jej materských povinností. Odporca v 1. rade sa odsťahoval. Svoje povinnosti delegovali na
svoju matku. Pôvodná navrhovateľka mienila situáciu riešiť výzvami, avšak aj napriek nim, sa situácia
nezmenila Preto sa rozhodla domáhať vrátenia svojich spoluvlastníckych práv ináč, a to vrátením daru,
resp. odstúpením od zmluvy. Konanie odporcov považovala za rozporné s dobrými mravmi, preto ich
vyzvala na vrátenie daru. Existovala jej nespochybniteľná vôľa na vrátenie spoluvlastníckych práv a

takisto jej nespokojnosť s neplnením záväzku odporcov riadne sa o ňu postarať.

Právny zástupca navrhovateliek takisto uviedol (v rozpore s vyššie uvedenou argumentáciou), že podľa
navrhovateliek v prípade zaopatrovacej zmluvy ide o neplatný právny úkon ako celok, s odôvodnením,
že predstavy účastníkov zmluvy boli diametrálne odlišné, čo sa ukázalo neskôr. Je otázne, či záväzok

odporcov je dohodnutý určitým spôsobom. Ak je neurčitý je v dôsledku toho neplatný. Odlišné predstavy
o zmluve u odporcov a pôvodnej navrhovateľky, majú za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.
Pokiaľ je podstatná okolnosť zmluvy neurčitá, má to za následok neplatnosť celej zmluvy.

Právna zástupkyňa odporcov v priebehu konania poukázala na výraznú zmenu hodnoty nehnuteľností,

ktoré pôvodná navrhovateľka na odporcov previedla. Došlo k zhodnoteniu domu, a to aj o vynaložené
investície,pretožeodporcoviavykonalinadstavbudomu.Hodnotatýchtoinvestíciijevsúčasnostivsume
približne100.000až130.000eur.Pôvodnáhodnotaprevedenéhospoluvlastníckehopodielukdomubola
približne vo výške 600.000,- Sk. Odporcovia spochybňujú tvrdenie navrhovateliek, že motívom a vôľou,
pre ktoré uzatvorila pôvodná navrhovateľka darovaciu zmluvu bolo to, že nechcela ostať sama, a že ju

uzatvárala kvôli tomu, že v tom čase s odporcami spoločne bývali. Ide iba o interpretáciu navrhovateliek.
Skutočnú vôľu pôvodnej navrhovateľky už teraz nie je možné zistiť, nakoľko už nežije. V tomto konaní
boli prezentované celkovo asi tri prezentácie jej vôle, avšak je potrebné poukázať na 2. stranu listu zo
dňa10.08.2010,vktoromsamotnápôvodnánavrhovateľkauviedladôvoduzatvoreniadarovacejzmluvy,
ktorým bol rozpor, resp. nedohoda ohľadne spoluvlastníckych podielov medzi navrhovateľkami a otcom

odporcov, teda ich bratom. Takisto poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa 03.06.2011, kde
zástupca navrhovateľky uviedol, že sú ochotní vyriešiť tento spor mimosúdnou cestou. Poslednú vôľu
pôvodnej navrhovateľky bola vôľa na jej zaopatrení v starobe. Jej opatrovanie bolo riadne zabezpečené.
Odporcovia od roku 1975 bývali spolu so svojim otcom, teda synom pôvodnej navrhovateľky, k darovaniu
nedošlo náhle, ale po dlhých rokoch. Pôvodná navrhovateľka poznala obdarovaných, darovanie nebolo

vynútenéinýmiokolnosťami.Knarušeniuvzťahovdošloposmrtiotcaodporcovvroku1998,následnesa
tieto nezhody prehĺbili v roku 2011, keď navrhovateľky bezdôvodne premiestnili pôvodnú navrhovateľku
do domova dôchodcov. Tým bola vytrhnutá z jej prostredia. Pôvodná navrhovateľka sa takisto vyjadrila,
že je jej ľúto, že ostatné deti, t.zn. navrhovateľky, neboli dostatočne zabezpečené a že nechce vyvolávať
zbytočné nezhody. Až do smrti pôvodnej navrhovateľky bol vzťah medzi ňou a odporcami v poriadku.

Odporcovia majú pochybnosť o tom, či autorkou listov, ktorými argumentujú navrhovateľky, bola
skutočnepôvodnánavrhovateľka.Tátopochybnosťvyplývaztoho,žeskutočnévzťahymedziodporcami
a pôvodnou navrhovateľkou nezodpovedali obsahu listov, ktoré im adresovala. V prípade, že súd bude
považovať notársku zápisnicu za jeden právny úkon, za zaopatrovaciu zmluvu, odporcovia namietajúplatnosť odstúpenia od tejto zmluvy, nakoľko v zmluve nebolo dojednané právo odstúpiť od zmluvy a na
daný prípad nie je možné aplikovať § 517 Občianskeho zákonníka. Účastníkmi tejto zmluvy boli celkovo
piati účastníci a pôvodná navrhovateľka odstúpila od zmluvy len voči odporcom. V notárskej zápisnici je

uvedené, že účastníkmi zmluvy sú aj rodičia odporcov, ktorým takisto vznikol na základe tejto notárskej
zápisnice záväzok poskytnúť užívacie právo pôvodnej navrhovateľke k predmetným nehnuteľnostiam,
preto ak chcela pôvodná navrhovateľka platne odstúpiť od zmluvy, mohla tak urobiť jedine vo vzťahu
ku všetkým účastníkom zmluvy, ktorými boli aj rodičia odporcov. Argumentácia, že odporcovia si v
priebehu tohto konania dodatočne v primeranej lehote nesplnili svoju povinnosť je irelevantná, nakoľko

podľa odporcov nebola splnená prvá podmienka uvedená v § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a to omeškanie s plnením si zmluvného záväzku. Ak by aj súd ustálil, že odstúpenie od zmluvy je
možné, odporcovia vznášajú námietku premlčania tohto práva, nakoľko k odstúpeniu došlo po uplynutí
premlčacej doby.

Takisto poukázala na to, že v liste zo dňa 10.08.2010 je uvedené, že plnú moc ohľadne predmetu tohto

konania v tom čase už udelila, čo je v rozpore s dátumom uvedenom na plnej moci v tomto konaní pre
právneho zástupcu navrhovateliek, ktorý jej 27.10.2010 to znamená, že nejaké stretnutie s advokátmi
muselo byť skôr, ak spomína udelenie plnej moci. Z tohto teda nie je zrejmé, kto tento list písal, resp. kto
ho formuloval. Takisto poukázala aj na zápisnicu z pojednávania dňa 03.06.2011, ktoré sa uskutočnilo
osem dní pred jej úmrtím, kde prezentovala svoju vôľu, aby sa pokračovalo ďalej v zaopatrovaní, teda

bola zrejmá jej vôľa na pokračovaní v zmluvnom vzťahu, a nie na odstúpení od zmluvy. Na pojednávaní
konanom dňa 30.06.2015 samotné navrhovateľky uviedli, že opatrovateľku začali vybavovať ony a do
domova dôchodcov ju umiestnili ony. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateliek, že odporcovia ignorovali
pôvodnú navrhovateľku. Práve za účelom vyvrátenia tohto tvrdenia odporcovia predložili súdu fotografie,
ktoré ju zachytávajú približne v období rokov 2008 až 2009 s dcérou odporkyne v 2. rade, s priateľkou

odporcu v 1. rade, takisto ju zachytávajú na Vianoce roku 2008 a na prvom svätom prijímaní dcéry
odporkyne v 2. rade. Na týchto fotografiách vyzerala dobre, odporcovia ju brávali na spoločné rodinné
podujatia, posedenia. Tým je vyvrátená argumentácia navrhovateliek, že pôvodná navrhovateľka bola
izolovaná, sama a zanedbaná. Argumentácia neplatnosťou právneho úkonu neobstojí, pretože zmluva
bola spísaná vo forme notárskej zápisnice a podľa Notárskeho poriadku je notár povinný skúmať, či

úkon, ktorý spisuje je platným právnym úkonom. Zmluva bola spísaná v roku 1996, pričom do roku
2010 uplynulo 14 rokov nerušenej a dobromyseľnej držby spoluvlastníckych podielov odporcov. Preto,
ak by sa aj jednalo o neplatný právny úkon, na základe ktorého nadobudli spoluvlastnícke právo,
došlo by k jeho vydržaniu. Ak navrhovateľky spochybňujú zmysel účasti O. G., matky odporcov, na
tomto právnom úkone, je potrebné uviesť, že v tejto notárskej zápisnici sa zriadilo vecné bremeno,

právo doživotného užívania k celej nehnuteľnosti v prospech pôvodnej navrhovateľky. A keďže matka
odporcov a jej manžel boli podielovými spoluvlastníkmi, musela byť účastníčkou tejto zmluvy o zriadení
vecného bremena aj matka odporcov, pani O. G.. Odporcovia popierajú, že by pôvodnej navrhovateľke
nebolo umožnené užívať celú nehnuteľnosť. Táto užívala oddelenú časť. Mohla sa pohybovať aj po
priľahlom pozemku, mala vlastné zariadenie. Ani v jednom z právnych úkonov pôvodná navrhovateľka

nespomínala,žebydôvodompreodstúpenieodzmluvymalibyťplatbyvovýške50eurmesačne.Takisto
sa nesťažovala ani na to, že by jej nebolo poskytované bezplatné užívanie nehnuteľnosti. Ešte aj po
odstúpení od zmluvy dochádzalo k platbám tri mesiace potom na základe vzájomnej dohody. Samotné
navrhovateľky neuviedli relevantný dôvod porušenia zmluvy zo strany odporcov. Navrhovateľka v 3.
rade uviedla vo svojej výpovedi, že za porušenie zmluvy považovala ich matka ignoráciu zo strany

odporcov, že jej chýba pozornosť a spoločnosť. Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že ich matka žila v
nevyhovujúcich podmienkach, pretože žila sama. Z toho vyplýva, že nenamietala absenciu potrebnej
pomoci, napríklad, že by nemala kde bývať, nemala zabezpečenú stravu, ošatenie a hygienu. Skôr
pociťovala osamotenosť. Odporcovia v tomto smere poukazujú na nedostatočný záujem o pôvodnú
navrhovateľku aj zo strany navrhovateliek. V tomto zmysle poukazujú aj na výpoveď navrhovateľky

v 2. rade, ktorá uviedla, že nemala povinnosť zabezpečovať jej upratovanie. Navrhovateľky takisto
nevypovedali o žiadnych negatívnych vzťahoch pôvodnej navrhovateľky s odporcami. Negatívny mala
vzťah iba k ich matke. Naopak, medzi nimi nikdy neboli nezhody a konflikty. List z 15.09.2009 bol
spísanýnavrhovateľkami,zktoréhobolzrejmýichúmyselnapadnúťprávedarovanieaniezaopatrovaciu
zmluvu. Bolo to ešte v čase pred začatím tohto konania, kedy sa pôvodná navrhovateľka domáhala

svojich práv zo zaopatrovacej zmluvy. Pôvodná navrhovateľka nebola v ohrození života. Ak poukazovali
navrhovateľky na jej izolovanosť alebo nedostatok kontaktu s odporcami, poukazujú odporcovia na to,
že celodenná fyzická prítomnosť nebola hlavným predmetom záväzku. Pôvodná navrhovateľka bola
v potrebnom rozsahu zaopatrená. Nevykazovala známky zanedbania, čo potvrdil napríklad aj svedokK., ktorý uviedol, že bola vždy pekne oblečená. Obe strany mali približnú predstavu o riadnom plnení
si tohto záväzku, napr. nakupovanie, prechádzky, upratovanie a podobne. Odporcovia majú za to, že
poskytovanieopatrovacejslužbyvtrvaní2,5hodinydennevpracovnýdeňpreukazujeto,ževäčšírozsah

opatrovaniapôvodnánavrhovateľkanevyžadovala.Vzmyslejudikatúrysúdov,zaopatrovaciuzmluvunie
je možné zrušiť, je možné sa pri nesplnení záväzku opatrovať, domáhať náhrady vo forme peňažného
plnenia. Pri záväzku pri zaopatrovacej zmluve ide o osobné právo viazané na osobu oprávneného, ktoré
neprechádza na dedičov.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že k darovaniu predmetných nehnuteľností v roku
1996 by nikdy nedošlo, ak by nemalo súčasne dôjsť aj k zaopatrovaniu ich matky. V tom čase pri debate
s ich matkou vždy rozprávala, že podmienkou je aj jej zaopatrovanie. Až do roku 2009 navrhovateľky
nikdy neprejavili vôľu, aby sa o tejto zaopatrovacej zmluve nejako zmieňovali. Bolo tomu tak preto, lebo
až do roku 2009 bola ich matka úplne samostatná a nemali dôvod túto vec akýmkoľvek spôsobom
napádať. Od roku 2008 však matka potrebovala pomoc, spočiatku najmä pri sprchovaní, neskôr sa

bála manipulovať aj so sporákom, v domácnosti potrebovala mať niekoho pri sebe. Podľa jej názoru
od r. 2008 bola odkázaná na pomoc, pretože bola slabá, nedokázala si už sama navariť a nakúpiť. V
dome mala aj nedostatočné kúrenie a bola tam zima. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žiadala od matky
odporcov, od O. G., pomoc. Od odporcov pomoc nežiadala, pretože s nimi neprichádzala do kontaktu.
Odporcovia s ňou nebývali, ona tam takisto nežila. Odporca v 1. rade občas prišiel do domu, pretože

