Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/224/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207712
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207712.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom 831 04 Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom:
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: 831 04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO:
42 174 716, proti povinnému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F., O. XX, o vymoženie 308,74
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 13. júla

2015 č.k. 8Er/669/2015-38 a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 13.
júla 2015 č.k. 8Er/669/2015-43, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 13. júla 2015 č.k. 8Er/669/2015-38 p o
t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 13. júla 2015 č.k. 8Er/669/2015-43 p o

t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 13. júla 2015 č.k.8Er/669/2015-38 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana
Mikszátha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor
na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému

pre vymoženie sumy 308,74 eura s príslušenstvom. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah
medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a. s. Bratislava a povinným, posúdil ako
spotrebiteľský úver a aplikoval naň ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní účinnom do
31.12.2014, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 2, 4, 5 § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru,

že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú
doložku. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto

rozhodcovskádoložkajevzmysleustanovenia§53ods.4Občianskehozákonníkaneplatná.Aknedošlo
k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť exekučným
titulom. To je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený domáhajúc sa ním jeho zmeny

a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa prekročilzákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa
výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd bol podľa neho oprávnený skúmať a vykonať
ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Zdôraznil, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45
ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej
doložky, súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázal aj
na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci

konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len
ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavanejpôsobnosti,nežakouvprospechuvedenejinterpretácienesvedčialenjazykové,logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Mal za to, že o platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Namietal, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona

č. 244/2002 Z.z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL.
ÚS 21/08. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú doložku neodmietol. Nesúhlasil

preto s tým, že súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní,
opomenúc tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Tiež uviedol, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ, porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako
sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný
exekučný súd. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ mal

za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o smernicu č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretačný. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky
všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom -

a teda ani voči účastníkom tohto konania. Záverom uviedol, že súdy svojim konaním neprimerane
zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. V tomto
smere argumentoval dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.
ÚS 23/2013. Uzavrel, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh
oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 308,74 eura s príslušenstvom a
exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna

a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, zo dňa 09.11.2012 sp.zn. IA-C/0512/0146,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2012 a vykonateľnosť dňa 30.11.2012. Súčasťou spisu je i
zmluva o úvere, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou, a.s. a povinným
dňa 07.04.2010, obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhuna vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.
decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie

o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

Predmetná zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenou štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp.zn. 3 Cdo
122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.03.2012 sp.zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012
sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli i obchodné podmienky pre úver.
Podľa bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver „sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vznikli zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie
sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu
týchto sporov.“. Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a klient dohodli
na „rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v znení: a) pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť

tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“
I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v

neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný
si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces,
nedokázal náležite uvedomiť, pričom ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky
s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým

všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 13.07.2015 č.k.
8Er/669/2015-38 ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13.07.2015 č.k.
8Er/669/2015-43. Prvostupňový súd v ňom oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, vo výške 4,30 eura. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie pol. č. 20a
sadzobníka súdnych poplatkov.

Oprávnený sa proti tomuto uzneseniu včas odvolal, domáhajúc sa zrušenia napadnutého uznesenia.
Dôvodil tým, že doručenie ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom nie
je poplatkovým úkonom. Súd podľa jeho názoru vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka
konania. Mal tiež za to, že súd vyrubil súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka, v

Zákone o súdnych poplatkoch absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za zhotovenie takéhoto
rovnopisu, a rovnako tak, zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo poplatníka
možné určiť. Uviedol, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným
spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) ZoSP nemôže vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci

samej. Do pozornosti dal Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011, sp.zn. 6M
Cdo 7/11, kde sa uvádza „Elektronická forma podania vylučuje povinnosť účastníka konania predložiť
takéto podanie s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami. Ak by totiž účastník konania aj v takomto
prípadetakútopovinnosťmal,možnosťelektronickéhopodaniasoZEP-ombyprenehonemalapraktickývýznam. Ak teda v prípade takéhoto podania účastník konania nemá povinnosť predložiť podanie s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami, potom nemožno ani ukladať povinnosť nahradiť štátu trovy
vzniknuté v súvislosti s konverziou takéhoto podania na písomné podanie v listinnej forme.“

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 42 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podanie možno urobiť písomne, ústne do
zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, je poplatníkom v exekučnom konaní oprávnený a povinný.

Podľa pol. č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov, sa ukladá súdny poplatok za každú stranu 0,10 eura
najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za
ostatné podania s prílohami, a to za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny
spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávneným bolo podané elektronické podanie so zaručeným elektronickým
podpisom. Obsahovalo odpoveď na výzvu súdu prvého stupňa na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015. Išlo celkovo o 43 strán Všeobecných
obchodných podmienok, súčasťou ktorých bola rozhodcovská doložka.

