Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415206410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415206410.3

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti
súdu o maloletého G. H., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, občana SR, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov E. H., X.. XX.X.XXXX,
V. L. R. X, F., občianky SR a S. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. V.Á. XX, F., V.. Č.. S. F. XX, XXX XX F., X.,
občana SR, o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu vydaný v konaní sp. zn. 3P/1/2015 zo dňa 24.2.2015
tak, že zaväzuje otca maloletého dieťaťa S. L., X.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého G., X..
X.X.XXXX zvýšeným výživným v sume 90,- eur počnúc dňom 1.10.2015.

II. Dlh na výživnom za mesiace október až január 2016 vo výške 240,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi
dieťaťa splácať spolu s bežným výživným po 20,- eur počnúc mesiacom február 2016 až do úplného

vyrovnania pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.8.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné pre maloletého G. z minimálneho výživného 27,13 eur

mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že posledná úprava výživného k
maloletému dieťaťu bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok 3P/1/2015 zo dňa 24.2.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015. Týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na
výživu maloletého sumou 27,13 eur mesačne, nakoľko v čase vydania tohto rozhodnutia otec pracoval
ako taxikár a jeho príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. Od júna 2015 otec pracuje v X.. Výšku
jeho súčasného príjmu matka uviesť nevie. Otec sa o maloletého zaujíma, keď je na R., vyživovaciu

povinnosť si plní nepravidelne. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke. Okrem maloletého
G. ma vyživovaciu povinnosť aj k maloletému X.. Jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok,
prídavoknadvemaloletédetiavýživnénadeti.MaloletýG.jezdravý,zvýšenénákladynajehozdravotnú
starostlivosť nie sú. Je v celodennej starostlivosti matky. Matka spolu s dvomi maloletými deťmi býva v
dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve otca matky. Náklady na bývanie predstavuje suma cca 170,-
eur mesačne. Na základe uvedeného matka navrhla, aby súd rozhodol, že mení rozsudok tunajšieho

súdu vydaný v konaní sp. zn. 3P/1/2015 zo dňa 24.2.2015 tak, že zaväzuje otca maloletého dieťaťa
prispievať na výživu maloletého G. zvýšeným výživným v sume 150,- eur počnúc dňom 1.6.2015.

Dňa 30.12.2015 sa dostavil na tunajší súd otec maloletého dieťa, ktorý uviedol, že s návrhom matky
nesúhlasí. Súhlasí so zvýšeným výživným vo výške 70,- eur mesačne. Do spisu založil doklady o svojich
príjmoch a doklady o úhrade výživného. Zároveň uviedol, že dňa 10.1.2016 odchádza do zahraničia a

z tohto dôvodu sa nezúčastní pojednávania, ktoré sa má konať dňa 12.1.2016.Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom
prítomných účastníkov, resp. ich zástupcov, t. j. matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Na
pojednávanie sa nedostavil otec, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie dňa 30.12.2015, kedy sa

dostavil osobne na súd.

Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v

neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal v neprítomnosti otca, ktorý termín pojednávania konaného dňa
12.1.2016 vzal na vedomie dňa 30.12.2015, nedostavil sa na pojednávanie konané dňa 12.1.2016 a ani
nepožiadal o odročenie pojednávania.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 sa súd oboznámil s dokladmi o úhrade výživného, ktoré
predložil súdu otec a podľa ktorých otec v mesiaci marec 2015 uhradil výživné vo výške 30,- eur, v
apríli 2015 tiež 30,- eur, v máji 2015 uhradil 27,50 eur, v auguste 2015 uhradil výživné vo výške 100,-
eur, v mesiaci september 2015 uhradil 30,- eur, v novembri 2015 taktiež 30,- eur a v decembri 2015
uhradil 30,- eur. Ďalej sa súd oboznámil s dokladmi o príjme otca za mesiace júl až október 2015. V

mesiaci júl 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.418,21 eur, z tohto čistého
príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 654,97 eur. V mesiaci august 2015 bol čistý
mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške 1.382,38 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky
a otcovi bola vyplatená čiastka 632,38 eur. V mesiaci september 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo
zamestnania vo výške 1.404,16 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená

čiastka 179,16 eur. V mesiaci október 2015 bol čistý mesačný príjem otca zo zamestnania vo výške
1.272,98 eur, z tohto čistého príjmu boli vykonané zrážky a otcovi bola vyplatená čiastka 297,98 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením otca k návrhu matky, v ktorom otec
uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, súhlasí s prispievaním na výživu maloletého G. maximálne vo

výške 70,- eur mesačne. Do X. odišiel pracovať kvôli svojim dlhom, ktoré sa šplhajú na výšku cca 8.000,-
eur. V Nemecku nezarába veľa peňazí, jeho zárobok sa šplhá k cca 1.400,- eur mesačne, z čoho mu
sťahujú zrážky a ostáva mu z výplaty cca 300,- eur, niekedy ledva 300,- eur. Otec maloletého dieťaťa
platí svojej mame 100,- eur mesačne, nakoľko tá sa stará o jeho dve dcéry. Zároveň otec podotkol, že
matka maloletého mu neumožňuje stretávať sa s maloletým. Odkedy je na Slovensku videl maloletého

len raz.