žil v Bratislave. Prichádzal predovšetkým na predlžené víkendy, ale ich matku navštíviť nebol. Keď bol
v dome, býval v nadstavbe nad bytom ich matky. Navrhovateľky v dome takisto nebývali. Vzhľadom na
absenciu pomoci pre matku túto situáciu chceli riešiť a z ich iniciatívy sa stretli s odporcami a ich matkou
dňa 09.05.2009 v Trenčíne. Rozprávali sa o tom, že sa o ňu nikto nestará a najhoršie je to, že v dome
býva sama. Na tomto stretnutí im odporcovia povedali, že svoje povinnosti delegovali na svoju matku.

Po tomto stretnutí z ich iniciatívy začala matka odporcov ich matke nosiť obedy. Obedy jej nosila až
do marca 2010, kedy sa začala o ich matku starať opatrovateľka. Za ich matku v tejto súvislosti konali
navrhovateľky na základe ústnej žiadosti. V marci 2010 sa začala o ich matku starať opatrovateľka, ktorá
bola pridelená Mestským úradom v J. J.. Tomuto predchádzalo aj to, že v júli 2009 opätovne požiadali
matkuodporcovokonzultáciu,pretožeodmája2009savpodstateničnezmeniloamatkabolaodkázaná

v tom čase na pomoc. Vyžadovali, aby jej bola poskytnutá pomoc pri upratovaní, pri sprchovaní, údržbe
domu, nakupovaní a podobne. Urobili generálne upratovanie, kde našli u ich matky plesnivý chlieb,
zhnité kvety, 5 až 6 vriec so separovaným odpadom. Tento odpad odporcovia odstránili až na ich žiadosť.
Ešte v máji 2009 si matka odporcov vynútila od ich matky finančný príspevok na elektrickú energiu s
podmienkou, že ak tento nebude zaplatený, tak ju odpojí od elektrickej energie a prestane jej kúriť.

Dňa 16.07.2009 to matka odporcov aj skutočne spravila a vypla v časti domu, kde bývala ich matka,
elektrickú energiu, keď odchádzala do zamestnania. V tom čase tam navrhovateľky neboli, bolo to
pravdepodobne tak. Matka ich kontaktovala a ony vybavili elektrikára, ktorý opätovne zapojil elektrinu
približne o 2 hodiny. Následne, aby sa táto situácia neopakovala, syn navrhovateľky v 1. rade vložil na
bankový účet matky odporcov potrebnú sumu peňazí. V tom čase bola s ich matkou v dennom kontakte

navrhovateľka v 2. rade, ktorá jej poskytovala pomoc pri nakupovaní, robila jej spoločnosť a poskytovala
opateru. Dňa 15.09.2009 napísali navrhovateľky odporcom list, v ktorom uviedli, že náprava nenastala.
Zároveň začali uvažovať aj nad opatrovateľkou. Dňa 09.06.2010 Mestský úrad v J. J. posúdil, že matka
má štvrtý stupeň odkázanosti na opatrovateľku. Rozhodnutie o stupni odkázanosti bolo nevyhnutné na
to, aby mohla byť umiestnená do domova dôchodcov. S opatrovateľkou to nemalo nič spoločné. Od

septembra 2009 až do marca 2010 žila matka v dome sama a sama sa o seba starala. Cez Vianoce bola
pravidelne u navrhovateľky v 1. rade. Dňa 21.02.2010 boli opäť za matkou odporcov, kde ju upozornili,
že starostlivosť o matku nie je zabezpečená. Od marca 2010 bola opatrovateľkou matky suseda pani A..
Náklady na opatrovateľku hradili navrhovateľky. Odporcovia sa odmietali podieľať na týchto nákladoch.
V tom čase matka odporcov prestala nosiť stravu ich matke. V tom čase ju už len vozila k lekárovi,

vyberala a dávkovala jej lieky. Cez víkendy matka odporcov odmietla nosiť obedy, v dôsledku čoho
jej tieto obedy nosila navrhovateľka v 2. rade. Bolo to potrebné, pretože opatrovateľka pracovala len
cez pracovné dni. Tento stav pretrvával až do odchodu matky do domova dôchodcov v Skalke nad
Váhom dňa 08.11.2010. Tam bývala až do svojej smrti. O vybavenie domova dôchodcov sa postarali
navrhovateľky. V tomto domove bola ich matka spokojná, vopred si mala možnosť ho prehliadnuť.

Dôvodom jej umiestnenia v domove bolo to, že dve hodiny denne opatrovania bolo málo a sama zostať
nemohla. Matka chodila k svojej neurologičke A.. T., pretože mala závraty, triasla sa, jej uvažovanie
bolo v poriadku. Psychické problémy nemala, žiadne na nej nebadali. Matka odporcov doviezla ich
matku k psychiatrovi A.. G., kde však matka odpadla. A.. G. navrhovateľke v 1. rade povedal, že ďalšiepsychologické vyšetrenie ich matky nie je potrebné. Ďalšie vyšetrenie dňa 09.06.2010 objednala matka
odporcov. Vtedy jej matka povedala, že s matkou odporcov už nikdy do auta nesadne. Odvtedy ju
všade vozili už len navrhovateľky. V marci 2011 za asistencie polície prišli vyzdvihnúť veci patriace ich

matke z domu, kde bývala, nakoľko sa nemohla dostať do domu. Polícia privolala matku odporcov, ktorá
umožnila ich matke vziať si veci z domu. Asistenciu polície požiadali z toho dôvodu, že navrhovateľky
mali od matky odporcov zákaz vstupu na pozemok a takisto preto, že nefungovalo diaľkové ovládanie
na bráne v dome. Odporcov na stretnutie navrhovateľka v 1. rade nevolala, nakoľko to nepovažovala
za potrebné. Doplatok za domov dôchodcov platili takisto navrhovateľky, pretože dôchodok ich matky

nestačil na celú úhradu. Odporcovia sa nepodieľali na týchto nákladoch. Náklady na obedy, ktoré nosila
matka odporcov ich matke, hradila ich matka, pričom za čas strávený pri vození matka odporcov od ich
matky vyžadovala náhradu za ušlý zisk v sume 5 až 10 eur. Matka bola chodiaca. V roku 2008 až 2009
bola odkázaná na pomoc, pretože ju opúšťali sily. Od septembra 2009 do mája 2010 starostlivosť o ich
matku zabezpečovala matka odporcov, avšak stalo sa, že niekedy aj dva týždne nebola osprchovaná,
pričom toto sprchovanie mala zabezpečiť matka odporcov, ale to robila len veľmi sporadicky. Matka

odporcov mala sprchovať matku podľa ich dohody z mája 2009 dvakrát do týždňa. V období rokov
1996 až 2008 sa s matkou stretávali a navštevovali približne 1x mesačne. Častejšie chodila ona k nim.
Odporcoviabývalivdome,vktorombývalaajichmatkaaždovtedy,dokedysaodporcovianeodsťahovali
do svojho vlastného bývania. V dome bývala a aj býva stále matka odporcov. Má vedomosť o tom, že
v domove dôchodcov, kde bola ich matka umiestnená ju navštevovali aj odporcovia, avšak matka im

adresovala list, že si nepraje, aby ju navštevovali. Tento list napísali navrhovateľky na jej žiadosť. V
domove dôchodcov si navrhovateľka v 1. rade napísala ručne koncept, ktorý doma prepísala na počítači
a dala jej ho podpísať. O osobných pomeroch odporcov nemala vedomosť. Dňa 26.05.2010 mala
matka navrhovateliek naplánovanú operáciu očí, ktorú zrušila so súhlasom matky odporcov, pretože
objednali iného lekára v Bratislave. List zo dňa 15.09.2009 ohľadne napádania zaopatrovacej zmluvy

písali navrhovateľky kvôli tomu, že sa odporcovia nestarali o ich matku. Samotné napádanie tejto zmluvy
bolo z dôvodu, že odporcovia neposkytovali starostlivosť pre ich matku tak ako mali.

Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že žije v J. J. a počas života jej matky sa s ňou
pravidelne stretávala. Mama si všetky dokumenty, ktoré podpísala niekoľkokrát prečítala, teda bola s

nimi oboznámená. Keď s ňou nešla von ona, tak už nemal kto iný. Spolu chodili na prechádzky a keď
už nebola schopná chôdze, tak ju navštevovala u nej doma, takmer každý deň. Priniesla jej aj nákup
a pomáhala jej aj pri sprchovaní približne raz za dva týždne. V jej byte neupratovala, avšak bolo to
potrebné. Čas ani dôvod na to nemala, bolo to súčasťou zmluvy a ona si je vedomá, že nemala takúto
povinnosť, keď to bolo povinnosťou niekoho iného. Pomáhala jej podľa svojich možností. Cez víkendy jej

nosila obedy a cez sviatky si ju brávala domov. Pred rokom 2008 s ňou chodila aj na dovolenky. Potom
kvôli zdravotnému stavu už nebola schopná ísť na dovolenku. V máji 2009 mali navrhovateľky spoločné
stretnutie s odporcami a ich matkou, na ktorom im vyčítali neplnenie si ich povinností a vyzvali ich na
nápravu. Táto náprava neprišla, a preto jej začali vybavovať opatrovateľku, na ktorú neskôr odporcovia
vôbec neprispievali. Dňa 08.11.2010 odišla mama do domova dôchodcov dobrovoľne a s jej súhlasom.

Nevie o tom, že by ich matka mala negatívny vzťah s odporcami, iba s ich matkou. Niekedy v roku 2009
privolala 2x alebo 3x matka odporcov pre ich matku záchranku, pretože matke bolo nevoľno. Podľa
jej názoru matka žila v nevyhovujúcich podmienkach, pretože bola sama a napríklad preto, že si obedy
v mikrovlnnej rúre prihrievala sama. Pokiaľ robila nákupy pre ich matku matka odporcov, peniaze za
tieto nákupy jej vyplácala ona. Po prechode na menu euro ju matka požiadala o to, aby tieto veci robila

za ňu. Matka odporcov si ich vypýtala, pričom povedala za čo, prípadne jej predložila nejaký doklad.
Obedy matke nosila od marca do októbra 2010 cez víkendy, ale ešte aj v roku 2008. Bola jediná, kto
mohol vypočuť ich matku. Do roku 2009 bol ich vzťah s odporcami normálny, neriešili žiaden problém.
Vzťah sa pokazil až v súvislosti s tým, že ich matke sa zhoršil zdravotný stav a podľa navrhovateliek si
odporcovia nesplnili svoju povinnosť na základe zaopatrovacej zmluvy. Keď bola ich matka v domove

dôchodcov, najčastejšie ju navštevovala ona, a to približne dvakrát do týždňa. V domove dôchodcov
odporcov nestretla. Raz stretla odporkyňu v 2. rade v nemocnici, kde bola hospitalizovaná matka, a to
približne v júni 2011. Do roku 2010 s matkou chodila k lekárom aj ona, avšak po návšteve psychiatrie s
ňou chodili len sestry, nakoľko majú auto. O zaopatrovacej zmluve vedela, všetci mali tú zmluvu v rodine,
vedeli o nej aj príbuzní v Pezinku. V roku 1996, kedy bola uzatvorená vedela o tom, že sa uzatvára.

