Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210458
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115210458.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
CPROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47233516, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Anna Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej:
T. W., nar. X.X.XXXX, bytom 013 25 Stráňavy č. 304, v konaní o zaplatenie 91,28 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) zaplatenia 91,28
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 11.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2009, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi
1.493,73 Eur, dlžník sa zaviazal úver splatiť v 30 splátkach jednotlivo vo výške 91,28 Eur. V súlade s
ustanovením zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi revolving dňa 23.11.2010 vo výške 1.643,04 Eur, ktorý sa
dlžník zaviazal splatiť v 18 splátkach jednotlivo vo výške 91,28 Eur. Dlžník sa dostal do omeškania už so
splatením splátky č. 33 napokon splatil úver iba v časti vo výške 4.290,16 Eur. Dlžník bol v omeškaní s
úhradousplátkyč.46viacako3mesiace,veriteľpodľa§565Občianskehozákonníkavyhlásilpredčasnú

splatnosť úveru. Veriteľ sa domáha sa domáha neuhradených splátok vo výške 91,28 Eur a úroku z
omeškania.

Žalovaná sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Súd vo veci dňa 11.1.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2009 súd zistil, že

žalobca predložil žalovanej ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere, podľa obsahu
ktorej (v časti „schválený úver“) veriteľ poskytol dlžníkovi úver - úverový limit vo výške 1.493,73 Eur.Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 30, (pochybne čitateľné, ale 30 podľa predpokladaného okruhu zmlúv
v Zmluvných dojednaniach) mesačných splátkach vždy do 24. dňa v kalendárnom mesiaci, jednotlivo
vo výške 91,28 Eur.

V zmluve bola oznámená:
poskytnutá čiastka úveru 1.493,73 Eur, „zmluvná odmena (celkové náklady spotrebiteľa so
spotrebiteľským úverom)“ 1.244,77 Eur, „RPMN za úver“ 66,76 %, ročná úroková sadzba 68,83 %,
„priemerná RPMN za úver“ 37,93 %, ako aj:
„poskytnutá čiastka revolvingu“ 739,39 Eur, „zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu“ 903,70 Eur

(pochybne čitateľné, ale ekvivalent 27.225,- Sk), „ predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu“ 55,39
%, ročná úroková sadzba revolvingu 67,53%.
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o., uvedené malými písmenami na ocobitnej listine,
podľa obsahu ktorých najmä čl. 4 zakotvuje, že (ods. 4.1:) „Revolving je automatické poskytnutie
ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) Dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti (časť zmluvy

o schválenom úvere - pozn. súdu)“ ... „a oznámenú Dlžníkovi oznámením Veriteľa ...“, (ods. 4.2:) „V
prípade, že dlžník splatí vždy ... 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, bude mu
za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ
poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1“.
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o. obsahovali aj ďalšie

ustanovenia, najmä upravujúce sankcie podľa čl. 14 Zmluvných dojednaní.

Z karty klienta (čl. 7 spisu) súd zistil, že žalovaná zaplatila na predmetný úver spolu (48 x 91,28 =)
4.381,44 Eur.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou ospotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 4.290,16 Eur už podľa skutkového odôvodnenia žaloby, resp. vo výške 4.381,44 Eur
podľa karty klienta (bez ohľadu na fázu zmluvy - pozn. súdu). Spor bol tiež predmetom právneho

hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka
zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter
nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany veriteľa ako dodávateľa - podnikateľa dlžníkovi ako
spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, ako predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená s dlžníkom smerovala k poskytnutiu
spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme
zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd však považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere
podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu je neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie

zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd
vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového
rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď ďalšie
zmluvné ustanovenia boli uvedené s odkazom na Úverové podmienky na osobitnej listine.

Systematicky nezávisle súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie
úverusjasnýmdojednanímvýšky,počtuatermínovsplátokúveru(istiny,úrokovainýchpoplatkov)podľa
cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne písm. l)

tohtoustanoveniaúčinnéhovsúčasnosti.Nauvedenompodľanázorusúduničnemeníanito,žežalobca
rozlišuje „úver“ a „revolvingový úver“ podľa svojej skutkovej koncepcie a že k pôvodne poskytnutej sume
1.493,73 Eur predložil dojednanie o konečnom počte 30 splátok. Lenže už aj poskytnutie tejto sumy
bolo označené ako poskytnutie úverového rámca, navyše pokračovanie takto koncipovanej zmluvy je
podľa názoru súdu v rozpore s účelom zákona, keď zakotvenie poskytnutia revolvingu podľa ods. 4.2

Zmluvných dojednaní vedie zo strany veriteľa k jednostrannému účtovaniu ďalšej povinnosti dlžníka
splácať úver s predpokladanými nákladmi zahrnutými do splátok, bez ohľadu na výšku ďalšieho čerpania
dlžníkom, práve u dlžníka, ktorý sa svoj dlh snaží splatiť. Preto podľa názoru súdu nemá zmysel právne
vyčleniť ani platnú časť predmetnej zmluvy.

Je pravdou, že predmetná zmluva obsahuje v čl. 9 Zmluvných dojednaní možnosť jednostrannej
vypovedateľnosti. Je tiež pravdou, že navyše zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
nepretržitú alebo opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho
štvrťroka podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Lenže ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by

právne aprobovala zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo príznačne
už východiskový prejav vôle podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného
zákonníka, ako súd odôvodnil vyššie.Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím

cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti
vývojupredovšetkýmprávečinnosťouveriteľovposkytujúcichúvery,čiužbankovýchalebonebankových
subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem
financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko,
Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r.

2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého
revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie
prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým
a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne
podľakontextuoformáchfinancovaniapodniku(akodlžníka)viďtiežDoc.Ing.IgnácPrno:Bankovníctvo,
vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných

výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj
nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich
dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch. Títo
veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí,
zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že na rozdiel

od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú splácať úvery
aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.

Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie
v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť, spravidla v
splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver dojednanou v
splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach
úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej

právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. §
499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej
s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov
spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva

by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj
bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona
o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy,
podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona.
Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť

podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako §
4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a
bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a
povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako

jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov.
Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy
zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok,
vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho
splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo

byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Aj to podľa názoru súdu podporne ilustruje
neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného spotrebiteľovi, na uvedenom podľa názoru
súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. je zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru
aj iba z predpokladaných údajov.

Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť
obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou
vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľuvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj
úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval
účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej

známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi
zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako
systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov
pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne
nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach

zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1
OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola

absolútne neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd
osobitné neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.

Do úvahy prichádzalo zaviazať žalovanú na zaplatenie rozdielu skutočne čerpaných a vrátených peňazí,

ale tento rozdiel je záporný, súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaná mala v konaní úplný
úspech, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalokonanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.

z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).