Oprávnený v odvolaní poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.06.2011,
sp.zn. 6M Cdo 7/2011. V tomto konaní sa Najvyšší súd zaoberal otázkou (strana 4 odsek 2) „či v prípade
súdneho poplatku za úkon súdu uvedený v položke 20a sadzobníka súdnych poplatkov je aplikácia § 4
ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch o osobnom oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov

vylúčená“. Špecificky sa zaoberal vzťahom § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku
ako ustanovenia upravujúceho náhradu trov súdu za vyhotovenie kópií pri nepredložení potrebného
počtu rovnopisov a príloh účastníkom s položkou 20a sadzobníka súdnych poplatkov, pričom dospel
k záveru, že zaplatiť súdny poplatok a nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti,
preto pomer špeciality medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku

a ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Najvyšší súd v tomto konaní
nevyslovil záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami
zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky
20a sadzobníka. Oprávneným citovanú časť uznesenia potom nemožno vykladať inak ako tak, že za to,
za čo má byť v zmysle položky 20a sadzobníka vyrubený súdny poplatok nemôže byť uložená náhrada

trov v zmysle § 42 ods. 3 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku, pretože sa jedná o dve rozdielne
povinnosti.

K námietkam oprávneného, že doručenie ani prijatie podania so zaručeným elektronickým podpisom
nie je poplatkovým úkonom, rovnopis vyhotoviť nežiadal a zákon neobsahuje ustanovenia, na základe

ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt poplatkovej povinnosti, odvolací súd považuje
za potrebné uviesť, že poplatkovým úkonom nie je v tomto prípade doručenie alebo prijatie takéhoto
podania, ale vyhotovenie jeho rovnopisu súdom. Na vyhotovenie rovnopisu podania súdom nie je
potrebná žiadosť alebo súhlas účastníka konania, ktorý takéto podanie urobil. Časť ustanovenia § 1
ods. 1, kde sa píše, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh je treba vykladať spôsobom, že súdne poplatky sa vyberajú v návrhovom konaní.
Z toho, že sa v tomto prípade jedná o podanie, ktorým sa dopĺňa návrh na vykonanie exekúcie, je
zrejmé, že aj v tomto konaní sa vyberajú súdne poplatky. Vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré vytvorilo
súdny spis, v tomto prípade bolo zjavne opodstatnené, podanie obsahuje rozhodcovskú doložku, preneplatnosť ktorej prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Pokiaľ
ide o oprávneným uvádzanú absenciu určenia poplatníka poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania v
zákone, podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je

poplatníkom oprávnený a povinný v exekučnom konaní. Pretože podanie, ktorého rovnopis súd vyhotovil
je doplnením jeho návrhu na vykonanie exekúcie, bolo potrebné súdny poplatok uložiť nie povinnému,
ale oprávnenému.

Oprávnený v odvolaní namietal, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu

je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Podľa názoru
odvolacieho súdu z charakteru súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podania podľa položky 20a
vyplýva, že sa jedná o špecifický, samostatný poplatkový úkon, ktorý nijakým spôsobom nie je duplicitný
s poplatkom za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, pričom jeho účelom je zamedziť prípadným
vysokým nákladom súdu za vyhotovenie potrebného množstva rovnopisov, keďže ustanovenie 42 ods. 3
tretie veta na daný prípad aplikovať, ako aj vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 23.06.2011, sp.zn. 6M Cdo 7/2011, nemožno. Bolo by nespravodlivé pre vyhotovovanie
rovnopisov súdom pri podaniach so zaručeným elektronickým podpisom celoplošne zvyšovať súdny
poplatok za návrh na začatie konania, teda aj tým, ktorí podanie podajú iným zákonným spôsobom, pri
ktorom súdu predložia potrebný počet rovnopisov, alebo nahradia trovy na vyhotovenie kópií. K jeho
tvrdeniu, že uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) ZoSP nemôže

vzniknúť skôr, ako je rozhodnuté o veci samej, odvolací súd uvádza, že vo veci samej bolo rozhodnuté
v rovnaký deň ako vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok, čiže dňa 13.07.2015. Táto námietka je
preto neopodstatnená.

Odvolací súd zastáva názor, že keďže predmetné podanie oprávneného bolo urobené elektronickými

prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, súd prvého stupňa postupoval
správne, keď mu za vyhotovenie rovnopisu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle Položky
20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z 13.07.2015 č.k.

8Er/669/2015-43 ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.