Zmluvu uzatvárala ich matka s odporcami preto, lebo tam s ňou v tom čase žili. Z akého dôvodu sú
uvedené skutočnosti v odseku 2 na druhej strane listu z 15.10.2009, ktorý podpísala nechcela uviesť.Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zdravotný stav ich matky sa začal zhoršovať v
roku 2008 a vážnejšie v roku 2009. V tomto roku sa im začala sťažovať, že jej odporcovia neposkytujú
zdravotnú starostlivosť. Preto iniciovali v máji 2009 po prvý krát stretnutie s odporcami a ich matkou.

Približne 30 rokov nebýva v Trenčianskych Tepliciach, avšak mamu všetky navrhovateľky pravidelne
navštevovali. Mama chodila k nej na návštevu do Pezinka a takisto aj k sestre A. do I., a to aj v období,
kedy mala zhoršený zdravotný stav. Naposledy u nej bola na návšteve v apríli 2011 cez Veľkonočné
sviatky pred svojou smrťou. V roku 2009 sa mama už o seba nedokázala sama postarať, nedokázala
si sama nakúpiť, pripraviť si jedlo a osprchovať sa. Preto požadovali od odporcov a ich matky na tomto

stretnutí, aby v tomto smere nastala náprava. Na stretnutí im odporcovia povedali, že vzhľadom k
tomu, že bývajú mimo J. J. delegovali svoje povinnosti na svoju mamu, pričom ich mama sa sťažovala
na správanie matky odporcov. Matka požiadala navrhovateľky o nápravu ústne, pričom sa sťažovala,
že matka odporcov ju obmedzovala a zakazovala jej rôzne veci, napríklad večer sa pohybovať po
jej byte a prikazovala jej vypínať spotrebiče na noc, aby sa nemíňala elektrina. Matka odporcov sa
vyjadrila tak, že nevidia dôvod, prečo by mali zabezpečovať opatrovateľku oni. Matka sa sťažovala aj

na zimu v dome, a preto jej navrhovateľky zabezpečili ohrievač. Po nástupe opatrovateľky ich mama
informovala, že matka odporcov zakázala používať opatrovateľke napríklad práčku a vysávač. Preto
tieto spotrebiče pre opatrovateľku zabezpečili ony. Dňa 21.05.2010 adresovala ich matka list odporcom,
v ktorom informovala odporcov o potrebe väčšieho rozsahu opatrovania, teda hodín opatrovateľky. Na
to odporcovia nereagovali. Matka odporcov pri nej nebola, pretože podnikala a podniká a nemala na

ich matku čas. Preto nakoniec umiestnili matku do domova dôchodcov. Matka mala príjem 240 eur z
dôchodku a navrhovateľky platili opatrovateľku v sume 100 až 150 eur mesačne približne od marca 2010
do októbra 2010. Okrem toho ona osobne platila náklady na operáciu oka v dôsledku šedého zákalu ich
matky v Bratislave. Takisto navrhovateľky platili aj za lieky pre ich matku a domov dôchodcov. Odporca v
1. rade na žiadosť navrhovateľky v 3. rade odmietol odviesť ich matku na kontrolu do I.. Matka odporcov

inkasovala od ich matky 5 až 10 eur ako ušlý zisk za odvoz ich matky k lekárom. Túto skutočnosť vie
od ich matky. Takisto si od nej pýtala aj peniaze pre lekárov, pričom im žiadne peniaze nikdy nedávala,
čo zistila sestra A. od samotných lekárov. Následne to matke odporcov zakázali. Matka bola až do
svojej smrti po psychickej stránke úplne v poriadku. Vzťah odporcov k nej bol taký, že nebol zlý, nijako
si neubližovali, avšak podľa jej názoru ju ignorovali. Podľa jej vedomostí ju pravidelne nenavštevovali,

nevarili jej, neprali jej, nesprchovali ju a nestarali sa o jej spoločenský život. Nemá vedomosť o tom, že
by matka navrhovateliek bola pre nedostatok opatery v ohrození života alebo zdravia. Podľa nej účelom
spísania notárskej zápisnice v roku 1996 bolo pre ich matku to, že ju odporcovia v jej starobe doopatrujú.
Ona osobne za porušenie zmluvy považovala to, že ju odporcovia aj napriek tejto zmluve ignorovali a
málo ju navštevovali a nestarali sa o ňu. Takisto sa cítila v tom čase ohrozená, že sa jej niečo stane, napr.

že sa sama doma poraní a nebude sa mať kto o ňu postarať. Ona osobne negatívne pociťovala to, že
matka odporcov ich matku šikanovala a ignorovala ju. Navrhovateľky sa začali angažovať kvôli tomu, že
matka nemala sily na vyjednávanie s matkou odporcov. Tieto problémy sa preberali v rodine. Obedy bolo
potrebné dovážať pre ich matku od roku 2009, ktoré jej zabezpečovala matka odporcov. Pred nosením
obedov matkou odporcov bola ich matka schudnutá. Matka odporcov robila pre ich matku aj nákupy do

marca 2010. Vozila ju aj k lekárovi. Palicu na chodenie používala približne od roku 2008. Keď bola v
domove dôchodcov, tak sa pohybovala s kolieskovým chodítkom slúžiacim na oporu chodiaceho. Prvý
krát navrhovateľky informovali odporcov o neplnení ich záväzku približne v septembri 2009. Dôchodok
ich matky chodil na bankový účet v SLSP. Účtom disponovala matka a neskôr aj navrhovateľka v 2.
rade, ktorá po prechode na menu euro riešila financie matky. O zaopatrovacej zmluve vedela, takisto aj

jej sestry. Ukázala im ju ich matka, pričom už pri prvom stretnutí s odporcami a ich matkou v máji 2009
poukazovali na túto zmluvu a upozorňovali, že môže byť zrušená z dôvodu neplnenia si zaopatrovacej
povinnosti. Má poznatok aj o slovných útokoch matky odporcov a to vtedy, keď sa niečo pokazilo a matka
odporcov to vyčítala ich matke. O slovných útokoch odporcov nemá žiadnu vedomosť.

Odporca v 1. rade vo svojom výsluchu uviedol, že od roku 1977, kedy sa narodil, bývali so sestrou a
rodičmi v J. J. aj spolu s ich babkou, ktorá obývala časť spoločného domu. Mala svoju vlastnú kuchyňu,
toaletu,sprchuaobývačku.Oniobývalidruhéposchodie.Vzťahyvšetkýchsbabkoubolibezproblémové,
babka sa na nič nesťažovala. V roku 1996 sa rozhodla darovať im časť domu s právom jej doživotného
bývania v dome. Bola šikovná, dobrosrdečná, pracovitá a silná katolíčka. Pracovala ako pedikérka, a to

približne do roku 2008. On býval v J. J., teda v predmetnom dome do novembra 2009, kedy si našiel
prácu v I. a čiastočne sa odsťahoval. Chodieval domov minimálne jedenkrát do týždňa, každý víkend,
nakoľko v J. J. má aj dcéru. Keď bol v I. s babkou si telefonovali. Aj po príchode domov sa stretávali,
bývala v tom istom dome. Po odsťahovaní do I., rovnako ako aj predtým, boli ich vzťahy dobré, bolasebestačná a nepotrebovala žiadnu pomoc. Keby sa niečo vyskytlo a potrebovala by pomôcť, mohol sa
spoľahnúť na svoju sestru X., odporkyňu v 2. rade, a mamu O., ktorá s ňou bývala v tom istom dome.
V novembri 2010 navrhovateľky umiestnili babku do domova dôchodcov, pričom o tomto sa dozvedeli

on, jeho mama a sestra dva dni pred tým. Keď sa na túto skutočnosť pýtal babky, tá o tom nevedela a
uviedla, že nechce ísť preč z domu. Celý život bývala v dome a bola to pre ňu negatívna zmena. V roku
2000 zrekonštruovali predmetný dom, v dôsledku čoho sa zlepšili podmienky bývania aj babke. Okrem
inéhoodstránilischodydojejbytovejjednotky,abymalabezbariérovývstupnadvor.Počaspobytubabky
v domove dôchodcov ju navštevoval približne raz do týždňa, niekedy sám, niekedy so svojou dcérou.

Tam sa jej stav po psychickej a fyzickej stránke zhoršil, chcela sa vrátiť domov a necítila sa tam dobre.
Utrpela tam aj úraz, zlomila si krčok, bola odvezená do nemocnice a za krátko na to zomrela. Až do
svojej smrti bola na tom po psychickej stránke relatívne dobre, bola už staršia, avšak vedela sa o seba
postarať, nebola dezorientovaná, ani dementná. Počas jej života žiadne výslovné pravidlá ich spolužitia
nemali, bolo to faktické spolužitie, bola čiperná, nemala s ničím problém. Jeho názor na potrebu jej
opatery je taký, že nebol žiadny problém, ktorý by bolo potrebné riešiť. Ich vzťah bol dobrý a dobre

vychádzali. Žiadnu urgentnú pomoc od nich nežiadala, iba všeobecnú. Vzťahy babky a navrhovateliek
boli dobré, akurát mu vadilo, že po roku 2000 ju chodili navštevovať pomerne málo, okrem najmladšej
dcéry ju ostatné navštevovali približne 1 až 2 krát ročne. Návrh babky si vysvetľuje tak, že to nevyplývalo
z jej povahy, nebola by schopná také niečo dať dokopy, myslí si, že bola zmanipulovaná, pričom tento
záver odvodzuje aj z listu navrhovateliek z 15.09.2009, v ktorom sa im vyhrážali napadnutím darovacej

zmluvy. Sama babka mu osobne uviedla, že nevedela čo je v listoch, ktoré podpísala, a ktoré jej dali
podpísať navrhovateľky. Nie je si vedomý žiadneho zlého správania sa jeho mamy k babke. Mama
je zdravotná sestra s 25 ročnou praxou, ktorá sa o babku starala. Táto starostlivosť bola taká, že jej
zabezpečovala nákupy, vozenie k lekárom a zabezpečovala jej všetko potrebné, takisto aj pomoc pri
sprchovaní, ak to potrebovala. Na túto starostlivosť, ktorú jej mama poskytovala sa babka nesťažovala.

