Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010321
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814010321.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. februára 2016 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného O. L. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/155/2014 zo dňa
29.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O. L. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,
2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento zločin mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 15.10.2015, odvolanie písomne
odôvodnil. Odvolanie podal proti výroku o vine, i proti výroku o treste. Prostredníctvom obhajcu tvrdil,
že u neho boli splnené predpoklady na oslobodenie spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 Tr. por..
Nutnosť jeho oslobodenia spod obžaloby vyplýva z viacerých skutočností. Predovšetkým z nemožnosti

jeho prítomnosti na mieste skutku v danom čase tak, ako mu kladie za vinu obžaloba. Rozporné sú
tiež skutkové tvrdenia poškodených a svedkov ku skutku. V tejto súvislosti poukázal tiež na motiváciu
poškodených. V ďalšom obžalovaný rozviedol svoje odvolacie výhrady a tvrdil, že v čase spáchania
skutku sa nachádzal na inom mieste, a to v bare Cuba Libre v Námestove, resp. na priľahlom parkovisku,
odkiaľ sa potom autom vydal smerom na Tvrdošín. Uvedené nebolo obžalobou nijakým spôsobom
spochybnené, či vyvrátené. Práve toto považuje obhajoba za kardinálny dôvod, pre ktorý má byť

obžalovaný spod obžaloby oslobodený. K rozporným skutkovým tvrdeniam poškodených a svedkov
obžalovaný uviedol, že z výpovedí poškodených vyplýva, že medzi sebou intenzívne komunikovali
ohľadom toho, že budú proti nemu vypovedať. Na druhej strane pri podrobnostiach opisu spáchaného
skutku sa ich výpovede rozchádzajú tak závažným spôsobom, že to indikuje nedokonalosť takejto
súčinnosti a prezrádza vymyslený charakter ich výpovedí. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na
výpoveď R. Z. a Mgr. V. J.. Jednotnému postupu a dohovoru medzi poškodenými nasvedčuje aj tá

skutočnosť, že vo svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní neuvádzali prítomnosť G. Z., čo
samo osebe vypovedá o vnútornej manipulácii poškodených a svedkov s vlastnými výpoveďami, a o
spoločnom postupe. Podľa odvolateľa výpovede poškodených a svedkov V. V. a X. Z., ktoré boli od
počiatku preukázateľne nepravdivé v časti prítomných osôb nemožno podľa názoru obžalovaného brať
do úvahy ako objektívne a preukazujúce obžalobu. Vo výpovediach poškodených okrem toho, že sa im
mal nejakým spôsobom vyhrážať nie je zhoda v ničom inom. Nie je zhoda v tom, kto bol prítomný v

čakárni a kto odišiel so svedkom E. na rőntgen, či niekto vybiehal von z čakárne a za akým účelom,
či niekto bol v čakárni predtým ako tam údajne mal prísť on, akým spôsobom sa mal poškodenýmvyhrážať, či vyhrážky mieril adresne alebo všeobecne, či ukazoval rukami nejaké gestá alebo nie.
Pri podrobnom skúmaní a rozbore jednotlivých výpovedí poškodených nie je žiaden hmatateľný bod,
ktorý by sa dal uchopiť tak, aby bolo možné verifikovať výpovede jednotlivých poškodených ako

pravdivé. Navyše výpovede poškodených sú vyvrátené výpoveďami svedka V. N., W. W. a tiež L. X..
V ďalšom obžalovaný poukázal na tú skutočnosť, že vzťahy medzi ním a najmä Mgr. V. J. neboli
dobré a sám poškodený sa mu mal priamo či nepriamo vyhrážať trestným stíhaním. Po doručení
písomne vyhotoveného rozsudku obžalovaný doplnil odvolanie podaním, ktoré bolo okresnému súdu
doručené dňa 27.11.2015. V tomto podaní obžalovaný podrobne analyzoval odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia so záverom, že sa s odôvodnením rozhodnutia nemôže stotožniť. Závery okresného súdu
považuje za príliš všeobecné, nepreskúmateľné a nezodpovedajúce priebehu hlavného pojednávania.
Opakovanetvrdil,ževrozhodnomčasebolnainommieste.Podetailnomrozobratívýpovedíjednotlivých
svedkov - poškodených konštatoval, že sú absolútne rozporné a nepravdivé. Z výpovede poškodených
je badateľná absolútna nekonzistencia priebehu skutku u všetkých štyroch svedkov vo všetkých
okolnostiach, ktoré sa mali udiať pred jeho údajným príchodom na miesto samé. V ďalšom odvolateľ

