Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010467
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814010467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.02.2016 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku na podklade odvolaní obžalovaných mladistvých Y. F.
a X. F. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T 106/2014 zo dňa

22.09.2015 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/106/2014 zo dňa 22.09.2015 boli

obžalovaní mladiství Y. F. a X. F. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20 k §
188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa10.04.2014,včaseokolo12.00hod.vobciNižnýHrabovec,okresVranovnadTopľou,nachodníku
v blízkosti predajne rozličného tovaru Ilas nachádzajúcej sa neďaleko budovy obecného úradu pristúpili

k maloletému Y. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorému Y. F. povedal slová : „Daj nám nejaké peniaze, lebo
ťa zabijeme“, kde takto poškodený zo strachu im vydal sumu 1,- Eur a následne obvinený ml. X. F.
udrel poškodeného rukou po líci a ml. Y. F. ho kopol nohou do zadnej časti tela, čím svojím konaním
nespôsobili maloletému Y. G. žiadne zranenia, avšak spôsobili mu škodu na majetku 1,- Eur,

za čo bol obž. ml. X. F. podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 117 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia

slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne
odložený a podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 2 roky.

U obž. ml. Y. F. podľa § 94 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 44 Tr. zákona bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu, pretože trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12T/182/2014 zo dňa 04.03.2015 vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu 30 mesiacov s probačným dohľadom pokladá na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti oboch obžalovaných, ich obhajcu, ÚPSVAR
a okresného prokurátora, podali odvolanie obžalovaní ml. X. F. a ml. Y. F. prostredníctvom svojho
obhajcu dňa 02.10.2015 tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste. V dodatočne predložených

dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku obžalovaní poukázali na to, že
súd sa nevyrovnal s námietkami obhajoby. Vo výpovediach mal. Y. F., svedkov Y. F. st. a Q. W. jecelý rad navzájom si odporujúcich tvrdení, ktoré nie je možné odstrániť a tieto pochybnosti sú v ich
prospech. Obhajoba má za to, že boli porušené práva na obhajobu, pretože rozsudok je postavený
z veľkej časti iba na jednej výpovedi maloletého Y. F. a obžalovaní nemali možnosť túto výpoveď

konfrontovať prostredníctvom obhajcu. Okrem toho pri výpovedi maloletého svedka bol prítomný jeho
otec R. F. st., ktorý bol vypočutý až následne po výsluchu svojho syna, pričom súd prihliadal na túto
výpoveď. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že je porušením ustanovenia § 135 ods. 1 Tr. poriadku, ak bola
osoba mladšia ako 15 rokov vypočúvaná v prítomnosti iného dospelého svedka, ktorý bol vypočutý,
alebo by mohol byť vypočutý k tým istým skutočnostiam ako maloletý, ktorý okrem toho nie je osobou,

ktorá by mohla prispieť k správnemu výsluchu takejto maloletej osoby. Okrem toho pri výsluchu mal.
R. F. nebolo postupované podľa § 131 a § 132 Tr. poriadku, keď celá jeho výpoveď je postavená iba
na otázkach, ktoré boli často formulované kapciózne a sugestívne. Aj keď výsluch poškodeného mal.
R. F. bol vykonaný v rozpore so zákonom a preto dôkaz nemôže byť použitý, poukázali na rozpory a
pochybnosti v jeho výpovedi, keď udalosť raz situuje do predajne, raz na chodník, raz sa to stalo pri ceste
do školy ale aj pri ceste zo školy. Poškodený mení svoju výpoveď aj čo sa týka mincí, ktoré dal, raz je to

euro, potom sú to mince. Počas incidentu mal byť sám, pričom svedecky bolo preukázané, že zo školy
odchádza v spoločnosti spolužiakov. Fyzické násilie, ktoré malo byť použité voči jeho osobe, (facka,
kopanec do zadku) vyvracia očitý svedok Q. W., ktorý nič také pri odovzdávaní mincí nevidel. Rovnako
menovaný svedok W. vyvracia tvrdenie poškodeného, že mu mince mal jeden z nich (obžalovaných)
vytrhnúť násilím z ruky. Súd sa nevyrovnal ani s rozpormi vo výpovediach svedkov R. F. st. a M. W.,

