Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/237/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912213289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sa z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil,
že odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v Rimavskej
Sobote nerozhodol v zákonnej lehote 15-tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia, keďže k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonnej lehoty. Na základe tejto skutočnosti

si navrhovateľ uplatňoval jednak majetkovú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že okresný súd
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia, ktorá majetková
škoda súvisí s nákladmi, ktoré vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o tejto žiadosti. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa na základe nesprávneho postupu súdu boli
ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a k vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k
zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, kde
vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ nemohol v čas a efektívne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Tento zásah do zákonných nárokov
navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity

frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal
stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu XC/XXX/XXXX tun.súdu, návrhom,
uznesením KS č.konania XXNcC/XXX/XXXX, dokladmi o doručení rozhodnutí KS účastníkom konania,návrhom na prerušenie konania, návrhmi na zrušenie pojednávania, ako aj fotokópiou časti spisu XEr/
XXXX/XXXX tun.súdu, najmä návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.11.2009, žiadosťou o udelenie
poverenia zo dňa 24.11.2009, výzvou na predloženie spisového materiálu od Stáleho rozhodcovského

súdu Bratislava, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie č.konania XEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 04.06.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ si uplatňoval na odporkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní,
kedy bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia takejto žiadosti, a keďže okresný súd v tejto zákonnej
lehote nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu
vznikla navrhovateľovi škoda a uplatňoval si zároveň aj nemajetkovú ujmu.
Navrhovateľ spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania podal návrh na prerušenie konania
zdôvodu,žepodalsťažnosťnaÚstavnýsúdSRvtejtokonkrétnejveci,keďžepodľanázorunavrhovateľa
Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým, že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania,

a tým boli porušené práva navrhovateľa na zákonného sudcu a právo na nestranný súd. Keďže bola
podaná sťažnosť na ústavný súd, kde sa má vyriešiť otázka zákonného sudcu, kde dôsledkom sťažnosti
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci,
ktorá otázka môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p.

V zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V zmysle tohto ustanovenia je teda povinnosť súdu konanie
prerušiť, ak ide o otázku, ktorá nespadá do kompetencie súdu. O daný prípad však v tejto veci nejde,
keďže o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci sudcovia tunajšieho súdu neboli z konania vylúčení, kde

týmto rozhodnutím je tunajší súd viazaný, a teda nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle tohto
ustanovenia, keďže o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup tunajšieho súdu. Pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia môže konanie súd prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide

o ustanovenie, kde súd len môže konanie prerušiť podľa svojho uváženia. Keďže o zaujatosti sudcov
tunajšieho súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je
dôvod prerušovať konanie vzhľadom na to, že navrhovateľ podal sťažnosť na ústavný súd, kde je
potrebné prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ vôbec ani neosvedčil skutočnosť, že sťažnosť na ústavný
súd vôbec podal, keďže predložil len rovnopis sťažnosti bez dokladu preukazujúceho podanie tejto

sťažnosti. Pokiaľ navrhovateľ uviedol ďalší dôvod na prerušenie konania, a to prebiehajúce iné konanie
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom konaní konajúci súd rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, v danom prípade je
potrebné poukázať, že by išlo o prerušenie konania s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., kde pre tunajší súd vyplýva len možnosť prerušiť konanie v prípade, že súd zistí, že na inom súde

prebieha konanie a rieši sa otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Keďže pred iným
súdom prebieha konanie o náhradu škody, kde súdu nie je celkom zrejmé, aké sú právne a skutkové
závery pre riešenie prejudiciálnej otázky, vychádzajúc z toho, že v obdobných veciach Krajský súd v
Banskej Bystrici potvrdil uznesenia tunajšieho súdu o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania, súd nevidí dôvod na prerušenie konania s prihliadnutím aj na tieto iné dôvody pre prerušenie

konania, keďže súdu nie je zrejmá priama súvislosť otázok, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie
súdu a zo strany navrhovateľa ide len o vytváranie prekážok pre rozhodnutie vo veci. V danom konaní
ide o náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v exekučnom konaní konajúcim súdom, kde exekúcia sa
mala vykonať na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, pričom v tomto konaní ide o otázku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu na základe toho, že exekučný súd nerozhodol o

žiadosti súdneho exekútora v lehote, a preto súd nevidí priamu súvislosť prebiehajúceho konania na
toto konanie. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote tým, že v zákonom stanovenej
lehote nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci

oprávneného - navrhovateľa.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyni na základe žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, kde nedošlo
zo strany odporkyne ani k čiastočnému plneniu týchto nárokov navrhovateľa, kde vzhľadom na tú
skutočnosť, že od podania návrhu na súd navrhovateľom uplynula už lehota viac ako 6 mesiacov, preto

niejejpotrebnézisťovaťkonkrétne,kedytakátožiadosťnapredbežnéprerokovanienárokubolapodaná,
keďže určite už uplynula 6-mesačná lehota na prípadné plnenie zo strany odporkyne, a keďže k tomu
nedošlo, mohol sa navrhovateľ domáhať uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.
Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe

tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom
XEr/XXXX/XXXX oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 01. 11. 2009 a súdny exekútor podal žiadosť

o udelenie poverenia dňa 24. 11. 2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Exekučný súd vyzval rozhodcovský súd na zaslanie
spisového materiálu na preskúmanie postupu rozhodcovského súdu s poukazom na ustanovenie §45
ods.2 zákona 244/2002 Z. z. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol tak, že
dňa 04. 06. 2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej
Exekučným poriadkom tak, ako na to poukazuje navrhovateľ. Touto lehotou však okresný súd nebol
viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-
tich dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí,
ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o

zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V danom prípade teda v konkrétnej exekučnej veci existoval
dôvod, pri ktorom neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá lehota platí len v prípade, že súd poverí súdneho exekútoravykonaním exekúcie a nie pre prípad, že súd žiadosť súdneho exekútora uznesením zamietne, ako to
bolo v tomto konkrétnom prípade.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe

konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci
okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie
konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (Ú.T. XX/XX, S.. Ú. XX/
XX, S.. Ú. XX/XX). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup štátneho orgánu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v
zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (S.. Ú. XX/XX). Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov, ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (S.. Ú.
XX/XX). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej
Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov
- rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách,
pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že

navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom
sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu
výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu
vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ
a túto situáciu zneužíva tým, že podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup

súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo
situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.
Naviac mal súd preukázané, že exekučný súd vykonal zákonný postup na preskúmanie exekučného
titulu v zmysle §45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z, rozhodcovský súd nereagoval na výzvu exekučného
súdu, bola uložená poriadková pokuta a preto možno konštatovať, že exekučný súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora v primeranej lehote, vzhľadom na okolnosti prípadu a to hromadné podávania
návrhov zo strany oprávneného, výzvy exekučného súdu, rozhodnutie o poriadkovej pokute.
Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo

navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa zamietol.
Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatnila, súd jej právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.