Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815211503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815211503.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: J. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L., S. cesta XA/XXX, proti odporcovi: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. cesta
č. XA/XXX, o zaplatenie 150,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie nad sumu 150,85 eura z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n a v a.

Súd p r i z n a v a navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 01.07.2015 domáhal zaplatenia
sumy 93,80 eura s tým, že odporcu riadne neoznačil. Svoj návrh doplnil písomným podaním zo dňa
23.07.2015, kde návrh rozšíril o zaplatenie aj sumy 47,05 eura, no rovnako odporcu riadne neoznačil
ani na výzvu súdu podľa § 43 ods. 1 OSP.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 17.08.2015 č. k. 13C/230/2015-7 podanie navrhovateľa zo

dňa 01.07.2015 odmietol.

Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a zároveň svoje podanie, ktoré mohlo byť
návrhom na začatie konania doplnil tak, že od odporcu žiada zaplatiť sumu 93,80 eura a sumu 47,05
eura a 10% za omeškanie od 01.06.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené súd uznesením zo dňa
27.10.2015 č. k. 13C/230/2015-16 zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.08.2015 č. k.
13C/230/2015-7.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že umožnil odporcovi odoberať elektrickú energiu v období
od novembra 2014 do 01.06.2015 a odporca mu ostal dlžný sumu 93,80 eura, ako aj nedoplatok za
elektrickú energiu v sume 47,05 eura a 10% navyše za omeškanie, a to od 01.06.2015 do zaplatenia.
Návrh upravil aj na pojednávaní dňa 19.02.2016, kde sa od odporcu domáhal už len zaplatenia sumy
150,85 eura bez akéhokoľvek navýšenia.

Súd pripustil zmenu návrhu a zároveň zastavil konanie nad sumu 150,85 eura, keďže odporca so
zastavením konania súhlasil.Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne dňa 18.11.2015, ako aj na pojednávaní dňa
19.02.2016. S návrhom navrhovateľa nesúhlasil a tvrdil, že navrhovateľovi nedlhuje žiadnu sumu.
Poukázal na to, že je pravdou, že od navrhovateľa odoberali energiu cca 3,5 mesiaca s tým, že mu

mali mesačne za elektrinu dať sumu 50,- eur. Celkom mu zaplatili sumu 155,- eur a žiadni dlh voči
navrhovateľovi nemajú.

Súd prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 19.02.2016.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov Q. U. a I. K. a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: návrhom, prílohami k návrhu, uznesením OS Prievidza zo dňa
14.07.2015 č. k. 13C/230/2015-4, doplnením návrhu zo dňa 28.07.2015, uznesením OS Prievidza zo
dňa 17.08.2015 č. k. 13C/230/2015-7, odvolaním zo dňa 02.09.2015, uznesením OS Prievidza zo
dňa 14.09.2015 č. k. 13C/230/2015-10, podaním navrhovateľa doručené dňa 19.10.2015, podaním
navrhovateľa zo dňa 12.10.2015 doručené dňa 19.10.2015, uznesením OS Prievidza zo dňa 27.10.2015

č. k. 13C/230/2015-16, vyjadrením odporcu zo dňa 18.11.2015, čestným prehlásením, lustráciou
navrhovateľavSociálnejpoisťovni,tlačivompreoslobodenieodsúdnychpoplatkovaostatnýmobsahom
spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania bývajú v jednom bytovom dome na adrese L., S. cesta č. XA, pričom navrhovateľ býva

v byte č. XXX a odporca s rodinou v byte č. XXX. Podľa navrhovateľa sa v období od novembra 2014
do mája 2015 dohodol s odporcom, že odporca sa napojí odberom elektrickej energie na navrhovateľa
a mesačne mu bude preplácať mesačné zálohy na elektrinu, ktoré mal navrhovateľ v tom období vo
výške cca 60,- eur. Avšak odporca zostal navrhovateľovi dlžný sumu 93,80 eura titulom zálohových
platieb za elektrinu a sumu 47,05 eura titulom nedoplatku za elektrinu, ktorý navrhovateľovi vznikol

z dôvodu, že odporca bol u neho napojený na odber elektrickej energie. Odporca však tvrdil, že od
navrhovateľa odoberal elektrickú energiu len cca 3,5 mesiaca, pričom boli dohodnutí, že mu mesačne
zaplatí sumu 50,- eur. Odporca tvrdil, že navrhovateľovi zaplatil celkom sumu 155,- eur, a preto mu už
nedlhuje žiadnu sumu. Navrhovateľ nepredložil do súdneho spisu žiadnu písomnú zmluvu, resp. dohodu
uzavretú medzi nim a odporcom. Vykonaním dokazovaním mohol súd ustáliť zo zhodných vyjadrení

