Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/968/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221553
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213221553.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti odporcovi: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. pri H., H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom 040 01 Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326

923,zastúpenýMgr.PetromMasarovičom,advokátomsosídlomKošice,ParkAngelinum2,ozaplatenie
sumy1.650,79euraspríslušenstvom,oodvolanívedľajšiehoúčastníkaprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Komárno zo dňa 8. decembra 2014, č. k. 14C/321/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vstup občianskeho združenia
- Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923,
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 08.12.2014, č. k. 14C/321/2014-74
nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum
2, IČO: 42 326 923, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V
odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že návrhom na začatie konania zo dňa 24.09.2013 sa právny

predchodca navrhovateľa domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.650,79 eura s
príslušenstvom a náhradu trov konania. Písomným podaním zo dňa 15.04.2014 oznámilo Združenie na
ochranu spotrebiteľov OBRANA svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Svoj
vstup do konania zdôvodnilo potrebou poskytnúť ochranu odporcovi ako spotrebiteľovi, a tak chrániť a
presadzovať jeho oprávnené záujmy. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania bolo doručené

obom účastníkom konania s tým, že ak sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadria,
súd bude mať za to, že so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu nesúhlasia. Právny
zástupca navrhovateľa prevzal predmetnú výzvu dňa 08.09.2014 a odporca dňa 24.10.2014. Odporca
na výzvu súdu nereagoval. Navrhovateľ so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasil.
Súd konštatoval, že ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi môže zúčastniť na
konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Pôjde

napríklad o združenia na ochranu spotrebiteľov (právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu
spotrebiteľov) podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, právnické osoby oprávnené
hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov podľa § 54 ods. 1 OZ, právnickú osobu, ktorej cieľom
činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou podľa § 9a a § 10 ods. 1 zákona
č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
(antidiskriminačný zákon). Ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť aj právnická osoba podľa

§ 42 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Vstup týchto osôb do konania má
za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení(napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). K vstupu tretej osoby do konania ako
vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka
vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až

po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil alebo druhá strana, namietne neprípustnosť takéhoto
postupu. Zákon neobsahuje ustanovenie, do kedy treba nesúhlas so vstupom prejaviť, preto je možné
nesúhlas prejaviť až do skončenia konania. O návrhu na nepripustenie vedľajšieho účastníka rozhoduje
súd uznesením. Odvolanie proti takému uzneseniu je prípustné. Ak bolo návrhu na nepripustenie
vyhovené, môže proti uzneseniu podať odvolanie vedľajší účastník, ak takému návrhu vyhovené nebolo,

odvolanie môže podať účastník, ktorý námietky proti vstupu podal. Vychádzajúc z uvedeného súd postoj
navrhovateľa a odporcu k oznámeniu vedľajšieho účastníka o svojom vstupe do konania považoval
za návrh na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania. V danom
prípade je vedľajší účastník na strane odporcu organizáciou zaoberajúcou sa poskytovaním ochrany
práv spotrebiteľov, pričom predmetom sporu je plnenie zo spotrebiteľského vzťahu, v ktorom má odporca
postavenie spotrebiteľa. Aj napriek tejto skutočnosti mal súd za preukázané, že je potrebné rešpektovať

predovšetkým vôľu odporcu (ktorý bol o oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania riadne
oboznámený a poučený o tom, že je potrebné sa k oznámeniu vyjadriť), avšak tento svojim postojom -
nevyjadrením sa k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní (po poučení,
že v prípade ak nebude na výzvu súdu reagovať, súd bude mať za to, že so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania nesúhlasí) deklaroval, že so vstupom vedľajšieho účastníka (hoci s úmyslom

podpory ochrany práv spotrebiteľa) nesúhlasil. Preto súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal vedľajší účastník odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že pripustí vstup vedľajšieho účastníka na stranu odporcu. Uviedol,
že súd vyhodnotil nereagovanie odporcu na výzvu súdu k vyjadreniu sa ohľadom vstupu vedľajšieho

účastníka na jeho stranu ako jeho nesúhlas s týmto vstupom. Poukázal na ust. § 93 ods. 1, 2 a 3 OSP.
Konštatoval, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou
od15.10.2008OSPzaviedolskupinusubjektov,ktorémôžuvstupovaťakovedľajšíúčastníkvkonaní.Pri
týchtosubjektochlegitimáciunavstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniadávasamotnýzákon,atozákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že na vstup vedľajšieho
účastníka na stranu odporcu postačuje preukázať, že vstupujúci vedľajší účastník je právnická osoba a
jej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv. Vzhľadom k uvedenému teda nie je
potrebný súhlas odporcu na jeho vstup do konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR PL. ÚS 1/2014-9 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.05.2014, č. k.