Na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu, nakoľko došlo
k zmene pomerov.

Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 uviedol, že sa pripája k návrhu matky,
nakoľko je potrebné zvýšiť výživné na maloleté dieťa, keďže nastala zmena pomerov tak na strane
dieťaťa, ako aj na strane otca.

Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, výsluchom

účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisu a listinnými dôkazmi predloženými otcom
v priebehu konania, mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 3P/1/2015-17 zo dňa 24.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015. Rozsudkom

tunajšieho súdu č. k. 3P/1/2015-17 zo dňa 24.2.2015 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého
G. len vo výške minimálneho výživného, t. j. vo výške 27,13 eur mesačne.

U maloletého G. došlo k zmene jeho pomerov s ohľadom na jeho vek. Maloletý G. býva s matkou a s
bratom v dvojizbovom byte. Je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravý, zvýšené náklady na jeho

zdravotnú starostlivosť nie sú.

U matky maloletého dieťa nedošlo k zmene pomerov oproti jej pomerom v čase vydania pôvodného
rozhodnutia o výživnom. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke. Okrem maloletého G. mavyživovaciu povinnosť aj k maloletému X.. Jej súčasný príjem predstavuje rodičovský príspevok 203,20
eur, prídavok na dve maloleté deti spolu vo výške 47,04 eur a výživné na deti, na X. vo výške 80,- eur
mesačne a na Damiána vo výške 27,13 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavuje suma cca 170,-

eur mesačne.

U otca maloletého dieťa došlo od času, kedy súd pôvodne rozhodoval o jeho vyživovacej povinnosti k
maloletému, k zmene pomerov, a to k zvýšeniu jeho majetkových pomerov. V čase vydania pôvodného
rozhodnutia otec pracoval ako taxikár a jeho príjem nedosahoval ani minimálnu mzdu. Od júna 2015

otec pracuje v Nemecku a jeho čistý mesačný príjem predstavuje suma cca 1.400,- eur, z ktorej uhrádza
náklady na bývanie vo výške cca 250,- eur mesačne, prispieva na výživu svojich dvoch dcér vo výške
100,- eur mesačne, na výživu maloletého G. cca 30,- eur mesačne a z čistého mesačného príjmu sú
mu vykonávané aj zrážky cca 750,- eur mesačne.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady
za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to

všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny
rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom

vyživovacích povinností.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur mesačne,
a to počnúc dňom 1.6.2015. Otec za primerané výživné považoval sumu 70,- eur mesačne, s vyšším
výživným nesúhlasil, jeho príjem je nízky, nakoľko spláca svoj dlh, ktorý dosahuje takmer sumu 8.000,-
eur. Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu matky.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad
vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.
Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie
zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

Od posledného rozhodnutia o výživnom nastala výrazná zmena pomerov na strane otca maloletého
dieťa. Jeho mesačný príjem sa zo sumy nedosahujúcej ani minimálnu mzdu zvýšil na cca 1.400,-
eur. Pokiaľ ide o to, že otec spláca dlh dosahujúci takmer výšku 8.000,- eur, k tejto skutočnosti
súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nemôže prihliadať, nakoľko vyživovacia povinnosť otca

k maloletému dieťaťu má prednosť pred všetkými dobrovoľnými finančnými záväzkami rodiča voči
fyzickým a právnickým osobám, akými sú pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie
vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. V konaní teda nie
je možné zohľadniť argumentáciu otca, že spláca dlhy a jeho príjem po odpočítaní dlhov je nízky,
nakoľko ide o dôsledky plnenia si dobrovoľných finančných povinností voči oprávneným subjektom, teda

o konanie zavinené povinným, čo nemôže slúžiť v neprospech maloletého dieťa, resp. jeho nároku na
primerané výživné zo strany otca.

Pri určovaní výživného je potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloleté dieťa ako na
čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu z dôvodu jeho nízkeho veku. Matka maloletého

satohtočasunemôžezamestnaťsohľadomnavekmaloletéhodieťaťa,nakoľkozabezpečujecelodennú
starostlivosť o dieťa.

Súd uznal nárok maloletého na vyššie výživné ako opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov
predovšetkým na strane otca. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu ku všetkým v konaní

preukázaným skutočnostiam súd považuje sumu 90,- eur mesačne.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Matkamaloletéhodieťaťanavrhlasúdupriznaťzvýšenévýživnépočnúcdňom1.6.2015,súdvšakpriznal
výživné až odo dňa 1.10.2015, nakoľko zohľadnil to, že potreby maloletého dieťaťa sa od poslednej
úpravy výšky výživného (od 24.2.2015) do 31.5.2015, t. j. za cca tri mesiace nezmenili v značnej miere.
Súd má za to, že k podstatnej zmene odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa došlo s ohľadom

na zvýšenie jeho veku až dňom 1.10.215, t. j. za cca sedem mesiacov od poslednej úpravy výšky
vyživovacej povinnosti.Zvýšením výživného vzniklo dlžné výživné za obdobie od októbra 2015 do januára 2016 v celkovej
sume 240,- eur, ktoré súd otcovi povolil splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom február 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri

nezaplatení čo i len jednej splátky.

Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, o trovách konania súd rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,

§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.