Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113209798
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113209798.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, proti odporkyni: X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka:
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie
7, IČO: 42 362962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o

zaplatenie sumy 2.944,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 26. marca 2015 č. k. 7C/115/2014-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava

- Staré Mesto. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 2, 3, 4 OSP v znení účinnom do
31. 12. 2014 a po preskúmaní podania navrhovateľa zo dňa 28. 01. 2015 mal za to, že nesúhlas
navrhovateľa so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je nedôvodný. Zdôraznil pritom,
že k základným princípom materiálneho právneho štátu, ktorý je implicitne obsiahnutý aj v článku 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky patrí princíp právnej istoty a pozostáva z viacerých čiastkových prvkov,
ktoré vystupujú aj ako samostatné princípy. Išlo najmä o princíp jasnosti (určitosti), zrozumiteľnosti a

predvídateľnosti právnych noriem, princíp legitímnych očakávaní, t. j. predvídateľnosti postupu orgánov
verejnej moci, princíp ochrany dôvery občanov v právo, princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej
viere a tiež princíp zákazu retroaktivity. Nakoľko navrhovateľ sa vo svojom podaní odvoláva na právnu
úpravu, ktorá je účinná od 01. 01. 2015, súd v súlade s princípom zákazu retroaktivity, neaplikoval
ustanovenia zákona účinného od 01. 01. 2015, ale postupoval podľa doterajších predpisov, v zmysle
ktorých základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 2

OSP bolo splnenie podmienky, že išlo o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv
podľa osobitného predpisu. Pokiaľ mal súd za preukázané, že vedľajší účastník - Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava spĺňal túto podmienku,
pričom z výpisu z registra občianskych združení mal za preukázané, že predmetom činnosti združenia
bola ochrana práv podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, prípadný súhlas, resp. nesúhlas účastníkov
konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebol potrebný, nakoľko ho Občiansky súdny

poriadok ani nevyžadoval. Bolo síce nesporné, že vedľajší účastník nemohol v konaní vystupovať proti
vôli toho, koho mal v konaní podporovať, čo však nebol tento prípad, nakoľko odporkyňa
námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka na svojej strane nevzniesla. Na záver dodal, že o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania nevydáva žiadne rozhodnutie, preto ak v zmysle § 93 ods. 2 OSP
vedľajší účastník vstúpil do konania, či už z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov,
prislúchali mu v zmysle § 92 ods. 4 OSP rovnaké práva a povinnosti ako účastníkovi, napr. mal právo na

zaslanie rovnopisov podaní, nahliadnuť do spisu a pod., pokiaľ zákon výslovne neustanovil, že procesné
podanie môže vykonať len hlavný účastník osobne, či už navrhovateľ alebo odporca v závislosti odstrany konania, ku ktorej vedľajší účastník vstúpil. Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa medzi účastníkmi
konania jednalo o spotrebiteľský vzťah a vedľajší účastník je právnická osoba, ktorá má chrániť práva
spotrebiteľa a nejde o skrátené konania, súd rozhodol tak, že pripustil vstup vedľajšieho účastníka do

konania na strane odporkyne.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré odôvodnil poukazom na § 93 ods. 3 OSP. Zastal názor, že ustanovenie § 93
ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia

združenia o vstupe do konania. Absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu
adresovanou odporcovi na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko
takúto možnosť nepripúšťa ani samotné znenie Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to,
že združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho
účastníctva v predmetnom konaní. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do Občianskeho súdneho poriadku
zákon č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže išlo o ustanovenie procesného charakteru

bez uvedenia prechodných ustanovení, mal za to, že je platné odo dňa účinnosti, a teda sa vzťahuje
aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeného súdu pred 01. 01. 2015.
Uvedené podľa neho potvrdila aj dôvodová správa k článku I bod 3 zákona č. 353/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Okrem toho dodal, že z ustanovenia § 93 OSP
aj pred spomínanou novelou vyplývalo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje na

návrh. V prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva bolo potom úplne irelevantné, kedy
združenie vstúpilo do konania, nakoľko rozhodujúci bol stav v čase rozhodovania o podanej námietke
neprípustnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp.
zn. 3Cdo 188/2012. Zastal názor, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka
do konania napriek absencii súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol jednak v rozpore

s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že
vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania nepripúšťa.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
navrhovateľa nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods.
1 OSP bez prejednania na odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 07. 03. 2013 domáhal zaplatenia
sumy 2.944,48 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že postupca a odporkyňa uzatvorili
dňa 11. 07. 2007 zmluvu č. 2265833154, v dôsledku čoho došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov
odporkyni. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, porušila tým svoju

povinnosť a postupca odstúpil od zmluvy, ako aj vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Následne
odporkyňa uznala uvedený záväzok aj v Dohode o uznaní záväzku.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. októbra 2014
č. k. 7C/115/2014-37 tak, že návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.

Podaním zo dňa 18. 11. 2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 24. 11. 2014, oznámilo svoj vstup
do konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v zmysle § 93 ods. 2
OSP vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu odporkyne. Následne súd prvého stupňa

oznámil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania účastníkom konania a navrhovateľ
podaním zo dňa 28. 01. 2015 vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, o ktorej súd
prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu,
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015 do konania vstúpi buď z vlastného

podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší
účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej
stránke a svoje rozhodnutia aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že zákon umožňuje, aby sa
v sporovom konaní zúčastnil na strane navrhovateľa alebo odporcu vedľajší účastník. Môže sa tak stať
buď na výzvu účastníka konania alebo na podnet samotného vedľajšieho účastníka, a to kedykoľvek od

okamžiku začatia konania až do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Súd sa zaoberá prípustnosťou
vedľajšieho účastníctva len za predpokladu, že niektorý účastník namietne neprípustnosť takéhoto
vstupu. Novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila ustanovenie
§ 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného

predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na
konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, že
základnýmprincípommateriálnehoprávnehoštátujeprincípprávnejistoty,ktorýokreminéhozahrňujeaj
princíp zákazu retroaktivity, odvolací súd bol toho názoru, že súd prvého stupňa správne na daný prípad
neaplikoval ustanovenie § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01. 01. 2015. Naviac, poukazujúc

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013 sp. zn. 3Cdo 280/2013
odvolací súd dodáva, že ani v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne sama
skutočnosť, že právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa prejavila vôľu vstúpiť
dourčitéhokonania,bezďalšiehoešteneznamenala,žejejprocesnýúkonvyjadrujúcitútovôľuvyvolával
vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods.

2 OSP ešte neznamenal, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka bol
vždy prípustný. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedal zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého
oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzval ich,
aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci mohli vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Uvedený postup bol zachovaný aj v danom prípade a

to oznámením vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania navrhovateľovi dňa 05.
12. 2014, ako aj odporkyni dňa 09. 12. 2014 (č. l. 51 spisu), ktorá nevyjadrila nesúhlasné stanovisko
so vstupom vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.