Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Chamula
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/440/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228465
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228465.1
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, a.s., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti
žalovanej: X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, G., v konaní o zaplatenie 4.374,06 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 3.092,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 3.092,30 Eur od 04.02.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Marek Czompoly
s.r.o. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 170,76 Eur a iných trov konania vo výške 110,04 Eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 31.8.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) zaplatenia
4.374,06 Eur
s úrokom vo výške 14,59 % ročne zo sumy 4.167,96 Eur od 4.2.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.374,06 Eur od 4.2.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 27.3.2012 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi úver vo výške
5.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach jednotlivo vo výške 102,- Eur.
Dlžník porušil povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas, zaplatil iba 2.907,70 Eur. Pre porušenie
povinností dlžníka veriteľ vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 3.2.2015. Žalobca eviduje dlh žalovanej vo
výške 4.374,06 Eur, z toho 4.167,96 Eur titulom dlžnej istiny, 186,12 Eur titulom dlžného úroku, 19,98 Eur
titulom dlžného poistného, od 4.2.2015 sa žalobca domáha uplatneného úroku aj úroku z omeškania.
Podaním z 20.1.2016 žalobca trval na uplatnenej pohľadávke, osobitne na povinnostiach dlžníka ako
riadne zahrnutých v dojednaných splátkach, včítane poistenia úveru, ktoré sa do celkových nákladov
úveru podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítava.
Žalovaná sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.Pojednávania konaného dňa 25.1.2016 sa žalovaná, ani právne zastúpený žalobca nezúčastnili a svoju
neúčasť ospravedlnil iba právne zastúpený žalobca podaním z 20.1.2016. Za týchto okolností súd
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.3.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ
predložil žalovanej ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru.
V časti 1 zmluvy - spotrebiteľský úver - bol dojednaný úver vo výške 5.000,- Eur. Povinnosťou dlžníka
bolo úver splácať v 84 mesačných splátkach jednotlivo vo výške 102,- Eur. K tomu bola uvedená úroková
sadzba 14,59%, celková čiastka k zaplateniu 8.008,56 Eur, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci, počnúc
15. Dňom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bol dlžníkovi poskytnutý úver. Uvedený bol rozšírený súbor
poistenia, poplatok za poistenie 6,99%. Oznámená bola ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
úveru 15,61 % aj priemerná RPMN 18,77 %.
V časti 2 zmluvy (mimo predmetu tohto konania - pozn. súdu) bol dojednaný tzv. revolvingový úver, ktorý
mal spočívať v poskytnutí platobnej karty dlžníkovi, ktorý mal čerpať úver do výšky úverového rámca
používaním platobnej karty.
V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia o poistení (b. 1), podľa obsahu
ktorých „dlžník prehlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení ... medzi Cetelemom
a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., ... a svojím podpisom ... vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si
vybral ... vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach zmluvy, a to: A/ základný
súbor poistenia ... alebo B/ štandardný súbor poistenia ... alebo C/ rozšírený súbor poistenia ... alebo
D/ komplexný súbor poistenia ... alebo E/ komplexný súbor poistenia plus .... . Dlžník súhlasí s tým,
že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je Cetelem. Dlžník súhlasí s tým, že poplatok za
poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky ... a
je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.“
V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia, najmä v b. 4 právo veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, ktorý dlžník nespláca riadne a včas, navyše aj dohoda o zrážkach zo mzdy
a rozhodcovská doložka (neuplatnené pri vedení tohto konania - pozn. súdu).
Listom zo dňa 9.2.2015 ( č.l. 13 spisu ) veriteľ konštatoval, že pre porušenie povinností dlžníka veriteľ
vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 3.2.2015 a vyzval dlžníka na zaplatenie splatného dlhu.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 451 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 2.907,70 Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl.
občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi,
a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žedlžníkovibolposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010
Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka.
Obsah prejavenej vôle sporových strán podľa názoru súdu fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní
povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní
povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti. Napriek
vyjadreniu úroku v zmluve v nižšej sadzbe, ktorý mal byť podľa skutkovej koncepcii zmluvy iba jedným
z nákladov úveru, sú povinnosti dlžníka dojednané jasne, ak súd vychádza zo samotného dojednania
o povinnosti dlžníka uhradiť konkrétne splátky.
Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva
akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani
nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia
zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon
o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru.
Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že
keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne
v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej
právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje
osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z.
uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod
špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie týchto údajov
považuje nie za konštitutívne dojednanie zmluvy o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za
osobitné informačné povinnosti veriteľa, ktorá majú význam ako jednotková cena u nákupu fyzického
tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Tieto informácie musia materiálne
zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, z toho RPMN podľa prílohy zákona podľa matematického
vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú
vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie
RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie
spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v
časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo
v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o celkových
nákladoch spotrebiteľa, ako aj o RPMN, pri ich deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa
povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.