17Co/506/2014. Poznamenal, že dôvodom nepripustenia vedľajšieho účastníka do konania na stranu
odporcu je výlučne výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý súdu oznámi. Následný súhlas
podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho
účastníka, ktoré v konaní vykoná. Do pozornosti odvolacieho súdu dal niekoľko uznesení odvolacích
súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave a

Krajského súdu v Košiciach. Záverom navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i
na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci (§ 212 ods. 1 a 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ust. § 220 OSP zmeniť.
Podľa § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.Vdanejvecibolsúduprvéhostupňadňa12.02.2013doručenýnávrhprávnehopredchodcunavrhovateľa
spoločnosti Profidebt Slovakia, s. r. o., na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1.650,79
eura s príslušenstvom titulom nesplácania pohľadávky,

ktorá vznikla na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úverový rámec, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa
27.07.2006. Procesným úkonom zo dňa 15.04.2014 oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA (ďalej len „Združenie“).
Dňa 22.05.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na zmenu účastníkov konania na strane

navrhovateľa. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 03.06.2014, č. k. 14C/321/2014-53
tak, že pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že na miesto pôvodného navrhovateľa
Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, do konania
vstupuje spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug,
Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266. Výzvou zo dňa 03.09.2014 vyzval súd navrhovateľa a odporcu,
aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili k vstupu vedľajšieho účastníka do konania na stranu

odporcu. Zároveň pripojil doložku, podľa ktorej ak sa účastník k vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nevyjadrí, bude mať súd za to, že nemá k vstupu výhrady. Navrhovateľ súdu doručil dňa 16.09.2014
podanie, ktorým vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcu. Súd
odporcu opätovne vyzval výzvou zo dňa 22.10.2014, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania na jeho stranu s tým, že ak sa nevyjadrí, súd bude mať za to, že so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasí. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie,
ktorým nepripustil vstup vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do
konania na stranu odporcu.
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP, je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane

ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje
ho poskytovaním pomoci. Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z
hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje
dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre
účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej
procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv,

o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na
niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka.Jednýmztakýchosobitnýchpredpisov,jetiežzákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená

na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci
ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho
činnosti. Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že
súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd
len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou

formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti
prispievajú k sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka. V danom prípade oznámilo vstup do konania občianske
združenie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa. So zreteľom na to nebolo procesným predpokladom vstupu predmetného združenia

do konania preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku.
V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec, a teda právny vzťah medzi
účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania
je vyvodzovaná nie z jeho právneho záujmu na výsledku sporu, ale vyplýva priamo zo zákona a to z

ust. § 93 ods. 2 OSP, keďže predmetom jeho činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitného
zákona. Navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu
odporcu. Keďže navrhovateľ namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, správne
súd prvého stupňa rozhodoval o jeho vstupe do konania na strane odporcu.I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný
úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má
bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo

vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania
prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte
neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani
samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP ešte neznamená, že jej vstup
do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného

zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt
vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní
účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 280/2013).
Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho

súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane
účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá
zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do
konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci
môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012).
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že odporca bol súdom vyzvaný, aby
písomne oznámil, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane s poučením,
že ak v súdom stanovenej lehote súdu neoznámi, či má námietky proti vstupu občianskeho združenia do
predmetnej právnej veci na strane odporcu, súd bude mať za to, že so vstupom vedľajšieho účastníka

nesúhlasí. Súd prvého stupňa na základe toho vyvodil nesprávny právny záver o tom, že nepodanie
vyjadrenia odporcu k predmetnej výzve súdu malo za následok jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že v danom prípade súd prvého
stupňa ani nemohol postupovať podľa § 101 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka, aby
sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa

účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky, resp. ak sa nevyjadrí, bude
sa to považovať za nesúhlas účastníka. Takáto výzva súdu adresovaná účastníkom konania by sa totiž
netýkala „postupu a vedenia konania“ a z tohto dôvodu by sa ani nemohla uplatniť domnienka v zmysle
§ 101 ods. 3 OSP. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž do úvahy vtedy, keď má viesť
k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa konania.

K oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu došlo v preskúmavanej
veci dňa 15.04.2014. Súd prvého stupňa oznámenie o vstupe doručil obom účastníkom konania,
navrhovateľovi dňa 08.09.2014 a odporcovi dňa 24.10.2014. Na základe toho mal odvolací súd za to, že
súd dal možnosť obom účastníkom namietať nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
čo napokon navrhovateľ aj urobil. Navrhovateľ namietol vstup vedľajšieho účastníka do konania po

doručení oznámenia o jeho vstupe. Takúto možnosť mal aj odporca, ktorý mohol po doručení oznámenia
o vstupe namietať nesúhlas s jeho vstupom. Keďže tak neučinil, odvolací súd mal za to, že skutočnosť,
že sa výslovne nevyjadril, či súhlasí, resp. nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nie
je možné hodnotiť ako jeho výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, a to aj
napriek doložke, v zmysle ktorej súd uviedol, že ak sa odporca nevyjadrí k vstupu vedľajšieho účastníka

na jeho stranu, bude mať za to, že s týmto vstupom nesúhlasí.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, v danom prípade boli splnené podmienky na vedľajšie
účastníctvo občianskeho združenia - Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA na strane odporcu
a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali možnosť jeho vedľajšieho účastníctva v
konaní na strane odporcu, aj s poukazom na to, že odporca nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania na jeho strane.
Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 doplnila ustanovenie § 93 ods. 3
OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou
oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na

oznámenie o vstupe neprihliada. Zohľadniac základný princíp materiálneho právneho štátu, ktorým je
princíp právnej istoty, ktorý okrem iného zahrňuje aj princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho
názoru, že súd prvého stupňa nesprávne na daný prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení
účinnom od 01.01.2015.Vzhľadom k tomu, že všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp. zrušení právneho
predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti
a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho

predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis
neustanovuje inak (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. marca 2011 sp. zn. 5Sž/20/2010).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ opodstatnene namietal, že
postupom súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a vstup vedľajšieho účastníka do

konania na strane odporcu pripustil.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.