Babka chodila každý víkend do kostola, bola dobrosrdečná, nebrala za pedikúru od klientov peniaze.
Modlievala sa, mala vzťah k náboženským veciam od jeho mladosti. Do kostola chodila asi do roku
2008 a 2009 aj počas týždňa. Od tohto obdobia pravidelne počas víkendov. Počas týždňa po tomto
období ju vozila do kostola jeho mama. Nevie z akého dôvodu neskôr kostol vynechávala. Možno kvôli
bolesti nôh. Nedokázala by klamať, nakoľko to nevyplývalo z jej povahy. Darovaciu zmluvu uzavrela

preto, že mali bezproblémové vzťahy a o inom účele uzatvorenia zmluvy nevie. Predmetom dohody bolo
darovanie s právom doživotného bývania babky v dome a s tým, že jej spolu so sestrou zabezpečia v jej
starobe pomoc. V tom čase si pod tým predstavoval to, že všetko, čo bude potrebovať, jej zabezpečia,
že dôstojne prežije svoju starobu. Pod všetkým čo bude potrebovať si predstavuje napr. vozenie k
lekárovi, upratovanie, zabezpečenie stravy, ale aj pomoc pri sprchovaní, nakupovaní a pod.. V roku 2009

osobne v jej bytovej jednotke napr. povysával, keď ho o to požiadala. Takisto pre ňu robil nákupy. Keď
šiel nakúpiť, spýtal sa jej, či aj ona niečo nepotrebuje a kúpil veci aj pre ňu. V roku 2009 pomoc pri
sprchovaní nepotrebovala, ale neskôr jej pomoc pri sprchovaní poskytla ich mama. Vodu, elektrinu, plyn
na kúrenie babka neplatila od roku 1996, platila si akurát svoje vlastné veci, ktoré chcela a potrebovala,
napríklad stravu. V roku 2008 a 2009 sa dostali do zlej finančnej situácie, boli s mamou evidovaní

na úrade práce, vtedy sa spýtali babky, či by nebola ochotná prispievať sumou 50 eur na elektrinu.
Tá s tým súhlasila, preto im od 01.08.2009 až do 13.05.2010 poskytovala sumu 50 eur. Neskôr sa
situácia zlepšila, nakoľko sa od novembra 2009 zamestnal a dohodli sa, že im nemusí ďalej platiť.
Podľa jeho názoru babka nepotrebovala pomoc tretej osoby až do odchodu do domova dôchodcov.
Pomoc opatrovateľky, ktorú vybavili navrhovateľky babka nikdy nechcela a nikdy ju nežiadala. Bola to

iniciatíva navrhovateliek. Z tohto dôvodu sa nepodieľal ani finančne na opatrovateľke. V roku 2008 a v
roku 2010 zabezpečoval starostlivosť o babku cez víkendy, cez týždeň jeho mama a sestra, ktorá býva
v J. J. a takisto opatrovateľka počas niekoľkých mesiacov. Niekoľkokrát v tom období boli u babky aj
navrhovateľky, kedy sa stretli. Kľúče od bytovej jednotky babky a od brány nikomu, ani navrhovateľkám
nedávali. Dvere medzi časťou, kde bývala babka a časťou, kde bývala ich mama boli zatvorené iba v

období, kedy tam bola prítomná opatrovateľka z dôvodu zabezpečenia vlastnej domácnosti. Babka mala
právo užívať celé prvé poschodie, kde bola jej bytová jednotka. Výmera tejto bytovej jednotky je približne
120 m2. Babka nikdy nežiadala užívanie väčších priestorov. Na nákladoch za domov dôchodcov sa
nepodieľal. Pracovná doba jeho matky v rokoch 2008 až 2011 bola približne od 09.00 hod. do 18.00
hod.. Počas víkendov jeho matka nepracovala, pričom počas pracovného týždňa sa starala o babku do

odchodu do práce, resp. po príchode z práce. Keď bol rekonštruovaný dom v roku 2000, v dôsledku
rekonštrukcie podlahy na poschodí nad babkou mohlo dôjsť k zatečeniu steny u babky, avšak žiadne
plesne sa tam nenachádzali. Nijak jej to nebránilo v bývaní, pričom nakoniec stenu vymaľoval manžel
navrhovateľky v 2. rade. Bolo to približne v roku 2000 alebo v roku 2001. Všetky práce sa naraz nedaliuskutočniť, detaily si už presne nepamätá. Konanie navrhovateliek od roku 2009 si vysvetľuje tak, že sa
pravdepodobne chcú obohatiť. Obsah listov, ktoré im babka mala zaslať s ňou konzultovali, pričom tá
im uviedla, že nevie čo je v listoch, že dôveruje navrhovateľkám.

Odporkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu uviedla, že do roku 2001 bývala spoločne s bratom, babkou
a mamou v spoločnom dome a všetci dobre vychádzali. Babka bývala v dolnej časti domu, pričom
mala k dispozícii všetko. Bola šikovná, popri dôchodku si privyrábala ako pedikérka, a to až do roku
2008. Vtedy s touto činnosťou prestala, nakoľko sa jej začal zhoršovať zrak. V roku 1996 sa rozhodla

darovať časť domu im, pričom jej podmienkou bolo zriadenie vecného bremena a to doživotného
užívania domu a poskytnutia potrebnej opatery v starobe. Na základe tohto 12 rokov im nič neplatila
na spoločnú domácnosť. Svoj príjem používala pre svoje potreby. Ona sa v roku 2001 odsťahovala a
odvtedy niekoľkokrát do týždňa chodievala na návštevu k mame, a teda aj k babke a bratovi. Takisto
je pri dome aj ovocný sad, kam chodievala so svojou dcérou. V novembri 2009 sa odporca v 1. rade,
čiastočne presťahoval do Bratislavy, v dôsledku čoho bol cez týždeň v Bratislave a prichádzal pravidelne

na víkendy domov za dcérou a rodinou. S babkou bola pravidelne v telefonickom kontakte, nakoľko
mala pevnú linku, volávali si, nakupovala jej, nemali spolu žiadne konflikty. Starostlivosť o babku v
prevažnej miere neskôr prebrala ich mama. Neskôr sa zdravotný stav babky zhoršil v dôsledku jej
starnutia, avšak bola samostatná, podopierala sa paličkou a takisto ju podopierali pri prechádzkach.
Jej zdravotný stav zodpovedal jej veku. Chodievali spolu na prechádzky po ulici, aj pri dome, niekedy

len tak sedávali na dvore, kedy sa pri nich pristavili aj okoloidúci susedia. Bolo to v čase po roku
2008, kedy babka prišla o spoločnosť svojich klientov pedikúry, dovtedy bola ľuďmi vyhľadávaná. Tento
stav trval približne do marca 2010, kedy otehotnela, a preto tam nechodila už tak často, teda 2x až
3x do týždňa, ale iba 1x do týždňa. Súviselo to aj s jej rizikovým tehotenstvom. Od októbra 2008
do marca 2009 ostala mama nezamestnaná. Od 01.04.2009 začala podnikať. Keďže cez pracovný

týždeň bola v práci, pred odchodom do práce nachystala babke raňajky každý deň. Túto vedomosť
má od mamy, ale aj od babky. Babka raňajkovala sama, nakoľko mama už bola naraňajkovaná. Cez
obed mama odbiehala z práce, aby babke priniesla obed, pričom počas pracovného dňa boli vždy v
telefonickom kontakte. Nakoľko mama pracovala, nemohla už variť obedy ako dovtedy, keď bola už
nezamestnaná. Keď bola nezamestnaná mama varila aj pre seba aj pre babku. Jeden krát týždenne, a

to vždy v nedeľu, mama upratala bytové priestory babky a takisto ju osprchovala. Sprchovanie babky
bolo potrebné od novembra 2008 občas. Keď sa cítila horšie, približne od konca roka 2009 to bolo
intenzívnejšie, nakoľko už bola slabšia a bála sa napríklad že sa pošmykne, preto jej mama pomáhala
pri sprchovaní. Navrhovateľky vyžadovali sprchovanie babky častejšie, avšak ona sama vyžadovala
sprchovanie 1x týždenne. Viackrát sa nechcela sprchovať. Ona osobne ju nesprchovala. Časom jej

zlyhávala krátkodobá pamäť, lepšie si pamätala minulosť. Nemôže povedať, že by si zdravotný stav
babky vyžadoval významnú nadštandardnú pomoc. K vreciam na odpad uviedla, že babka triedila odpad
a ak vrecia neboli plné, tak sa neodvážali. Je možné, že mala vrecia dlhší čas na verande, ale práve
kvôli tomu, že sa vyvážali plné a raz mesačne. Nemohli tam byť kratšie. Babka mala svoje vlastné kľúče
a diaľkové ovládanie od brány. Tým pádom sa mohla kedykoľvek sama dostať riadne k bývaniu. Nepriali

si, aby navrhovateľky mohli chodiť na v podstate cudzí majetok, bez sprievodu babky, preto nechceli,
aby disponovali kľúčmi a diaľkovým ovládaním aj ony. Nikdy nezakazovali babke, aby ju navrhovateľky
mohli navštevovať v jej sprievode a takisto sme ju neobmedzovali užívaním žiadnej časti domu. Mama
prala aj pre babku na vlastnej práčke a vysávala vlastným vysávačom. Preto, keď prišla opatrovateľka
nemala s čím povysávať, babka mala iba mechanickú metlu. Nikdy vysávač nepotrebovala, ani sa ho

nedožadovala. Jej osobne babka nikdy nevytkla žiadne nedostatky na zanedbávanie starostlivosti o ňu.
Listy, ktoré od nej dostali, s bratom spoločne a takisto aj s babkou spoločne konzultovali. Uviedla im,
že to napísali jej dcéry a pamätá si, že jej uviedla, že má tri dcéry a aj tie sa potrebujú zabezpečiť.
Ona nadobudla dojem, že nevie čo je obsahom listu. Mama zabezpečovala obedy pre babku približne
do mája 2010, teda dovtedy, keď prišla do domácnosti opatrovateľka. Bolo to preto, že to bolo pre

babku jednoduchšie. Nemusela si variť. Opatrovateľka sa starala o babku preto, že jej dcéry boli s nimi
poskytovanou starostlivosťou nespokojné a ak chceli takúto vyššiu formu starostlivosti, oni im v tom
nebránili. Keď bola babka odkázaná na pomoc, tak išlo o napr. upratovanie, varenie, sprchovanie, pri
zapínaní gombíkov, pri chôdzi. Úplne samostatná bola do konca roka 2008. Je pravdou, že od babky
vyžadovali platenie sumy 50 eur, osobne pri tom bola, avšak bolo to v dôsledku toho, že sa dostali do

ťažšej finančnej situácie. Z nich troch mala príjem z práce iba ona, avšak nemohla si dovoliť ťahať dve
domácnosti, preto babku o toto požiadali a ona v tom nevidela problém. S platbou súhlasila. Považovali
to za dočasné riešenie. Chcela, aby to takisto konzultovali s navrhovateľkami, preto sa nakoniec aj stretli
v J.. Je pravdou, že navrhovateľky kúpili babke mikrovlnnú rúru na ohrievanie jedál, bolo to preto, žebabka mala funkčný plynový sporák, ale bála sa sama manipulovať s plynom. V tom čase mama nosila
teplé obedy babke každý deň. Cez víkendy sa stávalo to, že väčšinou syn navrhovateľky v 2. rade B.
nosieval babke jedlo. Bol to najmä on a niekedy aj ona. Mama odporcov aj v sobotu robievala a v nedeľu

upratovala, preto nestíhala variť obed. V sobotu, keď bola mama v práci to bolo tak, že raz jej doniesla
obed mama, raz ona a B.. Navrhovateľky si brávali babku na Vianoce a na Veľkú noc k sebe, nie však
pravidelne, posledné roky to bolo častejšie. Navrhovateľky v 1. a 3. rade, s výnimkou navrhovateľky v 2.
rade, do roku 2009 sa o babku zaujímali tak, že prišli dva až tri krát do roka na návštevu. Intenzívnejšie
sa o ňu začali zaujímať až po roku 2008. Naopak, navrhovateľka v 2. rade, bola po jej presťahovaní do

J. J. približne v roku 1996, v kontakte s babkou každý deň. Mama vozila babku k lekárom. Ona osobne
s ňou bola u lekára jeden alebo dva krát. Teda zdravotná starostlivosť babky bola takmer výlučne na
ich mame. Opatrovateľka sa o babku starala tak, že jej prala, priniesla obed, upratala a išla s ňou na
prechádzku. Dovtedy tieto činnosti robila väčšinou mama odporcov, a ak boli doma aj oni, tak to robili aj
oni. Incident, o ktorom hovorili navrhovateľky vo svojich výpovediach s diaľkovým ovládačom, s ktorým
sa nedala otvoriť brána, vznikol tak, že jedno diaľkové ovládanie stratila jej dcéra, v dôsledku čoho

diaľkové ovládanie dali prekódovať kvôli bezpečnosti, ak by niekto cudzí našiel toto diaľkové ovládanie.
Práve v tom čase nebolo z tohto dôvodu použiteľné diaľkové ovládanie babky, a preto nemohla otvoriť
bránu. Prítomné boli navrhovateľky, ktoré privolali políciu. Následne po privolaní polície umožnili vstup
navrhovateľkám do domu. Polícia túto skutočnosť uzavrela a vyrozumela ich. V tom čase babku nemohli
o tejto skutočnosti upovedomiť, nakoľko nebola v dome, ale bývala v domove dôchodcov a mobilný

telefón nemala. Išlo o jeden alebo dva dni. Počas obdobia po roku 2008 až do odchodu babky do domova
dôchodcov sa stretla u nej s navrhovateľkami približne tri krát. Navrhovateľky jeden krát vykonali veľké
generálne upratovanie, na dátum si nepamätala.