Súd uznáva, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie
istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave,
v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Dojednanie o predčasnej splatnosti súd
za týchto okolností považuje za vykonané v súlade so zákonom, s tým, že úrok sa účtuje iba do
predčasnejsplatnostiatietoplneniasúzákladomprezákonnýúrokzomeškania,ktorýakojedinýnarastá
v čase ďalej po splatnosti úveru. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil
nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.
Súd zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo ako zistil
súd v príprave rozhodnutia, v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 8.008,56
Eur, ako aj údaj o RPMN 15,61, stále vzhľadom na záväzné dojednanie povinnosti dlžníka spočívajúcej
v zaplatení 84 mesačných splátok jednotlivo vo výške 102,- Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu.
Na odôvodnenie ťažiskovo zjednodušene povedané, už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka
(84 x 102 Eur) je jeho skutočnou výškou zaplatenie 8.568,- Eur, ale dlžníkovi bola oznámená celková
čiastka splatná spotrebiteľom iba 8.008,56 Eur. Podporne aj skutočná RPMN takto dojednaného úveru
(podľaosvedčenejšpecializovanejkalkulačky,ztýchistýchúdajovvýškyposkytnutéhoúveruačasového
odstupu pravidelných mesačných splátok daného počtu a výšky) je v skutočnosti vyššia ako oznámená
(18,32 %).Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie o poistení úveru, resp.
„poplatok za poistenie 6,99%“. (Podľa týchto úvah súdu znížená splátka: 102 : 1,00699 = 95,34;
95,34 x 84 splátok = dlžníkovi oznámených 8.008,56 Eur, ako aj RPMN podľa osvedčenej kalkulačky
súdu 15,61 %.) Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu
zmluvy, sa súd nestotožňuje s názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka,
ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností
dlžníka, každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru
súdu odôvodňuje záver, že podľa cit. ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej koncepcii
zmluvy spotrebiteľ navyše mal uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Poistenie (bez ohľadu na to, či pri problematičnosti
vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník
vedomý), v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako
aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s
takto zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky
upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa
záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.
Pre vyššie uvedené dôvody súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Spravodlivým
rozhodnutím za daného skutkového stavu je zaviazať dlžníka na zaplatenie rozdielu pôvodne
poskytnutého úveru (5.000,- Eur) a čiastky, ktorú dlžník uhradil (2.907,70 Eur). Súd preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie 3.092,30 Eur a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatnením formálnych zmluvných
ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je
bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo
spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal
účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí.
Pritom u automaticky obnovovaného úveru by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti veriteľa skúmať
schopnosť splácať dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné
pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným
počtom splátok. Lenže pri právnej oddeliteľnosti dojednania o úvere splatnom v 84 splátkach, v dôsledku
omeškania dlžníka už skôr, na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust.
§ 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa
právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť
je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie
spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako
súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa
názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, riadne uplatnený podľa § 369 ods. 1 poslednej vety
Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 517 ods. 2Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v sadzbe ECB zvýšenej o 5%, napokon
vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu
splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k priznanej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa
skutkového odôvodnenia žaloby 4.2.2015, keď už časť splátok dojednaného úveru bola splatná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého žalobca bol v konaní
prevažne úspešný, a to v miere (priznaných 3.092,30 : uplatnených 4.374,06 x 100 =) 71 %.
Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú súdny poplatok a odmenu advokáta podľa § 10 ods.
1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhlášky“), pri základe sporu 4.374,06 Eur jednotlivo vo
výške 161,01 Eur. Súd priznal odmenu advokáta podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) za 2 úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie (žaloba) 31.8.2015.
K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva
úkony v r. 2015 jednotlivo vo výške 8,39 Eur.
K základu trov (medzisúčet 338,80 Eur) súd podľa § 18 ods. 3 vyhl. priznal aj 20% DPH (x 0,2) vo výške
67,76.
Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje východiskovo 406,56 Eur, náhrada iných trov konania
(súdny poplatok) 262,- Eur.
Súd priznal v rozdiele úspechu a neúspechu žalobcu (71 - 29 =) 42% (x 0,42) náhradu trov právneho
zastúpenia 170,76 Eur, náhradu iných trov konania (súdny poplatok) 110,04 Eur.
Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil zaplatiť trovy konania k rukám advokáta, ktorý v žalobe uviedol
bankové spojenie - účet vo VÚB, a.s., č. 2900369451/0200, VS 10415053.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.