Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/806/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219935
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212219935.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 4C/544/2012-45 zo dňa 18.05.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 4C/544/2012-61 zo dňa 17.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vsume175euranemajetkovejujmyvsume663,84eurapodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003

Z. z.“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX82/2007. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému
žalovanému nepriznal, pretože trovy nešpecifikoval a ani mu žiadne nevznikli. Rozhodnutie vo veci
samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2

písm. c),d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd
v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal, že podal žiadosť o uspokojenie nároku na
náhradu škody v súlade s uvedeným zákonom priamo žalovanému; žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť žalobcu u neho vybavená, len konštatoval, že o tomto
nároku ešte žalovaná nerozhodol. Žaloba tak bola podaná v podstate predčasne. Súd po oboznámení
sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Er/150/2007 zistil, že žalobca

ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.02.2007 proti povinnej W. a súdny exekútor
podal žiadosť o vydanie poverenia dňa 20.02.2007 na súd, ktorý v zákonnej lehote 15 dní tejto žiadosti
vyhovel. Žiadosťou zo dňa 25.05.2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, súd vyzval
pôvodného exekútora na doloženie kompletného exekučného spisu, ktorý bol zaslaný dňa 10.07.2009spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, a súd uznesením z 25.05.2010 vyhovel návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, avšak nerozhodol o trovách exekútora; pôvodná exekútorka Mgr. Baňarová
požiadala o vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách, ktoré súd vyhotovil dňa 24.08.2010. Proti tomuto

uzneseniu podala exekútorka odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15CoE/134/2011
z 30.06.2011 odmietol. Následne oprávnený oznámil podaním z 28.03.2014 súdu, že pohľadávka
oprávneného bola povinným v plnej výške uhradená.

Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v sume 175 eur administratívnou činnosťou svojho

zamestnanca, avšak výšku tejto škody žalobca v konaní nepreukázal, nešpecifikoval, z čoho presne
predmetná škoda pozostáva a na základe akej činnosti exekučného súdu; nijako nepreukázal samotný
vznik škody, ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
skutočnosťou, ktorá ju spôsobila, a to napriek tomu, že na ňom spočívalo dôkazné bremeno. To, že
škodu vyčíslil, nie je dôkazom toho, že naozaj škoda vznikla a tobôž nie dôkazom, že škoda vznikla v
súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo strany žalobcu, ktoré presne neboli špecifikované. Z týchto

dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody zamietol. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojím postupom porušil
povinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote,resp.
bez zbytočných prieťahov v konaní. Podľa názoru súdu však v priebehu exekúcie bolo včas a riadne
vydanépovereniepresúdnehoexekútoranazákladepodanéhonávrhunavykonanieexekúcieažiadosti

na udelenie poverenia. Po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerozhodol v zákonnej 30-
dňovej lehote, avšak žalobca nepreukázal, že by nedodržaním tejto lehoty došlo k vzniku nejakej škody
alebo nemajetkovej ujmy, lebo exekúcia nie je doposiaľ skončená a zmenou v osobe exekútora nemohlo
dôjsť k ujme v právach a povinnostiach tak oprávneného ako aj povinného. Súd sa nestotožnil ani s
názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na

vydanie rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Podľa názoru
súdu fakt, že v exekučnom konaní požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, nič nemení na
tom, že bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, exekúcia je vykonávaná proti povinnému, a nie
je podstatné, či exekúciu vykonáva jeden alebo druhý exekútor. Tým, že oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora a jeho žiadosti nebolo vyhovené v 30-dňovej lehote, oprávnený nebol ukrátený na

svojich právach, pretože exekúcia nebola zastavená, pričom zostali zachované všetky procesné práva
aj povinnosti účastníkov exekučného konania, teda pôvodný súdny exekútor vykonával všetky úkony,
ktoré boli potrebné vo veci vykonať. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že žalobcovi
nemohla vzniknúť žiadna škoda, tak materiálna ako aj nemateriálna; exekúcia prebiehala plynulo a bez
zbytočných prieťahov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočnezistilskutkovýstav, súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na
základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá
sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo
k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že

účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval
túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie
totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor

zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl.
6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č.
1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej
výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané

všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho
úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho
návrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebiehakonanieoprejudiciálnejotázke,ktoroujerozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnostipodanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si
povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v

zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP

opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné:
Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno
v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 6Er/150/2007, ktorý videl v tom, že súd

rozhodol o žiadosti na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty s
omeškaním viac ako 370 dní. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto
žalobcom tvrdené údaje sa úplne nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor podal žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd žiadosťou zo dňa 25.05.2009 a súd rozhodol uznesením zo
dňa 25.05.2010 vyhovením tejto žiadosti, pričom v priebehu uvedenej doby súd zabezpečoval potrebné

náležitosti pre dané rozhodnutie. V priebehu času, kým súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, pôvodný súdny exekútor bol povinný exekúciu vykonávať v súlade s vydaným poverením na
vykonanie exekúcie.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom

vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno

vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného

konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z

rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti

štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav
veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z
exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6Er/150/2007 súd prvého stupňa zistil ten skutkový
stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku. V konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy súd
v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora, avšak nedodržanie tejto lehoty nijako neovplyvňuje priebeh exekúcie realizovanej
na základe poverenia vydaného pôvodnému exekútorovi. Žalobca v tomto konaní nepreukázal splnenie
všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu v súlade so zákonom.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretožeoneskorené rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora nezbavilo povinnosti vykonávať exekúciu
u pôvodného exekútora; nemohlo tak dôjsť teda k takému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by
odôvodňoval žalobcom uplatnenú náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že súd
nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no odvolací súd zistil, že v priebehu konania ho súd prvého
stupňa vykonal a jeho závery uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. V spise nefiguruje ani

žiadne podanie žalobcu s údajným návrhom na prerušenie konania, preto námietka v podanom odvolaní
nemá žiadnu právnu relevanciu. Žalovaný v prvostupňovom konaní vzniesol námietku premlčania
uplatneného práva s ohľadom na to, že k údajnému nesprávnemu postupu súdu malo dôjsť pred
marcom2009.Jevšakzrejmé,žeknesprávnemuúradnémupostupumalopodľažalobcudôjsťpostupne
od 25.05.2009 až do dňa 25.05.2010, kedy súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol
uznesením, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 27.09.2012, t. j. v rámci zákonnej premlčacej lehoty

(§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.). Námietka premlčania súvisela s požiadavkou zamietnutia žaloby, k
čomu napokon napadnutým rozsudkom aj došlo.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 4C/544/2012-61 zo dňa 17.08.2015 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20
eur a súdny poplatok za elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom v sume 3 eur podľa
položky č. 7a a č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s poučením, že ak poplatok v určenej

lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu v časti vyrubenia súdneho poplatku 20 eur podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie
neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky
č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody;

spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd
nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na
ustanovenie§18cazákonaosúdnychpoplatkoch,podľaktoréhozúkonovnavrhnutýchalebozakonania
začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012,
konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny

stav platný do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že ani toto odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie

citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa

tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.
Podľa položky 20a) sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,
ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie

urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona je súdny poplatok za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom
na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. Podľa poznámky
v bode 1. k tejto položke sa uvádza, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami
podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh
bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou
od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na
neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),
ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená

zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že

po01.10.2012konaniavoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi
ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla
podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne

poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.
Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch

jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.

z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 12.06.2015,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti,
a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. To isté sa týka aj súdneho poplatku vyrubeného vo výške 3 eur za vyhotovenie
rovnopisu podaní podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, proti ktorému však dôvodyodvolania nesmerovali. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, je nutné uviesť,
že z uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil, v akej výške
a podľa ktorého ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (sadzobníka). Preto odvolací súd s ohľadom

na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.