Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112207231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112207231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné
nábrežie č. 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanému H. Š., U.. XX.XX.XXXX, bytom L., D. Č..
X, zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Knopom, Advokátska kancelária Krmanova č. 1, Košice, o
zaplatenie 4.165,34 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 15.3.2013, č.k. 18C/4/2012-23

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 4.165,34 a vo výroku
o trovách konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.3.2013 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 4.165,34 EUR,
konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej istiny 4.165,34 EUR zastavil
a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v sume 623,27 EUR na účet právneho
zástupcu žalovaného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 125.485,- Sk ( 4.165,34

EUR) spolu s príslušenstvom,z dôvodu, že žalovaný v žalovanom období od januára 2005 do decembra
2007 mal užívať byt na ulici L. Č.. X H. L. bez právneho titulu a zostal dlžný nájomné 18.408,-Sk/rok a
nedoplatok z vyúčtovania za rok 2005 v sume 35.247,-Sk a za rok 2006 v sume 35.014,-Sk.
V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu voči žalovanej v 2.rade G.. K. Š., bývalej manželke
žalovaného a žiadal zaviazať žalovaných uhradiť istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2011 č.k. 18C/165/2008 bola žaloba voči žalovanej
v 2.rade zamietnutá a žaloba voči žalovanému v 1.rade vylúčená na samostatné konanie, pričom

dôvodom zamietnutia žaloby voči žalovanej v 2.rade bola námietka vznesená zo strany žalovanej v
2.rade ohľadne premlčania nároku za obdobie pred 12.10.2007 a vo vzťahu k obdobiu, ktoré premlčané
nebolo, t.j. po 12.12.2007, dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že na strane žalovanej v 2.rade nevzniklo
žiadne bezdôvodné obohatenie, keďže v danom období žiadne plnenia zo strany žalobcu neužívala, v
predmetnom byte nebývala, naopak bolo preukázané, že žalobcovi odovzdala dňa 25.10.2005 kľúče od
bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2011.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný od konca roka 1992, resp. od začiatku roka 1993 v

byte na ulici L. Č.. X H. L., č. bytu 18 nebýval, neužíval žiadne služby poskytované s užívaním tohto
bytu, a preto nie je dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške nároku uplatneného v tomto
konaní. Prvostupňový súd poukázal na to, že z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca považoval
žalovaného za užívateľa bytu bez právneho titulu, a preto sa žalovanej istiny domáhal z titulu vydaniabezdôvodného obohatenia, na ktorej skutočnosti nič nemení to, že žalobca v priebehu konania zmenil
právneposúdenienárokuuplatnenéhovtomtokonanítak,žepožadovalodžalovaného uvedenúčiastku
z titulu nájomného. Prvostupňový súd poukázal na to, že právne posúdenie veci prislúcha súdu, pričom

právne vec posúdil nielen podľa § 451 ods. 1 ,2 v spojitosti s § 456 OZ (bezdôvodné obohatenie), ale
posudzoval vec aj podľa § 671 ods. 1 OZ v spojitosti s ust. § 685 ods. 1 a § 687 ods. 1 OZ (nájom bytu).
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že právne aj skutkovo možno posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie
nájomného za sporné roky 2006 až 2007 iba v súvislosti s ostatnými konaniami, ktoré boli vedené voči
žalovanému alebo jeho bývalej manželke. Z konania sp.zn. 13C/581/1999 je zrejmé, že žalovaný sa

musel súdnou cestou domáhať určenia, že je výlučným nájomcom predmetného bytu a v konaní sp.zn.
38C/53/2006určenia,ževýpoveďznájmubytujeneplatná.Zosprávaniasažalobcuvrokoch2004-2008
je zrejmé, že žalovaný nepovažoval za nájomcu, zrejme na základe neúčinne doručenej výpovede z
nájmu, čo spôsobilo, že žalobca sa musel svojich práv domáhať súdnou cestou. Skutočnosť, že žalobca
nepovažoval žalovaného za nájomcu predmetného bytu preukazuje aj to, že mu neboli doručované
predpisy zálohových platieb a platieb nájomného za žalované roky, tak ako každému nájomcovi bytu. Z

vykonaného dokazovania je zrejmé, že v žalovanom období v byte býval niekto iný, pretože 25.10.2005
došlo k odovzdaniu kľúčov zo strany bývalej manželky žalovaného a žalovaný o vrátení týchto kľúčov
vedomosť ani nemal. Žalobca sa nepostaral ani o spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu a
ako prenajímateľ tohto bytu po dlhé roky sa nestaral o to, kto v predmetnom byte býva a užíva služby
spojenéstýmtobytom.Prvostupňovýsúdpoukázalnato,žezákonukladážalobcoviakoprenajímateľovi