účastníkov len to, že existovala medzi navrhovateľom a odporcom dohoda, podľa ktorej sa odporca
napojil od navrhovateľa na odber elektrickej energie. Sporné však zostalo, koľko mal odporca mesačne
uhrádzať za túto službu navrhovateľovi, aké dlhé obdobie odporca takto odoberal elektrickú energiu od
navrhovateľa, koľko odporca už zaplatil navrhovateľovi za túto službu a predovšetkým to, či odporca
dlhuje alebo nedlhuje navrhovateľovi uvedeným titulom nejakú sumu. Zo svedeckej výpovedi svedkyne

Q. mal súd za preukázané len existenciu dohody navrhovateľa a odporcu o odoberaní elektrickej energie
odporcom od navrhovateľa, čo však medzi účastníkmi konania nebolo sporné. To, ako dlho (odkedy a
dokedy)odoberalodporcaelektrickúenergiuodnavrhovateľa,navrhovateľvtomtokonanínepreukázala
rovnakonepreukázalaniexistenciudohodyovýškeúhradyzodohodnutýodber.Navrhovateľnepredložil
do spisu žiadnu zmluvu, resp. dohodu uzavretú medzi nim a odporcom, ani nijako inak nepreukázal, že

odporca mu dlhuje ním uplatnenú sumu 150,85 eura.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.

Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti
účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné
bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho
následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena jeumožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti,
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1

prvej vety OSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia

byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane
(veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená
to požadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť nazýva dlhom, záväzkom, povinnosťou a z hľadiska

veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávkou, právom. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť
najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však
subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník)
má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho
subjektov iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom

prvého. Záväzkový právny vzťah musí mať teda nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany. V
záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Právo aj povinnosť sú
tu v určitom pomere, preto sa záväzkové právne vzťahy označujú ako relatívne právne vzťahy. Subjekty
záväzkového právneho vzťahu sú teda vždy individuálne určené. So záväzkami je vo všeobecnosti
spojené právo uplatniť ich na súde žalobou (návrhom).

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých
dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný. Z navrhovateľom predložených dôkazov nevyplývajú navrhovateľom tvrdené skutočnosti,
resp. navrhovateľ nepredložil do súdneho spisu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali

dôvodnosť ním uplatneného nároku. Z predložených dôkazov vyplýva len to, že sa navrhovateľ a
odporca dohodli, že sa odporca napojí od navrhovateľa na odber elektrickej energie a že odporca mu za
tentoodberbudeplatiť.Vykonanímdokazovanímvšaknebolozostranynavrhovateľapreukázanéakosa
navrhovateľdohodolsodporcomnajmäodĺžkeobdobianapojenianaodberelektrickejenergie,akoajna
odplate za takéto napojenie. Navrhovateľ teda nepreukázal ako dlho odberal odporca od neho elektrickú

energiu, koľko fakticky elektrickej energie odporca spotrebovala a ani to, koľko mal odporca povinnosť
munazákladeichdohodyzatentoodberzaplatiť.Vzhľadomnauvedenénavrhovateľneuniesolvkonaní
dôkazné bremeno a súd jeho návrhu z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť.

Súd záverom tiež poznamenáva, že dohoda medzi navrhovateľom a odporcom sa mala týkať

neoprávneného napojenia odporcu na odoberanie elektrickej energie od navrhovateľa. Keďže ide o
neoprávnený odber elektrickej energie odporcom od navrhovateľa, nie je takýto odber chránený právom,
a teda ani súd by mu nemohol poskytnúť súdnu ochranu.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Keďže po zmene návrhu navrhovateľom na pojednávaní dňa 19.02.2016 sa navrhovateľ domáha menej,
t. j. nedomáha sa už zaplatenia 10% omeškania od 01.06.2015 do zaplatenia, súd konanie v časti, v

ktorej pôvodný návrh presahuje návrh navrhovateľa po jeho zmene podľa § 96 ods. 1 až 3 OSP zastavil.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP tak, že v celom rozsahu
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil a ani
mu doteraz žiadne trovy konania nevznikli.

Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 28.07.2015 požiadal o oslobodenie od súdnych
poplatkov. Svoju žiadosť doplnil vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z predložených dokladov súd zistil, že navrhovateľ poberá
len starobný dôchodok vo výške 335,60 eura, z ktorého uhrádza nájom v sume 177,- eur mesačne,
spláca pôžičku v Poštovej banke, a.s. v sume 50,- eur mesačne, platí za elektrinu sumu 62,- eur

mesačne, spláca náklady na advokáta v sume 10,- eur mesačne, platí poistku v sume 7,- eur a dopláca
za lieky podľa toho, ako mu to ten, ktorý mesiac dovolí. Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu podľa § 138 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.