Svedkyňa Judita Horňáková, matka odporcov vo svojej výpovedi uviedla, že s pôvodnou navrhovateľkou

spolu žili skoro 40 rokov v jednej domácnosti, od roku 1974. Bola jej nevestou. Dobre spolu nažívali a
rozumeli si. Nemali žiadne konflikty. Jej zdravotný stav bol dobrý asi do roku 2008, kedy sa jej zhoršil
zrak. Dovtedy robila aj pedikúru. Ona osobne jej pomáhala. 25 rokov robila zdravotnú sestru. Takisto
pomáhala aj pani G. jej. Bola v dobrej kondícii a sebestačná. Chodila s ňou na zdravotné vyšetrenia k
viacerým lekárom a to k MUDr. M., MUDr. W. a MUDr. T. od roku 2008 až do roku 2011. V roku 2011 s ňou

bola naposledy u pani lekárky MUDr. Cimprichovej. Ona jediná jej robila doprovod. V domove dôchodcov
bola umiestnená v roku 2011. (Na dotaz súdu, či je táto skutočnosť pravdivá, svedkyňa uviedla, že to
bolo v roku 2010). S pôvodnou navrhovateľkou to nebolo nikdy tak zlé, aby jej nemal kto pomôcť. Mala
dobrý vzťah s odporcami. Títo jej pomáhali tým spôsobom, že jej napríklad spravili nákup, takisto jej
telefonovali, sedávali spolu na lavičke. Nikdy sa na odporcov nesťažovala, že o ňu nejavia záujem.

Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu podala žalobu na nich. Bola veriacou ženou a nedopustila by slová
ako boli formulované v liste, ktoré boli adresované jej deťom. Jej osobne uviedla, že jej to dali podpísať
dcéry. Bola prítomná pri spísaní notárskej zápisnice v roku 1996, nevie z akého dôvodu. K spísaniu
notárskej zápisnice ju neviedlo nič. Živnostenské oprávnenie má už 20 rokov s prerušením na pol roka
v roku 2008 až 2009. Počas podnikania nedostala príspevok na podnikanie. Pôvodnú navrhovateľku

požiadali o príspevok 50 eur mesačne za účelom hradenia elektriny, plynu a vody. Bolo to približne v
období rokov 2008 až 2009. Túto sumu im posielala na jej účet. V minulosti bola spoludisponentkou na
jej účte, ale od roku 2007 už nebola. Nevie, kto zrušil toto jej oprávnenie. Pôvodná navrhovateľka ju
osobne nikdy nežiadala o príspevok na opatrovanie. Nemá vedomosť o tom, že sa jej zdravotný stav v
istom období po roku 2008 výrazne zhoršil. Jej zdravotný stav bol relatívne ustálený. Okrem doprovodu

na vyšetrenia ju sprevádzala aj do kostola, kam sa odviezli na jej aute. Nemá presnú vedomosť o výške
dôchodku pani Márie Horňákovej, vie že to mohlo byť približne do 300 eur. Pevnú pracovnú dobu počas
toho ako podnikala, nemala. Do práce prichádzala rôzne od 8. do 10. hodiny ráno. Najneskôr domov
prišla o 20. hodine, stalo sa to málo krát. Niekedy pracovala aj v sobotu. Ráno vstávala pred pôvodnou
navrhovateľkou, pripravila jej raňajky, ona sa umyla. Po raňajkách poumývala riad a išla do práce. Okolo

11.30 jej vždy priniesla obed. Taniere už mala nachystané. Po obede jej spravila kávu a odišla späť do
práce. Tak to bolo od roku 2007 až do príchodu opatrovateľky, kedy sa cez obed starala o ňu ona. Vie
o tom, že mala uznaný 4. stupeň odkázanosti na opatrovateľku. Ona osobne priviezla pani Šavičovú,
ktorá posudzovala žiadosť o priznanie opatrovateľky k nim domov a následne ju aj odviezla. Podľa jej
názoru a názoru odporcov mama nepotrebovala opatrovateľku a túto ani nikdy nechcela. Chceli ju iba

navrhovateľky. Nie je pravdou, že by niekedy povedala, že navrhovateľky už dávno mali vybavovať
domov dôchodcov. Opatrovateľka chodila k mame na 2 až 2,5 hodiny denne počas pracovných dní na
obed. Robila to čo ona pred tým, teda priniesla jej stravu a chodila s ňou na prechádzky. Počas jej
starostlivosti o pani G. jej robila hygienu, pripravovala raňajky, nosila obedy, cez víkendy upratovala,prala jej na svojej práčke, hlavu jej umývala každú nedeľu, chystala jej lieky do dávkovača. Do roku
2008 všetky navrhovateľky ju navštevovali veľmi málo jeden až dva krát ročne. Po umiestnení v domove
dôchodcov sa jej zdravotný stav zhoršil. V novom prostredí bola dezorientovaná. Prvý deň po Veľkej

noci v domove dôchodcov spadla a zlomila si krčok, v dôsledku čoho bola aj operovaná. Obedy pre ňu
zabezpečovala z hotela Krym. Dva dni pred jej úmrtím jej zabezpečila kňaza, aby ju zaopatril. O pani
pôvodnú navrhovateľku sa starala, pretože ju mala rada a nikdy jej nič zlé neurobila.

Svedkyňa Mária Galbová vo svojej výpovedi uviedla, že pozná navrhovateľky, sú v kontakte a stretávajú

sa najmä s navrhovateľkou v 1. rade, ktorá ju kontaktovala, či by nebola ochotná prísť svedčiť na súd. K
navrhovateľke v 1. rade má pozitívny vzťah, pravidelne si volávajú na sviatky a meniny. Odporcov pozná,
stretávali sa keď chodila k svojim rodičom do J. J.. V Bratislave býva 42 rokov. Vie, že v minulosti pani
Mária Horňáková, prepísala časť domu na svoje vnúčatá. Asi v roku 2005 sa jej sťažovala, že je sama.
Bolo to, keď ju bola pozrieť v J. J. a kedy bola ešte aktívna. Navštevovala ju v J. J. približne päťkrát
ročne a to každý rok. Naposledy sa stretli u nej doma v júli 2008. S jej synom Štefanom chodila do školy.

V roku 2009 sa takisto s pani A. G. stretla v I. u navrhovateľky v 1. rade. Takisto ju stretla aj v roku 2010
domu u navrhovateľky v 1. rade. Aj vtedy sa jej sťažovala, že je sama doma, že sa o ňu nikto nestará,
že si chodí sama nakupovať. V roku 2009 jej povedala, že ju nevesta odpojila od elektriny, že mala v
dome tmu, a že s ňou nemal kto byť. Pani G. mala oddelenú časť domu, v ktorom bývala, kde mala izbu,
kuchyňu, verandu, chodbu a kúpeľňu s toaletou. V dome dôchodcov pani A. G. nebola navštíviť, bola aj

na jej pohrebe. Keď sa s pani A. G. stretla, sťažovala sa jej na bolesti chrbtice, a že sa jej ťažko chodí.
V roku 2010 keď bola na Kramároch jej povedala, že v domove dôchodcov je spokojná, že sa už nebojí,
lebo v dome bola už sama. Keď bola na návšteve u pani G. nikoho v dome už nestretla.

Svedok Z. K. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkami sa pozná. Navrhovateľku v 1. rade pozná

40 rokov, sú kamaráti. Vždy sa kontaktovali. Zvyšné navrhovateľky pozná menej, už od doby, keď boli
malé dievčatá. Odporcov pozná z videnia. Navrhovateľka v 2. rade raz sedela pred kostolom s pani
Horňákovou, ktorá sa mu sťažovala, že jej nevesta O. G. jej vypína elektrinu, ústredné kúrenie. Nevie,
v ktorom období to bolo. Druhýkrát, keď ju stretol, ho pani G. poprosila o radu, čo má robiť. Povedal
jej, že ak sa chce domáhať vrátenia daru, tak len súdnou cestou. Po istom čase ju znovu stretol na

prechádzke po Trenčianskych Tepliciach s dcérou M., keď sa mu opätovne sťažovala. Povedal jej, že sa
jej pokúsi vybaviť domov dôchodcov v Skalke nad Váhom, pretože pozná všetkých starostov okolitých
obcí. Následne s navrhovateľkou v 1. rade išiel na Obecný úrad v Skalke nad Váhom, kde sa rozprávali
so starostom obce. Ten im uviedol, že stav je plný, pokúsi sa túto situáciu nejako vyriešiť a po istom čase
sa miesto uvoľnilo. Pani G. prijali do domova dôchodcov. Keď sa s ňou rozprával, v dome dôchodcov

sa cítila dobre, uviedla že je tam šťastná, a že má pokoj od svojej nevesty. Detailne jej zdravotný stav
nepoznal, jej myslenie bolo v poriadku. Keď sa stretli bola pekne oblečená. Ročne sa stretli približne 5
až 10 krát pred kostolom. Bola v sprievode dcéry M., o vnúčatách mu nehovorila nič. Sťažovala sa iba
na nevestu. Nikdy ju nevidel s odporcami alebo s ich mamou. Nikdy pani A. G. s jej nevestou O. spolu v
kostole nevidel, ale do kostola nechodí. Nikdy v kostole nebol. Nevie ako chodila pani Mária Horňáková

do kostola, vždy sa s ňou stretol len pred kostolom. K pani O. G. má negatívny vzťah. V minulosti sa
mu vyhrážala žalobou, pravdepodobne preto, že svojim známym povedal, aby do jej vinárne nechodili.
Keď stretol pani Máriu Horňákovú, vždy to bolo iba v sprievode jej dcéry M., navrhovateľky v 2. rade. K
nej má priateľský vzťah, približne štyri alebo päťkrát s ňou išiel k domu na Z. ulicu odprevadiť ju k pani
G.. S pani A. G. sa poznal asi 40 rokov, a to z jeho činnosti z MNV. Nikdy nebol v dome pani A. G.. S

pani A. G. sa stretávali náhodne na pešej zóne. V jej vyššom veku sa s ňou nikdy osamote nestretol,
obrátila sa na neho s tým, že čo urobila, že sa musí domáhať vrátenia daru súdnou cestou. Požiadala
ho o pomoc s umiestnením v domove dôchodcov a s vrátením daru.

