Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/268/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228013
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1407228013.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľa: VMB, a.s., so sídlom v Bratislave, Hanulova 5/b, IČO: 35 778 130, zastúpeného
JUDr. Jurajom Rybárom, advokátom, Bratislava, Tobrucká 6, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi n e p r i z n á v anáhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.11.2007 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie
312.318 000,- Sk titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa Zákona č. 58/1968

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Odporca sa s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 570/2013, ktoré
podporujú správnosť záveru o absolútnej neexistencii zodpovednosti štátu za škodu v danom prípade.

Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C 268/07-77 zo dňa 24.04.2008 bolo konanie v časti
istiny 5.380 000,- Sk zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.05.2008.

Podaním zo dňa 12.11.2010 navrhovateľ upresnil petit návrhu tak, že žiadal aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie 10.188 475,07 Eura s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 4.827 657,16 Eura od
02.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 5.360 817,90 Eura od 17.04.2008 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ a Ing. S. V. uzavreli dňa 27. marca 2003 Zmluvu o
budúcej zmluve, podľa ktorej sa navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka
zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, ostatné plochy o výmere 2.315 m2 a stavby so
súpisným číslom X.XXX - administratívna budova postavená na parcele XXXX/X a Ing. S. V. zaviazali na
písomnú výzvu ktorejkoľvek zo zmluvných strán previesť vlastníctvo k nehnuteľnostiam za 10

miliónov Eur. Predávajúci bol oprávnený vyzvať kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr po
150 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Písomná výzva zmluvnej strany musela byť doručená druhej
zmluvnej strane najneskôr 250. deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. V článku III - Zmluvné sankcie bolo
dohodnuté, že ak niektorá zo zmluvných strán poruší svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu je zmluvnástrana, ktorá porušila svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5
miliónov Eur. Zmluvná pokuta je splatná do 30 dní od doručenia výzvy na jej zaplatenie. Zmluvné strany
sa v súlade s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že táto zmluva sa spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03 súd zistil, že dňa 1.
7. 2003 bol podaný návrh o určenie, že k nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka LV č. XXXX
administratívna budova vedená pod súpisným číslo XXXX na parcele 2773/5 je zriadené záložné právo.
Zároveň bolo žiadané, aby navrhovateľ vedený v tomto spore ako odporca v 3. rade bol zaviazaný
nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, aby nevykonával úkony

smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a aby nezriaďoval na nej vecné bremená. Zároveň mal súd
zakázať navrhovateľovi akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou. Uznesením č.k. 12C 119/03-95 zo dňa
28. 7. 2003, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 7. 8. 2003 súd vydal predbežné opatrenie v ktorom
navrhovateľovi zakázal akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťou - stavbou v katastrálnom území Dúbravka
zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho úradu v Bratislave súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/
X a uložil mu nevykonávať žiadne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nej, nevykonávať

úkony smerujúce k jej zaťaženiu záložným právom a nezriaďovať na nej vecné bremená. Uznesením
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Co 221/03 - 165 zo dňa 27. 2. 2004 bolo uznesenie súdu I. stupňa
zmenené tak, že návrh zamieta. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že navrhovateľ predbežného
opatrenia nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu ako základný predpoklad predbežného opatrenia.
Toto uznesenie bolo navrhovateľovi doručené 2. 6. 2004. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.

12C 119/03 - 219 zo dňa 15. 11. 2005 bol návrh o určenie, že k nehnuteľnosti je zriadené záložné právo
zamietnutý. Písomná výzva na uzavretie kúpnej zmluvy Ing. S. V. zo dňa 22. 9. 2003 bola navrhovateľovi
doručená dňa 23. 9. 2003. Listom zo dňa 24. 9. 2003 navrhovateľ oznámil Ing. V., že nemôžu splniť
svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, pretože rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 12C 119/03-95 im predbežným opatrením bolo zakázané nakladať so stavbou. Listom

zo dňa 20. 12. 2004 Ing. V. vyzval navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 5 miliónov Eur. Zmluvná
pokuta bola zaplatená dňa 16.04.2008.
Podaním navrhovateľa zo dňa 12.11.2010 bol upravený petit návrhu tak, že navrhovateľ sa domáhal
voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 10.188 475,07 Eura, ktorá pozostáva zo skutočnej
škody v sume 5.360 817,90 Eura spočívajúca v zaplatení zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej

zmluvy na nehnuteľnosť a sumy 4.827 657,17 Eura ušlého zisku vyčísleného ako rozdiel medzi kúpnou
cenou podľa zmluvy o budúcej zmluve a ich všeobecnou hodnotou určenou znaleckým posudkom.
Navrhovateľ neuplatnil svoj nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi predbežného opatrenia z toho
dôvodu, že sa jedná o spoločnosť s ručeným obmedzením, ktorá nemá žiadny majetok a navyše podľa
jeho názoru ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú uplatnenie náhrady škody aj voči

odporcovi v zmysle § 1 ods. 2 Zákona č. 58/69 Zb. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal nezákonnosť
rozhodnutia o predbežnom opatrení. Poukázal na to, že odvolací súd nespochybnil správnosť záveru
súdu o zodpovednosti navrhovateľa predbežného opatrenia za prípadne spôsobenú škodu, vytkol súdu
len nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to najmä vo vzťahu k tvrdeniu súdu o potrebe preukazovania
nemožnosti uplatnenia tohto nároku voči navrhovateľovi predbežného opatrenia, po ktorej by mohla

nastúpiť zodpovednosť štátu za škodu. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. I Cdo 150/2010, ktorý uviedol, že odvolací súd správne poukázal na ustanovenie §
77 ods. druhý O.s.p. podľa ktorého zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú nariadeným
predbežným opatrením nesie ten, kto o jeho nariadenie požiadal a to bez zreteľa k tomu či predbežné
opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k jeho zániku či

zrušeniu došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo
navrhovateľa bolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím vychádza z predpokladu, že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch na
ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie vydané nezakladá na rovnakom alebo širšom rozsahu
zodpovednostiinéhosubjektu.Znamenáto,žeštátnenesiezodpovednosťzaškoduvzniknutúčinnosťou

ktorá je spojená z výkonom štátnej správy tam kde príslušný zákon výslovne zodpovednosť za výsledok
takejto činnosti pripisuje tomu kto k nej dal podnet, bez zreteľa k tomu či výsledok (rozhodnutie) bol
dosiahnutý v súlade so zákonom ( či išlo o rozhodnutie správne ) alebo v rozpore s ním (či išlo o
rozhodnutie zrušené a teda nezákonné vo význame ktorý je tomuto pojmu daný zák.č. 58/1969 Zb ). V
prípade uvedenom v § 77 ods. tretí O.s.p. škoda alebo iná ujma vzniká síce ako dôsledok obmedzení

založených predbežným opatrením, protiprávnosť (ako jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu podľa zákona č 58/1969 Zb) sa však nespája s nezákonnosťou predbežného opatrenia ale s tým
či k zániku alebo zrušeniu došlo z iných než v § 77 ods. tretí O.s.p. uvedených príčin. V režime zákona
č 58/1969 Zb tu nejde o to, že sa štát zodpovednosti za škodu zbaví, ale o to, že je vopred zrejmé,že túto zodpovednosť nesie niekto iný - navrhovateľ predbežného opatrenia. V predmetnom rozsudku
Najvyšší súd SR rovnako ako prvostupňový súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
29Cdo 3137/2007 ktorého stanovisko považoval za plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Uvedené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo preskúmané v konaní o sťažnosti pred Ústavným súdom SR
sp.zn. II ÚS 570/2013 ktorý dospel k záveru, že pokiaľ Krajský súd i Najvyšší súd uzavreli že ustanovenie
§ 77 ods. tretí O.s.p. je lex specialis ktorý má v prerokúvanej veci prednosť pred ustanoveniami zákona
číslo 58/1969 Zb nemožno takémuto záveru z ústavného hľadiska nič vytknúť.

V zmysle § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než
pre to, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené
navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na
návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie. Toto ustanovenie upravuje právne dôsledky zániku alebo
zrušenia predbežného opatrenia pre prípad, že k jeho zániku alebo zrušeniu došlo inak ako uspokojením

práva navrhovateľa alebo v dôsledku toho, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené. V takomto prípade
má ten, komu nariadením predbežného opatrenia vznikla ujma právo na jej uspokojenie. Pod ujmou
treba predovšetkým rozumieť vznik škody, ale aj práva na uspokojenie inej ujmy. Právo na náhradu
ujmy vzniká bez zreteľa na zavinenie navrhovateľa predbežného opatrenia, ktorý je teda zodpovedný
za výsledok.