povinnosti, ktoré žalobca nedodržal, o svoj bytový fond sa nestaral a napriek tomu, že v čase vrátenia
kľúčov od bytu žalovaného nepovažoval za nájomcu, nevykonal žiadnu kontrolu v tomto byte. Nárok
žalobcu takto uplatnený súd hodnotil ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (teda v rozpore
s § 3 ods. 1 OZ), preto tento nárok nemôže požívať právnu ochranu a súd preto žalobu zamietol.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1,2

O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov
konania v sume 623,27 € s tým, že určil povinnosť žalobcu tieto trovy uhradiť na účet právneho zástupcu
žalovaného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v spojení so
späťvzatím zo dňa 15.3.2013 vyhovieť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania. Podľa jeho
názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil tento

prípad, nakoľko svoje odôvodnenie oprel o skutočnosť, že žalobca v žalovanom období nepovažoval
žalovaného za nájomcu, teda uplatnený nárok posúdil ako vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže
žalovaný byt v žalovanom období neužíval, žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca zmenil
právnu kvalifikáciu uplatneného nároku tak, že žalovanú sumu žiadal titulom nájomného a nie titulom
bezdôvodného obohatenia, avšak súd napriek zmene právnej kvalifikácie nárok žalobcu považoval

za vydanie bezdôvodného obohatenia, s ktorým právnym posúdením žalobca nesúhlasil. Žalovaný
poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.6.2008, ktorým súd určil žalobcu za
výlučného nájomcu predmetného bytu, z ktorého je nepochybné, že žalovaný bol po celý čas nájomcom
predmetného bytu a rovnako poukázal na to, že žalovaný podal žalobu proti BPMK o neplatnosť
výpovede z nájmu dňa 23.6.2006, z čoho vyplýva, že sa považoval za nájomcu. Dôvodil ďalej, že

platenie nájomného patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu a splnenie tejto povinnosti nemožno
podmieňovať, preto ak žalovaný tvrdí, že byt nebol užívania schopný, mohol využiť iné prostriedky
právnej ochrany, ale vždy bol povinný platiť nájomné. Povinnosť platiť nájomné a prípadná povinnosť
prenajímateľa zaistiť nájomcovi riadny a nerušený výkon práva nájmu nemajú povahu synalagmatických
záväzkov a ich plnenie preto nemožno vzájomne viazať (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 26Cdo/

1396/2005). Ďalej žalobca uvádzal, že mesačné zálohové predpisy nedoručoval žalovanému z dôvodu,
že pre neplatenie nájomného dal žalovanému výpoveď, preto bol v domnení, že výpoveď je účinná a keď
už súd rozhodol, že výpoveď je neúčinná a žalovaný je nájomcom, súd v tomto konaní má rozhodnúť o
nároku žalobcu titulom nájomného a vydania bezdôvodného obohatenia.

Výrok ktorým v časti zaplatenia úrokov z omeškania súd konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1,2
O.s.p. nebol napadnutý.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
odvolacieho pojednávania a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v

rozsahu vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.1.2016, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského

súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1,3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., t.j., že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, v prípade nesprávneho postupu
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. nevyšli počas
konania najavo inak alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania
najavo. O nesprávne skutkové zistenia môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení

dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, a
to so zreteľom na závažnosť, zákonnosť, pravdivosť, príp. vierohodnosť dôkazov. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až 135 O.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého

stupňa vec posúdil po právnej stránke.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd poukazuje na to,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery
a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,

že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené, keďže postupu prvostupňového súdu v konaní a ani jeho
rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných
dôvodov odvolania.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že

by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, rovnako ani to, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne,
že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval .

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil aj správny právny záver.

Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím dôvodom
žalobcu odvolací súd uvádza:Nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že súd nesprávne právne posúdil tento prípad, nakoľko
uplatnenýnárokposúdilakovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,napriektomu,žežalobcazmenilprávnu
kvalifikáciu uplatneného nároku tak, že žiadal úhradu žalovanej istiny titulom nájomného.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že právne posúdenie veci prislúcha súdu a z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa právne vec posúdil nielen podľa § 451 ods. 1 ,2
OZ v spojitosti s § 456 OZ (ustanovenia vzťahujúce sa na bezdôvodné obohatenie), ale posudzoval
vec aj podľa § 671 ods. 1 OZ v spojitosti s ust. § 685 ods. 1 a § 687 ods. 1 OZ (ustanovenia

upravujúce vzťahy pri nájme bytu). Prvostupňový súd v tomto prípade skúmal uplatnený nárok aj z
titulu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu ku ktorému správne vyhodnotil, že nebol daný dôvod na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa žalovaný žiadnym spôsobom neobohatil, keďže byt
v predmetnom období neužíval. Následne súd prvého stupňa správne vec posudzoval aj ako vzťah
vyplývajúci z nájmu, keď správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce
sa na nájom bytu. Pri skúmaní práv a povinností účastníkov konania vyplývajúcich z nájmu však vec

posudzoval aj v súvislosti s ostatnými súdnymi konaniami, ktoré boli vedené voči žalovanému a zohľadnil
všetkyskutkovéokolnosti,ktorévyplynuliztýchtokonaníapretovovzťahukuplatnenémunárokutitulom
nedoplatku na nájomnom, vec hodnotil za súčasnej aplikácie § 3 ods. 1 Obč. zákonníka ako nárok
uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, a preto žalobu zamietol. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že
súd nesprávne právne vec posúdil, keď nárok žalobcu považoval za nárok vyplývajúci z bezdôvodného

obohatenia.
Za správnu možno považovať úvahu súdu prvého stupňa, keď nárok žalobcu uplatnený titulom
nedoplatku na nájme hodnotil ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (teda v rozpore s § 3
ods. 1 OZ)a preto mal za to, že tento nárok nemôže požívať právnu ochranu.Rozpor s dobrými mravmi
je daný v správaní sa žalobcu v rokoch 2004-2008, z ktorého je zrejmé, že žalovaného nepovažoval za

nájomcu,nazákladevýpovedeznájmu,čospôsobilo,žežalobcasamuselsvojichprávdomáhaťsúdnou
cestou. Uvedené potvrdil aj sám žalobca v odvolaní kde uviedol, že žalovanému nedoručoval predpisy
zálohových platieb a platieb nájomného za žalované roky, tak ako každému nájomcovi bytu, pretože
bol v domnení, že výpoveď je účinná. V žalovanom období v byte býval niekto iný, pretože 25.10.2005
došlo k odovzdaniu kľúčov zo strany bývalej manželky žalovaného a žalovaný o vrátení týchto kľúčov

vedomosť ani nemal. Práve s poukazom na domnienku žalobcu, že výpoveď bola účinná, po tom ako
došlo k odovzdaniu kľúčov od bývalej manželky žalovaného( ktorú v tom čase považoval žalobca za
výlučnú nájomkyňu) mal žalobca ako prenajímateľ postupovať štandardne tak, že spíše zápisnicu o
odovzdaní a prevzatí bytu a zaujímať sa o to či je byt obývaný alebo nie, prípadne sa žalobou domáhať
vypratania bytu, ak v ňom bývali cudzie osoby bez právneho titulu. Prvostupňový súd správne poukázal

na to, že zákon ukladá žalobcovi ako prenajímateľovi povinnosti, ktoré žalobca nedodržal, o svoj bytový
fond sa nestaral a napriek tomu, že v čase vrátenia kľúčov od bytu žalovaného nepovažoval za nájomcu,
nevykonal žiadnu kontrolu v tomto byte. Žalobca sa nepostaral ani o spísanie zápisnice o odovzdaní a
prevzatí bytu a ako prenajímateľ tohto bytu po dlhé roky sa nestaral o to, kto v predmetnom byte býva a
užívaslužbyspojenéstýmtobytom.Tvrdeniežalobcu,žepovinnosťnájomcuplatiťnájomnéa povinnosť

prenajímateľa zaistiť nájomcovi riadny a nerušený výkon práva nájmu nemajú povahu synalagmatických
záväzkov a ich plnenie preto nemožno vzájomne viazať, je síce správne ,avšak nebráni tomu aby
neplnenie povinností zo strany prenajímateľa súd zohľadnil práve v súlade s aplikáciou § 3 ods.1 OZ, t.
j. pri posudzovaní otázky súladu uplatnených nárokov s dobrými mravmi.

Za správny považuje odvolací súd aj výrok rozsudku o náhrade trov konania, vzhľadom k tomu, že
súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa zásady úspechu účastníka v
spore. Žalovaný bol v tomto konaní plne úspešný, preto správne použil súd prvého stupňa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré boli aj podľa názoru
odvolacieho súdu účelne vynaložené.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.