Svedok Jozef Paulíni vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľky sú jeho sesternice. O predmetnej

rodinnej situácii vie z rozprávania. Jeho mama a pani A. G. boli najbližšie sestry. S navrhovateľkami
sa stretával už vo svojom detstve. Mávajú pravidelné obnovené rodinné stretnutia niekoľko rokov.
Naposledy sa spoločne videli v máji 2015. Odporcov pozná. Má k nim neutrálny vzťah. Párkrát sa videli.
Ako sprievod so svojou mamou navštívil pani G. v rokoch 2006 až 2007 u nej doma. Naposledy sa stretli
približne na Veľkú noc asi dva roky pred rokom, v ktorom zomrela. Túto Veľkú noc strávili u navrhovateľky

v 3. rade v Pezinku, kde boli na návšteve s mamou. Jeho mama zomrela v roku 2013 už po smrti
pani G., pričom počas života si často volávali. Pani G. bola čulá a spoločenská. Ku koncu života mala
problémy s nohami. Keď bol u nej, videl kde býva a ako býva. Priestory, v ktorých bola, sa mu zdali
stiesnené, neriešil to. Bolo tam pomerne veľa nábytku. Pani Horňáková mala vytvorené podmienky naživot. Nepriamo sa začala sťažovať, sťažovala sa, že je v dome sama. Snažil sa jej to vysvetliť, nakoľko
rozumie, ak je niekto podnikateľom, že má menej času, nakoľko aj on je podnikateľom. Takisto počul
od svojej mamy neskôr, že má v dome chladno, a že jej vypli elektrinu. Bol z tohto prekvapený, pretože

nikdy nepredpokladal, že sa také niečo stane. Údajne malo ísť o vypnutie pre nedoplatok elektriny. Vie to
zo stretnutia z Veľkej noci v roku 2010, kedy bola umiestnená v domove dôchodcov. Na tomto stretnutí
sa dozvedel aj o zaopatrovacej a darovacej zmluve od brata pani A. G., pána K. K.. Takisto mu mama
vravela, že pani G. si musela wc zalievať vodou, pretože dlhšie trvajúca porucha nebola odstránená.
Ako poznal pani G., takéto veci by si nevymýšľala. Od svojej mamy vie, že neskôr radšej chcela odísť

do domova dôchodcov, ale nevie čo bolo bližšie za tým, neskúmal to. Takisto vie, že písala nejaké listy
svojej neveste, v ktorých ju žiadala o dohodnutie si nejakých pravidiel, pretože sa cítila zanedbávaná,
celé mu to nešlo do hlavy. Počas návštevy u nej bolo povedané, že má zabezpečenú stravu, niekto sa
o ňu musel starať, avšak to, či starostlivosť bola postačujúca nevie, ale asi nie, keď sa sťažovala. O
vzťahu medzi pani Juditou Horňákovou a pani A. G. bližšie nevie nič, avšak vyvodzuje, že vzťah medzi
nimi nebol dobrý, keďže jej písala nejaký list ohľadne pravidiel týkajúcich sa jej starostlivosti. On žiadnu

pomoc pani G. neposkytol, nakoľko ho nikto o túto pomoc nikdy nepožiadal. Nechceli sa miešať do
vnútorných problémov rodiny. On, ani jeho mama, s odporcami problém ani žiadne negatívne skúsenosti
nikdy nemali. Od pani G. nikdy nepočul nijakú sťažnosť na svojho vnuka a svoju vnučku, teda odporcov,
reč o tom, že by sa nestretávali, nebola.

Súd vykonal všetko navrhované dokazovanie, ktoré spočívalo z výsluchu všetkých účastníkov konania,
výsluchu svedkov a z oboznámenia sa s listinnými dôkazmi a to: informatívnym výpisom z listu
vlastníctva č. XXX pre kat.úz. J. J., notárskou zápisnicou N 225/96, NZ 232/96 zo dňa 06.12.1996,
úmrtnýmlistomMatričnéhoúraduTrenčín,oznámenímnotárkyJUDr.I.F.zodňa13.09.2011,uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/674/2011-37, listom zo dňa 12.03.2010 na č.l. 14, listom zo dňa

12.03.2010 na č.l. 17, listom zo dňa 21.05.2010 na č.l. 20, odstúpením od darovacej zmluvy na č.l. 24,
listom zo dňa 02.07.2010 na č.l. 32, listom od odporcov navrhovateľkám na č.l. 34, výzvou na plnenie
záväzkov na č.l. 36, výzvou na plnenie záväzkov zo zmluvy na č.l. 39, podacími lístkami na č.l. 38-41,
odstúpením od zmluvy na č.l. 42-45, plnomocenstvami na č.l. 44 a 47, kópiou doručenky na č.l. 48, listom
zo dňa 26.04.2011 na č.l. 199, listom zo dňa 19.09.2009 na č.l. 122, listom zo dňa 26.08.2010 na č.l. 224,

prehlásením zo dňa 28.01.2011 na č.l. 230, zmluvou o platení úhrady za poskytovanú opatrovateľskú
službu na č.l. 240, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby na č.l. 277, výpočtovým listom úhrady na
č.l. 279, potvrdením o vklade v hotovosti na č.l. 280, výpisom zo živnostenského registra na č.l. 281,
dekurzom na č.l. 282, fotografiami na č. l. 292 až 295, návrhom na vklad vlastníckeho práva na č.l. 297,
prehlásením na č.l. 298, posudkom na č.l. 300 a rozhodnutím vo veci odkázanosti FO na poskytnutie

sociálnych služieb na č.l. 301.

Súd posúdil vykonané dôkazy jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie
o návrhu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území J. J., a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Ide o pozemky, ktoré sa
nachádzajú na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a o dve stavby so
súpisným číslom XXX na parcele č. XXXX/X - rodinný dom a so súpisným číslom XXXX na parcele

č. XXXX/XX - garáž. Uvedený rodinný dom bol zaťažený vecným bremenom, a to právom bezplatného
doživotného užívania v prospech A. G., rod. K., teda pôvodnej navrhovateľky. Dňa 06.12.1996 bola A..
W. S., notárkou v Notárskom úrade v Trenčíne spísaná notárska zápisnica za prítomnosti A. G., rod. K.,
odporcov v 1. a 2. rade, K. G. a O. G.. K. G. bol otcom odporcov a synom A. G., rod. K.. O. G. je matkou
odporcov. A. G., rod. K. bola pôvodnou navrhovateľkou v tomto konaní a starou mamou odporcov. V

notárskej zápisnici je uvedené, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. J. J. ako dom
č. XXX - bez pozemku, sú v podielovom spoluvlastníctve darkyne A. G., r. K. v 1, K. G. a manželky O.
v 1. Nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva č. XXX k.ú. J. J. ako prac.č. XXXX/X sú v podielovom
spoluvlastníctve darkyne A. G., r. K. v 2/8, K. G. a manželky O. v 2/8, A. G. (vydatej Jablonickej) v
2/8, K. G. v 2/8. Darkyňa A. G. daruje jej vlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach,

t.j. 1 domu č. XXX, 2/8 pozemkov - parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X tak, ako sú špecifikované v
znaleckom posudku obdarovaným vnukom A. G. a X. G., každému v 1. Ďalej je uvedené, že účastníci
zmluvy uzatvárajú dohodu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej darkyni A. G. vzniká právo
bezplatného doživotného bývania a užívania domu č. XXX s príslušenstvom. Ďalej je uvedené, žeobdarovaní A. G. a X. G. sa zároveň zaväzujú, že darkyni - svojej starej matke poskytnú potrebnú pomoc
a opateru v starobe, pokiaľ na takúto pomoc bude odkázaná. A. G., rodená K. dňa 11.06.2011 zomrela.
Jej dedičmi pripadli do úvahy dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine, a to odporcovia a navrhovatelia.

Dedičské konanie po pôvodnej navrhovateľke bolo zastavené pre nedostatok majetku.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 35 ods.2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Na základe zisteného skutkového stavu, po posúdení návrhu, posúdení vyjadrení právnych zástupcov
účastníkov konania a aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd právne posúdil vec takto:

Vzhľadom k tomu, že účastníkmi v tomto konaní po pôvodnej navrhovateľke sú všetci dedičia, súd
konštatuje, že sú splnené podmienky konania. V konaniach, kde sa rieši spornosť dedičského
práva musia byť všetci dedičia účastníci konania, pretože ide o nerozlučné spoločenstvo. Ich účasť
je nutná, bez ohľadu na to, aký majú postoj k vyriešeniu spornosti tohto dedičského práva, teda
či sa k spornej otázke stavajú odmietavo alebo pasívne. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je

rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec,
resp. právo patrí do dedičstva. Žalobným návrhom sa navrhovateľky pritom domáhajú, aby súd určil
jednak, že pôvodná navrhovateľka bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností a jednak, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po pôvodnej navrhovateľke.
K takto formulovanému žalobnému návrhu súd uvádza, že nie je dôvodom, aby súd odmietol takto

formulovanýžalobnýnávrhvjehoprvejčasti,pretožejezrejmé,čonavrhovateľkytýmtonávrhomsledujú,
resp. čoho sa domáhajú. Inou skutočnosťou však je otázka existencie naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. Podľa názoru súdu, je žalobný návrh v prvej časti iným vyjadrením druhej časti
žalobného návrhu. Preto ak súd rozhodne o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,
je nadbytočný výrok súdu o tom, že poručiteľ bol vlastníkom týchto nehnuteľností v čase smrti. Tento

názor vyplýva z ustálenej judikatúry všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/71/2011 zo dňa 27.02.2013). Preto súd konštatuje, že
navrhovateľky majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po pôvodnej navrhovateľka v zmysle § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku.

Súd o návrhu navrhovateliek rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 25.06.2013 tak, že návrh
zamietol, avšak na základe odvolania navrhovateliek bol zrušený odvolacím súdom. V zrušujúcom
uznesení zo dňa 28.10.2014 odvolací súd okrem iného uviedol, že interpretácia predmetnej zmluvy
podľa interpretačných pravidiel právnych úkonov vedie k záveru, že právny vzťah medzi pôvodnounavrhovateľkou a odporcami je potrebné posudzovať ako "zaopatrovaciu zmluvu", podľa § 51
Občianskeho zákonníka. Konajúcemu súdu vytkol, že v prejednávanej veci neposudzoval vôbec otázku
odstúpenia od zmluvy. Nezaoberal sa dohodnutými pravidlami správania strán v zmluve, ktoré sa

stali pre zmluvné strany subjektívnymi právami a povinnosťami a tvrdeniami o ich porušovaní, resp.
neplnení,prípadne príčinami neplneniazáväzkovzostranyodporcov,akoajopodstatnenosťouaprávne
platným úkonom pôvodnej navrhovateľky, ktorým odstúpila od zmluvy. Úlohou súdu je vyriešiť otázku, či
pôvodná navrhovateľka dôvodne a platne odstúpila od zaopatrovacej zmluvy, pričom dôkazné bremeno
na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje navrhovateľov.

Za účelom rozhodnutia o návrhu musel súd ako predbežnú otázku posúdiť, či poručiteľka, teda
pôvodná navrhovateľka, bola v čase svojej smrti spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Túto skutočnosť
tvrdia navrhovateľky a svoje tvrdenie odvodzujú od skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka platne a
účinne odstúpila od zaopatrovacej zmluvy, na základe ktorej previedla svoje spoluvlastnícke podiely na
odporcov. Dôvodom odstúpenia od tejto zmluvy malo byť porušenie zmluvných povinností odporcov.

Vzhľadom na vyššie uvádzaný právny názor odvolacieho súdu a vzhľadom na § 226 Občianskeho
súdneho poriadku, má súd za preukázané uzatvorenie nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej okrem iného sa pôvodná navrhovateľka zaviazala bezodplatne previesť
svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam a odporcovia sa pôvodnej navrhovateľke

zaviazali poskytnúť jej potrebnú pomoc a opateru v starobe, pokiaľ na takúto pomoc bude odkázaná. Na
základe tejto zmluvy sa odporcovia stali vlastníkmi prevádzaných spoluvlastníckych podielov. Záväzok
odporcov súd považuje v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spoločný záväzok odporcov.

V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu súd posudzoval otázku platného odstúpenia od zaopatrovacej

zmluvy, zaoberal sa dohodnutými pravidlami správania strán v zmluve, tvrdeniami o ich porušovaní,
resp. neplnení a prípadnými príčinami neplnenia záväzkov zo strany odporcov. Pričom ako uviedol
odvolací súd, dôkazné bremeno na preukázanie platného odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy zaťažuje
navrhovateľky.