veľmi podrobne rozobral v čom vidí rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí ho z účasti na skutku
usvedčovali. V žiadnom prípade nesúhlasí so záverom súdu, že výpovede svedkov - poškodených
boli konzistentné a logické. Namietal záver súdu pokiaľ v odôvodnení tvrdil, že výpovede svedkov
svedčiacich v jeho prospech vyzneli jednoznačne ako tendenčne. Tento záver súd nekonkretizoval,
a preto považuje rozhodnutie súdu v tomto za nepreskúmateľné. Odvolateľ tiež namietal správnosť

rozhodnutia prvostupňového súdu pokiaľ pri určovaní záverov odkazoval na rozsudok Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/80/2014, ktorý mal dokazovať jeho vinu vo vzťahu k výpovediam svedkov a
motív. Podľa jeho názoru tento rozsudok je vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal dopustiť irelevantný.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd v teraz súdenej veci uznal ho vinným
aj na základe dôkazov zaobstaraných do spisu 6T/80/2014, čím došlo k duplicitnému uznaniu viny z

rovnakých dôkazov. Obhajoba navrhla, aby sa odvolací súd oboznámil s obsahom CD nosiča, ktorý
obsahuje záznam z mobilného zariadenia na zaujatie stanoviska, či takýto obrazovo-zvukový záznam
je zákonným. Obhajoba nerozumie prečo takýto záznam má byť uveriteľný a záznam, ktorý predložil
obžalovaný a má zachytávať jeho činnosť práve v čase, kedy sa mal údajný skutok stať, už uveriteľný
nemá byť.

Dňa 29.1.2016 do podateľne Krajského súdu v Žiline bolo doručené podanie označené obžalovaným
O. L. ako vyjadrenie k veci. Z obsahu tohto podania je zistiteľné, že ide o doplnenie odvolania.
Obžalovaný O. L. uviedol, že dňa 29.9.2015 po vyhlásení a zdôvodnení rozsudku sudkyňa uviedla,
že jeho obhajobe nemohla uveriť aj z toho dôvodu, že nie je čestným občanom, a nežije príkladne.

Voči takýmto ničím nepodloženým tvrdeniam súdu sa ohradzuje pretože nemajú pravdivý základ. Je
živnostníkom, riadne platí odvody, nie je odkázaný na pomoc štátu a spoločnosti. Aktívne sa podieľa na
občianskych aktivitách v meste a okolí, pomáha mestu zabezpečovať poriadok a prispieva k lepšiemu
občianskemu spolunažívaniu v meste Tvrdošín. Aj jeho prispením došlo k zníženiu kriminality v meste
Tvrdošín. O tom všetkom svedčí aj ďakovný list, ako aj uzavretá zmluva s mestom Tvrdošín. Na dôkaz

pravdivosti svojho tvrdenia priložil ďakovný list OZ Misia mladých, tiež mandátnu zmluvu s mestom
Tvrdošín a vyhlásenie primátora mesta Tvrdošín. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti navrhol, aby
krajský súd ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil.

Príslušný prokurátor sa k písomným dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.