ktorí rozdielne vypovedajú o tom, ako sa o stretnutí dozvedeli. Svedok W. na hlavnom pojednávaní svoje
výpovedezprípravnéhokonaniazásadnýmspôsobommeníavpodstateichúplneneguje.Akvtrestnom
oznámené dňa 24.04.2014 vypovedal, že nič nepočul, tak vo výpovedi z 29.05.2014 už spomína, že
počul zo strany obžalovaných „navaľ peneži“ a vo výpovedi dňa 18.09.2014 už dopĺňa „navaľ peneži
alebo daj peneži“. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že vraj si iba myslel, že keď niekto nastaví ruku, tak aj

povie „navaľ peneži“. Ak na hlavnom pojednávaní tento svedok hovoril, že poškodeného oslovil iba jeden
z obžalovaných, v prípravnom konaní tvrdil, že poškodeného zastavili a hovorili s ním obaja obžalovaní,
pričom rozpor nevedel vysvetliť. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že trestné oznámenie nepodával, ale
zápisnica o trestnom oznámení je z 24.04.2014 podaná práve M. W.. Tiež na hlavnom pojednávaní
svedok vypovedal, že mal F. nevyzeral nejako rozčúlený a nevidno u cigančikov, či sa červenajú, pritom

v prípravnom konaní dňa 29.09.2014 uviedol, že na maloletom bolo vidno, že sa ich bojí, lebo na
tvári sčervenel, bol taký vyplašený. Ani tento rozpor nevysvetlil. Obhajoba preto spochybňuje tvrdenie
obžaloby, že voči poškodenému mala byť použitá zo strany obžalovaných hrozba násilia k získaniu
peňazí a následne aj fyzické násilie. Poškodený však potom, čo od neho násilím vzali peniaze, vytrhli mu
ich z ruky, zbili po hlave a kopli do zadku, čaká pokojne na chodníku, neuteká, nevolá W. o pomoc, aj keď

ho pozná pod prezývkou V.. Obžalovaní naopak za ulúpené peniaze kupujú poškodenému keksík, dajú
mu ho do rúk a pokojne sa rozchádzajú. Rozhodnutie súdu o vine vychádza z nesprávneho posúdenia
vykonanýchdôkazov,pričompodľaobhajobydôkazynebolivykonanézákonnýmspôsobomazásadným
spôsobom boli spochybnené. V dôsledku nesprávneho záveru o vine súd nesprávne rozhodol aj o výške
uloženého trestu. Na základe uvedeného preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 3 a § 285 písm. a/ Tr. poriadku ich
spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor na rozdiel od obžalovaných považoval rozhodnutie súdu za zákonné. Má za to, že obžalovaní
sa dopustili skutku tak, ako to bolo preukázané dokazovaním na hlavnom pojednávaní a v súvislosti s

tým im boli uložené tresty v súlade s ustanoveniami Tr. zákona.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovanými ako osobami na to oprávnenými
krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3
Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými

chybami, v dôsledku ktorých je nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd
vykonal hlavné pojednávanie dňa 15.05.2015 bez splnenia podmienky ustanovenej v § 247 ods. 1 Tr.
poriadku, v dôsledku čoho dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní nemožno považovať za
procesne účinné.Z obsahu predloženého spisu plynie, že na hlavné pojednávanie boli predvolaní obaja obžalovaní
mladiství, pričom iba obž. ml. J. F. prevzal predvolanie a obžalobu dňa 21.04.2015. Obž. ml. R. F. bolo

predvolanie spolu s obžalobou doručované poštou, ktorá zásielka sa vrátila súdu dňa 05.05.2015 s
vyznačením, že zásielka bola uložená na pošte dňa 22.04.2015 po márnom opakovanom pokuse jej
doručenia, o čom bol obž. ml. R. F. upovedomený, čo plynie z textu uvedenom na doručovanej zásielke.

Podľa § 247 ods. 1 Tr. poriadku termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný

od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných
dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietol účasť na hlavnom
pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb,
ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať
aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom vyšetrovaní postupovalo podľa § 204, lehoty uvedené v
tomto ustanovení sa nepoužijú. Keďže neboli vykonané ktorou je skrátenie lehoty na prípravu hlavného

pojednávania iba so súhlasom toho, u ktorého lehota aspoň piatich pracovných dní nebola dodržaná.