V prvom rade (pred pristúpením ku skúmaniu dôvodnosti návrhu) bolo potrebné vysporiadať sa s
argumentáciou odporcov, že navrhovateľky nie sú aktívne vecne legitimované v tomto spore, pretože
išlo o osobné právo pôvodnej navrhovateľky voči odporcom, ktoré neprechádza na dedičov. Táto obrana
nie je dôvodná, nakoľko v prípade odstúpenia od zaopatrovacej zmluvy, by sa, ako je nižšie uvedené,
zrušila zmluva od počiatku, teda obnovilo by sa prevedené spoluvlastnícke právo (tzv. vecnoprávny

účinok odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti),
ktoré je majetkovým právom a je predmetom dedičstva po pôvodnej navrhovateľke. Teda navrhovateľky
sú oprávnené ako dedičky po pôvodnej navrhovateľke domáhať sa požadovaného určenia, na základe
ktorého by sa spoluvlastnícky podiel, ktorého vlastníčkou bola pôvodná navrhovateľa v čase svojho
úmrtia, stal predmetom dedenia. Navrhovateľky sa návrhom nedomáhajú plnenia zo zaopatrovacej

zmluvy, ale domáhajú sa určenia veci do ich dedičstva, teda domáhajú sa svojho majetkového práva
dediča.

Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky a podľa záverov právnej teórie, odstúpenie
od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy (takisto je možná dohoda

účastníkov zmluvy o odstúpení od nej), na platnosť a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých
náležitostíakopriinýchprejavochvôle.OdstúpenieodzmluvypodľaObčianskehozákonníkajeprávnym
inštitútom, v dôsledku ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami "od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením
zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi
účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k

uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecnoprávnych.
Oba tieto účinky, sú totiž sledované nielen pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich
od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych.
Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú
nahradené účinkami vecnoprávnymi. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky,

obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu.
Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej
nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.Od zmluvy je možné odstúpiť podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka len ak je to v zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa Občianskeho zákonníka má právo účastník od zmluvy odstúpiť v
prípade, že zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a takisto aj v prípade, ak si

dlžník, ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, nesplní svoj dlh riadne a včas.

Pre platné odstúpenie od zmluvy sa v zásade vyžaduje, aby možnosť odstúpenia bola medzi účastníkmi
zmluvy výslovne dohodnutá, alebo by toto právo využil veriteľ pre omeškanie dlžníka. V danom prípade
možnosť odstúpenia od zmluvy medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcami dohodnutá nebola, preto

bolo možné od zaopatrovacej zmluvy odstúpiť len v prípade vzniku omeškania odporcov so splnením
ich záväzku voči pôvodnej navrhovateľke riadne a včas, v zmysle § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Pôvodná navrhovateľka listom zo dňa 10.08.2010 mienila odstúpiť od predmetnej zaopatrovacej zmluvy.
Vyplýva to zo znenia tohto listu. Dôvodom odstúpenia bolo to že odporcovia nedodržali ich záväzok
poskytnúť jej potrebnú pomoc a opateru v starobe, pokiaľ bude na takúto pomoc odkázaná. V tomto
liste uviedla, že vzhľadom na jej vek a zhoršujúci sa zdravotný stav je na ich osobnú pomoc odkázaná

od jesene 2008, kedy začala uvažovať o opatrovateľskej službe, nakoľko ich matka, na ktorú delegovali
svoje záväzky, je s výnimkou nedele 12 hodín denne v práci a potrebnú opateru jej nie je schopná
poskytnúť. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z nich v predmetnom dome skutočne nebýva a
potrebnú pomoc jej neposkytujú, je nútená platiť si opatrovateľku. Ďalej uviedla, že jediná činnosť ich
matky je doprovod k lekárovi a rozdelenie liekov. Je odkázaná na seba resp. na pomoc dcéry, ktorá

býva v J. J., a ktorá jej pomáha, resp. na pomoc ďalších dvoch dcér, ktoré ju príležitostne navštevujú.
Ďalej uviedla, že za hrubé porušenie dobrých mravov považuje skutočnosť, že jej domácnosť bola dňa
16.07.2009 odpojená od elektrickej energie. Rovnako za hrubé porušenie dobrých mravov voči blízkym
rodinným príslušníkom považovala skutočnosť, že ich matka v júni 2009 hrubo a krivo obvinila jej vnuka
B. z krádeže väčšieho obnosu peňazí z ich domu bez toho, aby na to mala dôkazy. Taktiež odmietli

poskytnúť jej dcéramkľúče od jej časti domu, dokonca sa stalo, že pri návšteve nefungoval ani zvonec na
bráne. Množia sa slovné útoky, neprimerané chovanie zo strany ich matky, čo vníma ako psychický teror.
Ich správanie považuje za neustále hrubé porušovanie dobrých mravov. Je neuveriteľné, že ani potom,
ako im už písomne vytýkali nedostatočnú starostlivosť jej dcéry, ich nezáujem o jej osobu sa vôbec
nezmenil. Vyzývala ich aby pristúpili k spísaniu dohody o vrátení daru v lehote 14 dní od prevzatia listov.

Listom zo dňa 12.11.2010 pôvodná navrhovateľka opätovne mienila odstúpiť od zaopatrovacej zmluvy
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V tomto liste zo dňa 12.11.2010, ktorému predchádzala
výzva na plnenie záväzkov zo zmluvy zo dňa 07.10.2010, pôvodná navrhovateľka v zastúpení právnym
zástupcom JUDr. Martinom Bartkom uviedla, že odstupuje od darovacej zmluvy s dohodou o zriadení

vecného bremena spísanej vo forme notárskej zápisnice. V tomto liste bolo ďalej uvedené, že jej
odporcovia neposkytujú žiadnu pomoc a opateru, hoci je na to odkázaná a takisto jej neumožňujú
bezplatné doživotné bývanie. Aj podľa očitých svedkov naliehavo potrebuje pomoc pri úkonoch osobnej
hygieny, zabezpečení stravovania, vykonávaní nákupov, zabezpečení upratovania, náležitej zdravotnej
starostlivosti, zabezpečení spoločenského vyžitia a kontaktu s ľuďmi, osobný dozor nad bezpečnosťou

pri používaní spotrebičov v domácnosti a takisto pomoc pri ďalších veciach, ktoré sú pre staršieho
človeka potrebné. V dôsledku svojho stavu je odkázaná na pomoc opatrovateľky, ktorá však nedokáže
zabezpečiť primeranú celodennú starostlivosť. Uvedené skutočnosti ju vedú k záveru, že odporcovia
si vôbec neplnia svoje povinnosti, ku ktorým sa osobne zaviazali v predmetnej darovacej zmluvy.
Opakovaná výzva na splnenie si povinnosti k náprave neviedla a s ich plnením sú v omeškaní.

S ohľadom na skutočnosť, že odporcovia s pôvodnou navrhovateľkou uzatvorili zaopatrovaciu zmluvu,
nie je dôvodná obrana odporcov, že odstúpenie od zmluvy bolo neplatné z dôvodu, že pôvodná
navrhovateľka neodstúpila od zaopatrovacej zmluvy voči všetkým účastníkom zmluvy, teda aj vo vzťahu
k rodičom odporcov. Zo zaopatrovacej zmluvy práva a povinnosti vznikli iba odporcom a pôvodnej

navrhovateľke.Žiadneprávaapovinnostiohľadneprevoduspoluvlastníckehopodieluknehnuteľnostiam
a ohľadne zaopatrovacieho záväzku odporcov, rodičom odporcov nevznikli. Preto možno konštatovať,
že účastníkmi tejto zaopatrovacej zmluvy boli okrem pôvodnej navrhovateľky iba odporcovia, ktorým
odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené. Preto sa súd zaoberal, či bol daný dôvod na odstúpenie
od zaopatrovacej zmluvy, teda či sa odporcovia dostali so splnením ich záväzku voči pôvodnej

navrhovateľke do omeškania.

Z oboznámených listinných dôkazov na č.l. 222, 224 (listy navrhovateliek zo dňa 15.09.2009 a
26.08.2010) je evidentná snaha navrhovateliek primäť odporcov a ich matku poskytovať osobnústarostlivosť o pôvodnú navrhovateľku podľa ich predstáv. Rovnako tak je to zrejmé aj z listov zo
dňa 21.05.2010, ktoré sú podpísané pôvodnou navrhovateľkou. Súd však konštatuje, že rozsah
požadovanej starostlivosti od odporcov nezodpovedá záväzku dohodnutému medzi odporcami a

pôvodnou navrhovateľkou. Predmetom záväzku odporcov bolo poskytnúť pôvodnej navrhovateľke
potrebnú pomoc a opateru v starobe, pokiaľ na takúto pomoc bude odkázaná. Zo znenia tohto
dojednania vyplýva, že odporcovia sa zaviazali na poskytnutie „potrebnej pomoci a opatery“ pôvodnej
navrhovateľke za predpokladu, že na takúto pomoc „bude odkázaná“. Pre vznik práva pôvodnej
navrhovateľky požadovať od odporcov poskytovanie potrebnej pomoci a opatery teda bolo potrebné,

aby bola pôvodná navrhovateľka na pomoc odkázaná. Z formulácie tohto záväzku je zrejmé, že ide
o objektívnu odkázanosť. Za odkázanosť je potrebné považovať pri bežnom chápaní tohto slova,
(rovnako ako podľa Slovníka slovenského jazyka) závislosť od niekoho alebo od niečoho. Ako vyplynulo
z výsluchov účastníkov konania do konca roku 2008 potreba opatery pôvodnej navrhovateľky nebola
daná, pretože dovtedy bola sebestačná. Tvrdená potreba tejto opatery bola od roku 2009. Z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že pôvodná navrhovateľka nebola závislá na pomoci a opatere

odporcov, pretože sa o ňu starali iné osoby. A to matka odporcov, ktorá ako vyplynulo z dokazovania,
pre pôvodnú navrhovateľku prala, nosila je obedy, nákupy, vozila ju k lekárom, upratovala jej, sprchovala
ju, resp. jej umývala hlavu, pred úmrtím jej zabezpečila kňaza, aby ju zaopatril, dvakrát alebo trikrát
jej privolala záchranku, pretože jej bolo nevoľno, takisto opatrovateľka, ktorú pôvodnej navrhovateľke
zabezpečili navrhovateľky počas pracovných dní v rozsahu 2,5 hodiny denne, navrhovateľka v 2. rade,

ktorá jej pomáhala podľa svojich možností, cez víkendy jej nosila obedy a cez sviatky si ju brávala
domov, chodila s ňou na prechádzky, takisto odporkyňa v 2. rade, ktorá si s pôvodnou navrhovateľkou
volávala, nakupovala jej, chodila s ňou na prechádzky, priviedla ju dvakrát k lekárovi a nakoniec personál
domova dôchodcov, v ktorom bola neskôr pôvodná navrhovateľka umiestnená. Jej zdravotný stav si
nevyžadoval žiadnu nevyhnutnú, inú špecifickú opateru. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí a

takisto aj výpovedí účastníkov konania, pôvodná navrhovateľka sa nesťažovala na odporcov, nemala
s nimi žiadny konflikt, sťažovala sa na svoju nevestu, teda matku odporcov, ktorá však žiadny osobný
záväzok voči pôvodnej navrhovateľke nemala. Existencia týchto skutočností objektívne nemôže viesť
súd k záveru o tom, že by nebola pôvodnej navrhovateľke poskytovaná potrebná pomoc, resp. že
by potrebovala pomoc, ktorá by sa jej nedostala a bola tak odkázaná na pomoc odporcov. Takisto

navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že pôvodná navrhovateľka od odporcov
pomoc nežiadala. Z výsluchov účastníkov konania a z výsluchov všetkých svedkov neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenie navrhovateliek o nesplnení si vyššie uvádzaného záväzku
odporcov zo zaopatrovacej zmluvy voči pôvodnej navrhovateľke. Takisto to nevyplýva ani z listinných
dôkazov.