Obžalovaný O. L. sa na verejne zasadnutie určené krajským súdom neustanovil. Upovedomenie
o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne a včas. Z obsahu upovedomenia vyplýva, že
bol riadne poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Neúčasť
ospravedlnil prostredníctvom obhajcu pracovnou zaneprázdnenosťou. O odročenie verejného

zasadnutia nepožiadal. Po splnení zákonných podmienok krajský súd o odvolaní obžalovaného konal
v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného trval na dôvodoch písomne podaného odvolania i na

návrhu v ňom uvedenom.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoisprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Pripreskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
napodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.Následnezistil,žeodvolanieobžalovanéhobolopodané

v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné
dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a procesný postup, ktorý ho viedol k uznaniu
viny obžalovaného O. L. zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák., bol správny a zákonný.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku okresný súd rešpektoval všetky základné zásady trestného konania, najmä zásadu zákonného
trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., i zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa

§ 2 ods. 14 Tr. por. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení
a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja
zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v predloženej veci
vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, z ktorej možno vyvodiť
záver,žeskutoksastalprávetak,akojeuvedenévskutkovejvetenapadnutéhorozsudku,tentovykazuje

znaky trestného činu a možno vyvodiť bezpečný záver, že tento skutok spáchal obžalovaný O. L..

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku týkajúcej sa otázky viny
obžalovaného O. L., vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd
v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.
Odôvodnenie rozsudku pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného teda učinil súd prvého stupňa v súlade

s ustanovením § 168 Tr. por.

Obžalovaný O. L. založil odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní
pred súdom prvého stupňa. S jeho skutkovými a právnymi námietkami sa však súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe
dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj
v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že odvolateľ O. L. sa

nestotožňujesoskutkovýmiaprávnyminázormisúduprvéhostupňa,nemôžesamaosebeviesťodvolací
súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených okresným súdom. Na
tomtomiestejepotrebnéodvolateľaupozorniť,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v odvolaní, ale iba na tie námietky alebo
argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Rovnako je potrebné odvolateľa upozorniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v
konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo

na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Krajský súd opakovane uvádza, že súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú. Jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobnými
argumentmi obžalovaného. Jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadnevykonanom dokazovaní a odvolací súd po prieskume veci nemá žiadne pochybnosti, že skutok popísaný
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal, je zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný O. L..

Krajský súd preskúmal i správnosť a zákonnosť výroku o treste, ktorý bol obžalovanému O. L. uložený
a zistil, že prvostupňový súd postupoval pri ukladaní trestu v súlade so základnými zásadami ukladania
trestov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák. Rozpätie trestnej sadzby pri zločine vydierania
podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. je od 4 do 10 rokov. Prvostupňový súd pri určení druhu a výmery trestu

vychádzal z tejto základnej zákonnej sadzby, keďže u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť, na ktorú by musel prihliadať v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. Trest odňatia
slobody uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 roky je v súlade so
zákonom. K odôvodneniu výroku o treste tak, ako to učinil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
odvolací súd nemá čo dodať, nakoľko aj uloženie trestu je odôvodnené vyčerpávajúcim a dostatočným
spôsobom. Ak obžalovaný O. L. dňa 29.1.2016 doručil odvolaciemu súdu listiny, ktoré nasvedčujú

jeho aktivitám v meste Tvrdošín a z ktorých vyplýva, že pomáha mestu zabezpečovať poriadok a
prispieva k lepšiemu občianskemu spolunažívaniu, svedčí to o jeho riadnom spôsobe života. Uvedené
ho však nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie popísané vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, ktoré je trestným činom, a právnym následkom trestného činu je trest. I keď
obžalovaný deklaroval riadny spôsob života nemožno prehliadnuť odpis registra trestov, ktorý objektívne

potvrdzuje, že už v minulosti prišiel do konfliktu so zákonom. I keď sa na obžalovaného hľadí akoby
odsúdený nebol, tieto záznamy pri hodnotení osoby obžalovaného nemožno prehliadnuť.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi

trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok
sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to
nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Generálna prevencia sa má uskutočňovať
prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva
sa tým najavo aj ostatným, ktoré správanie je nežiaduce a proti čomu je namierený Trestný zákon. Z

hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Všetky tieto atribúty prvostupňový
súd pri ukladaní trestu akceptoval a obžalovanému O. L. uložil trest primeraný, spravodlivý a zákonný.

Zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Keďže krajský súd po preskúmaní predloženého spisu nezistil dôvodnosť odvolania rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.