Podľa§66ods.1písm.a/Tr.poriadkudovlastnýchrúksadoručujeobvinenémuobžalobaapredvolanie.
V zmysle § 66 ods. 3 Tr. poriadku ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a

adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.
Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia

o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a na zistenia plynúce z obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že
podmienky na vykonanie hlavného pojednávania dňa 05.05.2015 by boli splnené iba v tom prípade,
pokiaľ by obž. ml. R. F. súhlasil so skrátením lehoty na prípravu hlavného pojednávania. Ak obžalovaný

takýto súhlas neudelil, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, čo je dovolacím dôvodom uvedeným
v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, na ktorý odvolací súd prihliadal, aj keď tento namietaný nebol.

Obsahom doručovanej súdnej zásielky bola totiž okrem predvolania na hlavné pojednávanie aj
obžaloba, ktorú nebolo možné považovať za doručenú do vlastných rúk podľa § 66 ods. 3 Tr. poriadku,

čo malo za následok aj nedoručenie predvolania. Doručovanie predvolania a obžaloby jednou zásielkou
nemožno totiž rozčleniť na dva samostatné doručovacie úkony. Ak sa náhradné doručovanie do
vlastných rúk podľa § 66 ods. 3 Tr. poriadku neaplikuje pri doručovaní obžaloby, potom ho nemožno
uplatniť ani na doručovanie predvolania, ak sa toto doručuje súčasne s obžalobou. Dodržanie zákonnej
lehoty na prípravu hlavného pojednávania procesných strán sa totiž odvíja od doručenia obžaloby,

ktorá je zákonným podkladom pre vykonanie hlavného pojednávania. Pokiaľ obžaloba doručená
obžalovanému nie je, potom nemožno usudzovať ani na riadnu a včasnú prípravu obžalovaného na
hlavné pojednávanie. Zákon však, tak ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 247 ods. 1 Tr. poriadku,
umožňuje túto lehotu skrátiť, ale obžalovaný s takýmto postupom musí výslovne súhlasiť. Túto okolnosť
je súd povinný zaznamenať do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

V prerokúvanom prípade predseda senátu zrejme považoval zásielku za doručenú jej uložením ku
dňu 27.04.2015, od ktorého dátumu by bola zákonná lehota piatich pracovných dní dodržaná, avšak,
pre dôvody vyššie rozvedené túto zásielku nemožno považovať za doručenú zákonným spôsobom.
Nedoručeniezásielkyspôsobompredpokladanýmzákonommápotomzanásledok,žedôkazyvykonané

na hlavnom pojednávaní dňa 05.05.2015 pri absencii súhlasu obž. ml. Y.. F. v zmysle § 247 ods. 1 Tr.
poriadku nie sú procesne účinné a nemožno o ne opierať skutkové zistenia, čo je ďalším dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku.

Za procesne neúčinné dôkazy považuje odvolací súd aj ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom

pojednávaní dňa 22.09.2015. Konajúci súd totiž vykonával dokazovanie aj prečítaním a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, v rámci ktorého prečítal aj znalecký posudok z odboru psychológie a výpoveď
mal. svedka Y.. F.. Tento zistený postup v dokazovaní nemá oporu v § 269 Tr. poriadku, keďže podľa
tohto ustanovenia sa za listinné dôkazy považujú písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánova ďalšie listiny, ktoré sa prečítajú buď celé alebo ich časť, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Ak
aj chýba v zápisnici o hlavnom pojednávaní označenie ustanovenia § 269 Tr. poriadku, podľa ktorého
konajúci súd postupoval pri vykonávaní listinných dôkazov, odvolací súd toto zistenie nepovažoval za

podstatnú chybu konania, keďže pre čítanie listinných dôkazov procesný predpis neustanovuje splnenie
osobitných podmienok ako je to v prípade dokazovania prečítania znaleckého posudku, či svedeckých
výpovedí.

Procesný predpis ustanovuje pravidlá na vykonanie znaleckého dokazovania a to

v § 268 Tr. poriadku, podľa ods. 2 ktorého v konaní pred súdom možno čítať znalecký posudok iba za
predpokladu, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti
o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia. Z uznesenia
o pribratí znalca do konania je zrejmé, že tento bol poučený v zmysle zákona, čo dáva predpoklad
na prečítanie ním podaného znaleckého posudku. Ak pristúpil konajúci súd k prečítaniu znaleckého
posudku, zrejme nemal o správnosti a úplnosti jeho záverov pochybnosti. Za splnenia týchto zákonných