V zmysle § 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym postupom, ktorý bol účinný ku dňu 01.07.2004, štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní vydal štátny orgán.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V danom prípade navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C 119/03 - 95 zo dňa 28.07.2003, ktorým bolo vydané predbežné

opatrenie zakazujúce navrhovateľovi nakladať s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. Podľa navrhovateľa
rozhodnutím súdu mu bolo znemožnené splniť svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluvy, čím mu
vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zároveň navrhovateľ uplatnil aj nárok na náhradu
škody spočívajúcu v ušlom zisku. Štát podľa názoru súdu nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú
činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy tam kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok

takejto činnosti tomu, kto ju podnietil bez zreteľa k tomu, či výsledku (spravidla rozhodnutiu) bolo
dosiahnuté v súlade so zákonom alebo v rozpore s ním. Ak sa mohol poškodený domáhať náhrady ujmy
po navrhovateľovi predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 3 O.s.p. nemôže sa z toho istého dôvodu
domáhať po štáte náhrady škody. Inštitúty upravujúce zodpovednosť za škodu v ustanovení § 77 ods.
3 O.s.p. a Zákona č. 58/69 Zb. nemôžu podľa názoru súdu obstáť vedľa seba. V ustanovení § 77

ods. 3 O.s.p. sa odráža skutočnosť, že súd nariaďuje predbežné opatrenie na základe navrhovateľom
tvrdených a osvedčených skutočností, o ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ku ktorým
nemá žalovaný možnosť sa dopredu vyjadriť. Zodpovednosť za škodu alebo inú ujmu spôsobenú
nariadením predbežného opatrenia tak logicky nesie ten, kto o nariadenie požiadal a to bez zreteľa k
tomu, či predbežné opatrenie bolo nariadené v súlade so zákonom alebo nie. Podstatné je len to, že k

zániku, či zrušeniu predbežného opatrenia došlo z iného dôvodu než preto, že návrhu vo veci samej bolo
vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Zákonná úprava zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím vychádza z nevysloveného ale zrejmého predpokladu,
že zvláštna úprava obsiahnutá v právnych predpisoch na ktorých základe bolo nezákonné rozhodnutie
vydané nezakladá v rovnakom alebo širšom rozsahu zodpovednosť iného subjektu. Všeobecne treba

povedať, že štát nenesie zodpovednosť za škodu vzniknutú činnosťou, ktorá je výkonom štátnej správy
tam, kde príslušný zákon pričíta zodpovednosť za výsledok takej činnosti tomu, kto ju podnietil bez
zreteľa k tomu, či výsledku - spravidla rozhodnutiu bolo docielené v súlade so zákonom (či išlo o
rozhodnutie správne) alebo v rozpore s ním (či išlo o rozhodnutie, ktoré bolo následne zmenené či
zrušené a teda o rozhodnutie „nezákonné“ vo význame prisudzovanom tomuto pojmu podľa Zákona

č. 59/68 Zb.). V režime Zákona č. 58/69 Zb. tu pritom nejde o to, že sa štát zodpovednosti za škodu
oslobodí(tobyzodpovedalo§2uvedenéhozákona)aleoto,žejedopreduzrejmé,žetútozodpovednosť
nesie niekto iný - navrhovateľ predbežného opatrenia (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 29Cdo 3137/2007 zo dňa 23.09.2008). Vzhľadom na vyššie uvedené, vyššie uvedený rozsudokNajvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého závermi sa súd stotožnil, ako aj na závery Najvyššieho
súdu SR sp.zn. ICdo 150/2010 a Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 570/2013 ktoré poukázali na to ,
že ustanovenia § 77 ods. tretí O.s.p. je lex specialis, ktorý má v prerokovanej veci prednosť pred

ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. dospel súd k záveru, že zodpovednosť štátu za navrhovateľom
uplatnenú škodu nevznikla nakoľko za ňu zodpovedá navrhovateľ predbežného opatrenia. Preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP vzhľadom na to, že odporca, ktorý mal plný
úspech v konaní nežiadal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

.
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa osobitných predpisov.