Navrhovateľky argumentovali aj tým, že vôľa pôvodnej navrhovateľky pri uzatváraní zaopatrovacej
zmluvy bola taká, že sa ňou chcela zabezpečiť v starobe, aby sa odporcovia o ňu postarali a takisto,
že nebude počas staroby v dome bývať sama. Tento argument má význam pre výklad dohodnutého
záväzku odporcov, ktorý je vyjadrený slovami, pretože podľa citovaného ustanovenia § 35 ods.2

Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Pri výklade uvedeného záväzku, resp. právneho úkonu (zaopatrovacej zmluvy)
má význam jednak podmienka, že uvádzaná vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom a takisto
aj to, že túto vôľu účastník preukáže. V danom prípade tvrdená vôľa pôvodnej navrhovateľky nemá

vyjadrenie v jazykovom vyjadrení záväzku. Dodatočne tvrdenou vôľou (nemožno vylúčiť ani účelovosť
tvrdenia),bysatakrozširovalizáväzkydruhejzmluvnejstranybezjejsúhlasu,čojevrozporespodstatou
zmlúv, ktoré vyžadujú pre ich platné dojednanie zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy na vzájomných
právach a povinnostiach. Rovnako tak nie je bez významu, že jednoznačná vôľa, ktorá viedla pôvodnú
navrhovateľku je len tvrdením, a aj to nejednoznačným. V tejto súvislosti súd musí prisvedčiť argumentu

odporcov, že ide iba o interpretáciu navrhovateliek, pričom v konaní boli prezentované celkovo asi tri
prezentácie jej vôle. Takisto je dôvodný argument odporcov, že na druhej stranu listu zo dňa 10.08.2010
samotná pôvodná navrhovateľka uviedla, že dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy bolo nedosiahnutie
dohody medzi navrhovateľkami a otcom odporcov, teda bratom navrhovateliek ohľadne vyplatenia
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Teda nie vôľa, ktorú tvrdili navrhovateľky.

Preto možno uzavrieť, že odporcovia neporušili svoj záväzok voči pôvodnej navrhovateľke, poskytnúť
jej potrebnú pomoc a opateru v starobe, pokiaľ na takúto pomoc bude odkázaná, vyplývajúci im zo
zaopatrovacej zmluvy. Iný zmluvný záväzok odporcov voči nej, napr. povinnosť znášať finančné nákladyna opatrovateľku, bývať s pôvodnou navrhovateľkou v spoločnej domácnosti alebo v spoločnom dome,
povinnosť osobnej starostlivosti a pod., na čo poukazovali navrhovateľky, preukázaný nebol. Pritom
súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno, či pôvodná navrhovateľka dôvodne a

platne odstúpila od zaopatrovacej zmluvy, zaťažuje navrhovateľov. Na to poukázal aj odvolací súd vo
svojom rozhodnutí. Na tomto závere nie je spôsobilá zmeniť nič ani tá skutočnosť, že v období rokov
2008 až 2009 po vzájomnej dohode požadovali odporcovia a ich matka od pôvodnej navrhovateľky
príspevok 50 eur na úhradu nákladov na spoločnú elektrinu, vodu a plyn. Táto dohoda bola nakoniec
pôvodnou navrhovateľkou akceptovaná a rešpektovaná, pričom dôvodom pre uzatvorenie tejto dohody

bolo to, že sa odporcovia a ich matka ocitli v zhoršenej finančnej situácii. Takúto dohodu s ohľadom
na dôvod jej uzatvorenia, výšku príspevku a jej dočasnosť, súd nevníma ako dohodu zneužívajúcu
postavenie alebo stav pôvodnej navrhovateľky. Síce bolo preukázané, že v dôsledku nezaplatenia
príspevku nechala matka odporcov vypnúť elektrinu v bytovej jednotke pôvodnej navrhovateľky, avšak
táto jediná skutočnosť, ktorá sa už neskôr neopakovala, nie je dôvodom pre záver súdu o tom, že
odporcovia porušili, resp. riadne si nesplnili svoj záväzok zo zaopatrovacej zmluvy.

K okolnosti, že pôvodná navrhovateľka bola umiestnená do domova dôchodcov súd uvádza, že
odporcovia tejto skutočnosti nemohli nijako zabrániť, pretože právo konať za pôvodnú navrhovateľku
nemali.Nemohližiadnymspôsobomzabrániťkonaniunavrhovateliek,tedadcérpôvodnejnavrhovateľky,
resp. samotnej pôvodnej navrhovateľky, ktoré viedlo k jej umiestneniu v domove dôchodcov. Takisto zo

zaopatrovacej zmluvy im nevyplývala povinnosť platiť náklady za toto umiestnenie.

Ak z výsluchu navrhovateliek vyplynulo, že navrhovateľky hradili za ich matku náklady na opatrovateľku,
na lieky, poplatok za domov dôchodcov, príp., že navrhovateľka v 3. rade zaplatila operáciu šedého
zákalu ich matky, tak tieto okolnosti nemôžu byť na ujmu odporcov, pretože navrhovateľky ako dcéry

pôvodnej navrhovateľky mali voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle § 66 a § 67 zákona
o rodine, ktorú si tak dobrovoľne a riadne plnili. Odporcovia takúto zákonnú a ani zmluvnú povinnosť
voči nej nemali. Ich záväzok poskytnúť potrebnú pomoc a opateru v starobe nemá vplyv na existenciu
zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateliek k ich matke.

Ak aj pôvodná navrhovateľka vo svojich listoch adresovaných odporcom požadovala vrátenie daru,
tak súd konštatuje, že zákonné podmienky pre úspešné domáhanie sa vrátenie daru neboli splnené.
Nimi je to, aby sa obdarovaní odporcovia správali k pôvodnej navrhovateľka v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Z výsluchu všetkých účastníkov konania a všetkých svedkov vyplýva, že žiadna takáto
skutočnosť nebola zistená. Samotné navrhovateľky zhodne uviedli, že žiadne nezhody, resp. nejaké

zlé správanie medzi odporcami a pôvodnou navrhovateľkou neexistovalo. Preto nie je zrejmé, z akého
dôvodu sa pôvodne pôvodná navrhovateľka domáhala vrátenia daru. Zrejme išlo o nevedomosť o
zákonných podmienkach pre vznik práva domáhať sa vrátenia daru.

K okolnosti, že navrhovateľky zároveň považujú zaopatrovaciu zmluvu za neplatný právny úkon súd

uvádza, že toto tvrdenie je v rozpore s prevažujúcou argumentáciou navrhovateliek, na preukázanie
dôvodnosti ktorej, navrhovali aj dôkazy. Už samotná argumentácia, že pôvodná navrhovateľka
dôvodne požiadala o vrátenie daru naráža na paralelnú a prevažujúcu argumentáciu, že odstúpila
od zaopatrovacej zmluvy. Navrhovateľky tak jeden právny úkon považujú jednak za zaopatrovaciu
zmluvu a jednak za darovaciu zmluvu. V záverečnom návrhu však argumentujú, že celú zaopatrovaciu

zmluvu považujú za neplatný právny úkon, pre jeho neurčitosť. Z tejto argumentácie je zrejmá vnútorná
rozpornosť, zmätočnosť ich argumentácie. Jeden právny úkon nemôže byť zároveň darovacou zmluvou
aj zaopatrovacou zmluvou a zároveň aj neplatnou zaopatrovacou zmluvou.

K tejto argumentácii o neplatnom právnom úkone súd uvádza, že po jeho posúdení a po vykonaní

dokazovania je zrejmé, že nejde o neplatný právny úkon z dôvodu jeho namietanej neurčitosti. Pritom
poukazuje napríklad aj na rozsudok Vrchného súdu v Prahe, zo dňa 24. 12. 1993, sp. zn. 3Cdo 12/92,
uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 36/1994, podľa ktorého v minulosti
bolo ako určité vyhodnotené zmluvné dojednanie o tom, že nadobúdatelia v prípade staroby či choroby
poskytnú prevodkyni "všetky zaopatrenia tak, ako si slušný spôsob života žiada". V prejednávanom

prípade je síce záväzok odporcov formulovaný všeobecne, bez konkrétnych špecifikácii, ale aj napriek
tomu je určitý. Súd takisto poukazuje na všeobecnú zásadu súkromného práva, známu už z čias
rímskeho práva, že právny úkon je potrebné vykladať tak, aby platil, než aby neplatil (potius valeat actus
quam pereat ).Nedôvodnosť tejto argumentácie vyplýva aj zo skutočnosti, že túto zmluvu posudzoval aj odvolací
súd v odvolacom konaní a vyslovil pre súd záväzný právny názor, že právny vzťah medzi pôvodnou

navrhovateľkou a odporcami je potrebné posudzovať za právny vzťah založený inominátnou zmluvou,
inak označovanou ako „zaopatrovacia zmluva“ podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Uvedená
argumentácie je tak zjavne účelová, s cieľom neprihliadať na právny úkon, ktorý urobila počas svojho
života pôvodná navrhovateľka (ešte v roku 1996), ktorá ho nikdy za neplatný ani nepovažovala.

Ohľadne prípadnej duševnej poruchy pôvodnej navrhovateľky, resp. pochybnosti o jej spôsobilosti na
právneúkony,naktorépoukazovalodvolacísúd,jepotrebnéuzavrieť,žezvýsluchuvšetkýchúčastníkov
konania a svedkov bolo zistené, že nie je možné konštatovať pochybnosť o existenciu duševnej poruchy,
resp. o absencii plnej spôsobilosti na právne úkony u pôvodnej navrhovateľky.

Záverom rozsudku nemožno nespomenúť bez vplyvu na samotné rozhodnutie súdu vo veci, že
výsledok tohto konania nemá pre pôvodnú navrhovateľku a pôvodnú darkyňu žiadny význam, pretože
už nežije. Podstatou návrhu bolo pred, a aj po smrti pôvodnej navrhovateľky to, že jej nemala byť
riadne poskytovaná starostlivosť v starobe, na ktorú sa jej zaviazali odporcovia. Teda podstata návrhu

sa týkala (a vo svojej podstate aj týka) nedostatočnej starostlivosti o pôvodnú navrhovateľku. To,
že pôvodne nešlo o čisto vlastnícky spor (snahu o vrátenie spoluvlastníckeho podielu) vyplýva aj
z konania pôvodnej navrhovateľky bezprostredne pred jej smrťou, keď na pojednávaní konanom
dňa 03.06.2011 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka je ochotná vyriešiť tento
spor mimosúdnou cestou za takých podmienok, že odporcovia zabezpečia celodennú starostlivosť o

navrhovateľku, či už v domove dôchodcov alebo osobne v mieste jej trvalého bydliska v kvalite a
rozsahu, ako vyžaduje jej zdravotný stav, pričom pod zabezpečením starostlivosti má navrhovateľka
na mysli poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu nákladov spojených s umiestnením v domove
dôchodcov, prípadne spojené s opatrovateľskou službou v mieste jej bydliska a nákladov spojených so
zdravotnoustarostlivosťou.Jetedazrejmé,žeurčenie,ktoréhosanavrhovateľkyvsúčasnostidomáhajú,

nebolo pre pôvodnú navrhovateľku podľa vyjadrenia jej právneho zástupcu v čase keď bola ešte nažive,
nevyhnutým požadovaným riešením.

Súd považuje záverom za potrebné takisto uviesť, že do rozporu s tvrdením pôvodnej navrhovateľky o

tom, že odporcovia o ňu nejavia záujem, ktorý požaduje, sa dostáva jej list zo dňa 26.04.2011, v ktorom
im uviedla, aby ju prestali navštevovať v domove dôchodcov. Vyplýva z neho jednak to, že ju v domove
dôchodcov odporcovia navštevovali a takisto to, že samotná pôvodná navrhovateľka odmieta ich záujem
o ňu. Pritom na predložených fotografiách je zachytená v spoločnosti odporcov, resp. ich blízkych ako
spokojná a v dobrej nálade.

Podľa§141ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 141 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť

aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.Vzhľadom k tomu, že súd si na vyhlásenie rozsudku vyhradil samostatné pojednávanie, na ktorom bol
tento rozsudok iba vyhlásený, mohol rozhodnúť iba o povinnosti na náhradu trov konania, bez určenia

ich výšky. Rovnopis rozsudku sa v takom prípade v zmysle Občianskeho súdneho poriadku doručuje
prítomným účastníkom ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Preto súd rozhodol
tak, že namiesto určenia výšky trov priznal odporcom, ktorý boli v konaní plne úspešní, náhradu trov
konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, a to na Okresný súd Trenčín. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.