podmienok mohol konajúci súd prečítať znalecký posudok, pokiaľ by si vyžiadal súhlas od prokurátora a
obžalovaných. Keďže tento súhlas nežiadal, tretiu podmienku k vykonaniu znaleckého dokazovania bez
prítomnosti znalca nemal splnenú, dôsledkom čoho je neúčinnosť tohto dôkazu, čo je už konštatované
vyššie. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní síce vyplýva, že procesné strany súhlasia s vyhláseným
uznesením, ktorým sa oboznamuje obsah spisu a vykonávajú sa listinné dôkazy, avšak takýto súhlas

nepostačuje k vykonaniu dôkazu prečítaním znaleckého posudku. Súhlas k takému postupu súdu musí
byť procesnými stranami daný zrozumiteľne a určito, aby bol nespochybniteľný. Aj na túto chybu
konania odvolací súd prihliadal, aj keď nebola odvolateľmi vytýkaná, keďže rozhodnutie súdu nemožno
založiť na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Obdobná situácia nastala aj pri vykonaní dôkazu prečítaním výpovede maloletého svedka Y.. F., keď
konajúci súd túto čítal v rámci oboznamovania obsahu spisu. Trestný poriadok však upravuje podmienky
na vykonanie takéhoto dôkazu v konaní pred súdom
v § 135 ods. 2, 4 Tr. poriadku. To znamená, že výsluch maloletého svedka je možné prečítať na hlavnom
pojednávaní aj bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Tr. poriadku, pričom osobu, ktorá bola

pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým
bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

V prerokúvanej veci mal. Y. F. bol 25.06.2014 vypočúvaný za prítomnosti rodiča Y.. F. a psychológa V.. S.
W., ktorá bola pribratá do konania ako znalkyňa uznesením z 25.07.2014. Z tohto úkonu sa vyhotovil aj

zvukový a obrazový záznam v zmysle § 135 ods. 3 Tr. zákona, ktorý je súčasťou spisu a ktorý vykonaný
ako dôkaz na hlavnom pojednávaní nebol.

Aby konajúci súd mohol opierať svoje skutkové zistenia aj o výpoveď mal. svedka, je potrebné aby
zvukový a obrazový záznam vyhotovený z výsluchu tohto svedka sa stal súčasťou dôkaznej situácie

zabezpečenej v súdnom konaní, čo znamená postupovať podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku. Ak sa
tento autentickejšíspôsobzaznamenaniavýsluchumaloletéhosvedkaakodôkazvykonánatechnickom
zariadení, v tom prípade už nie je potrebné čítať zápisnicu o jeho výsluchu a ani vypočúvať prítomnú
osobu na spôsob a okolnosti výsluchu tohto maloletého svedka.

Pokiaľ namietaný dôkaz, výpoveď svedka mal. Y.. F., nebol vykonaný zákonným spôsobom, potom
uplatňované odvolacie námietky nemožno vo vzťhau k nemu posudzovať.

V ďalšom poukazuje odvolací súd aj na nesprávny postup konajúceho súdu, ktorý po vykonaní
jednotlivých dôkazov neumožnil obžalovaným mladistvým, aby sa k nim vyjadrili, ale možnosť vyjadriť sa

k nim dal prokurátorovi a obhajcovi obžalovaných. Týmto postupom došlo k ukráteniu práv obžalovaných
na obhajobu, keďže právo vyjadriť sa osobne k vykonaným dôkazom im plynie z ustanovenia § 34
ods. 1 Tr. poriadku. Toto právo nemôže za obžalovaného uplatňovať obhajca. Obžalovaný preto musí
dostať možnosť osobne sa vyjadriť k vykonávaným dôkazom v súdnom konaní a jeho prejav má byť
zaznamenaný v zápisnici o úkone súdu, vrátane prejavu vôle, že toto svoje právo nechce využiť.

S poukázaním na vyššie rozvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd vyvodil záver, že
konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku trpí podstatnými chybami, v dôsledku čoho bolo
nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Okrem toho rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoréneboli vykonané súdom zákonným spôsobom, preto skutkové zistenia nemajú oporu v zákonne
zabezpečenej dôkaznej situácii a sú nejasné a pochybné. So zreteľom na tieto zistenia preto odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku a vzhľadom

k tomu, že vo veci je potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu, ktorý má podstatný vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju vo vyššie naznačenom
rozsahu opätovne prejednal a rozhodol.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaných bez toho, aby

preskúmaval vecnú správnosť napadnutého výroku o vine a naň nadväzujúci výrok o treste.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.