Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513207455
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513207455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. H. I., nar. XX.XX.XXXX, občan N. republiky,
bytom G., M. XXXX/X, 2/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, občan N. republiky, bytom J., N. XXX/X a 3/ Ing. S.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L. XXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. O. G., s.r.o.,
so sídlom K. XX, Y., proti odporcovi: Ing. I. N., nar. XX.XX.XXXX, občan N. republiky, bytom J. O., N.
XX/X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom X. XXX, Y. Y., o určenie neplatnosti

právneho úkonu, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 27. februára 2015 č. k. 12C/106/2013-407, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
účastníkmi dňa 25.06.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra J. S. nad I. rozhodnutím č. I zo

dňa16.08.2012.Navrhovateľkámuložilpovinnosťnahradiťodporcovitrovy konaniavsume1.221,38eur
titulom súdneho poplatku 132,50 eur a 1.088,88 eur titulom trov právneho zastúpenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil popisom vykonaných dôkazov a citáciou ust. § 80 písm. c/ O.s.p. ako aj § 37, § 39, § 40a
a § 49a Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že pre úspech navrhovateliek dovolať sa neplatnosti
právneho úkonu pre omyl súdna prax predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si
skutočnosti rozhodné pre urobenie právneho úkonu, t. j. využila možnosť vyhnúť sa tomuto omylu. Omyl

vo vôli považoval za právne významnú skutočnosť majúcu za následok neplatnosť právneho úkonu,
ak právny úkon urobila osoba konajúca v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny
úkon podstatná, a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo. Uviedol ďalej všeobecne platný výklad
ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka s tým, že jedným z dôvodov relatívnej neplatnosti je omyl
konajúcej osoby vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca,
ak osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť, prípadne omyl

vyvolala úmyselne. Ďalej konštatoval, že na dosiahnutie neplatnosti právnych úkonov postihnutých
relatívnou neplatnosťou nie je osobitný verejný záujem na rozdiel od absolútnej neplatnosti, preto
zákonodarca ponecháva vyriešenie tejto otázky na vôľu osoby právnym úkonom dotknutej. Uviedol
ďalej, že v priebehu konania navrhovateľky zmenili petit žalobného návrhu a domáhali sa určenia
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, a preto sa súd ani nezaoberal relatívnou neplatnosťou kúpnej
zmluvy, ale iba posudzoval, či sú splnené podmienky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Poukázal na všeobecne platné účinky absolútnej neplatnosti právneho úkonu s tým, že táto pôsobí
priamo zo zákona, právny úkon je neplatný od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu určujúceho
súdneho rozhodnutia o tom, že právny úkon je neplatný. Konštatoval ďalej, že kúpna zmluva o prevode
nehnuteľností je dvojstranným hmotnoprávnym úkonom a ako taký musí spĺňať požiadavky, stanovené
všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ust. § 37 a nasl., pre právne úkony ako prejavy
vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Právny úkon musí byť okrem iného urobený slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1), nesmie obsahom alebo účelom odporovať
zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39) musí byť urobený v písomnejforme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 41 ods. 1 a § 46). Len pri
dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na
všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností - jej účastníkov, predmetu

kúpy a kúpnej ceny, a to ku dňu uzavretia takejto zmluvy. Úmysel strán musí byť zistený len zo
zmluvy samotnej, lebo ide o prísne formálny úkon. Vyslovil názor, že pri požiadavkach, kladených
na platnosť kúpnej zmluvy z hľadiska jej určitosti a formy nebolo možné pochybnosť v tomto smere
nachádzať dôkazmi o skutočnej vôli prevodcu, ani ju dopĺňať výkladom, ktorý účastníci zmluvy zhodne
nezamýšľali. Ak nie je vôľa prevodcu dostatočne a kvalifikovane prejavená, zvlášť ak zákon stanoví,

že sa tak má stať písomne na jednej listine, nemôže potom nedostatočne prejavená vôľa zakladať
právne následky, teda vyklať možno len to, čo je v kúpnej zmluve nie celkom jednoznačne uvedené.
Pokiaľ ide o vôľu, tak táto vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto
podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere
primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle, lebo vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a

ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Na slobodu vôle sa môže
pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej
prejav. V predmetnej veci navrhovateľky nepreukázali, že by pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy
konali neslobodne, pod psychickým, či fyzickým donútením, alebo nátlakom a z ich vyjadrení v priebehu

konania vyplýva, že neboli donútené podpísať kúpnu zmluvu, ale si ju iba neprečítali celkom pred tým,
ako ju podpísali, ale spoľahli sa podľa ich tvrdení na odporcu. Pokiaľ ide o nevážnosť vôle, tak dôkazné
bremeno zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa
týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť, že
chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle. Navrhovateľky však v konaní skutkovo nepreukázali, že by

im chýbala vážnosť vôle pri uzatváraní a podpisovaní kúpnej zmluvy, a to už vôbec nemožno usudzovať
len z toho, že si kúpnu zmluvu riadne neprečítali, venovali najmä pozornosť časti týkajúcej sa spôsobu
výplaty kúpnej ceny a že boli uvedené do omylu odporcom pri rokovaniach o predmete kúpnej zmluvy.
Uviedol, že vážnosť vôle je iná kategória než omyl a aj právne následky sú iné. Navrhovateľky v návrhu
na začatie konania nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zrejme opreli o ust. § 49a Občianskeho

zákonníka,podľaktoréhoprávnyúkonjeneplatný,akhokonajúcaosobaurobilavomylevychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne, pričom omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Pre úspešnosť takéhoto návrhu
navrhovateliek bolo potrebné preukázať existenciu ich omylu vo vôli pri uzatváraní právneho úkonu a

vyvolanie tohto vnútorného omylu osobou odporcu, čo žiadnym dôkazným prostriedkom preukázané
nebolo, a to ani existencia tohto omylu, ani jeho vyvolanie odporcom, resp., že by odporca o tomto omyle
navrhovateliek mal vedomosť. Vzhľadom na rozporné a protichodné tvrdenia oboch strán prihliadol na
skutočnosť, že pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností pozemkov je významný len
prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto písomná zmluva o prevode týchto nehnuteľností

objektívne neurčitá (pozemky neboli označené parcelným číslom, obcou a katastrálnym územím, v
ktorom ležia) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, hoci jej účastníkom bolo zrejmé,
ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu alebo v takýchto prípadoch prevažuje verejný záujem na
určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. V danom prípade však
predmet kúpnej zmluvy bol riadne špecifikovaný parcelným číslom, obcou a katastrálnym územím, v

ktorom ležia a na základe ktorého geometrického plánu došlo k ich vytvoreniu. V závere konštatoval,
že navrhovateľkami neboli bez vážnych pochybností preukázané ich tvrdenia, preto súd žalobný návrh
v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o námietku nesplnenia tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode
nehnuteľností, t. j. pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou v prípade, ak zmluva má
viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti citoval nálezy a rozhodnutia
Ústavného súdu ako Slovenskej tak aj Českej republiky.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľky, ktoré navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnili

dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ ako aj dôvodov na zrušenie uvedených v §
221 ods. 1 O.s.p.. V odvolaní zdôraznili, že konaním odporcu boli uvedené do omylu a právny úkon,
t. j. kúpnu zmluvu uzatvorili v tomto omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre uzavretie
zmluvy navrhovateľkami rozhodná. Neplatnosť právneho úkonu uplatnili u odporcu prostredníctvomsplnomocnenej právnej zástupkyne listom zo dňa 03.07.2013, na ktorý odporca nereagoval. Zotrvali
na svojom stanovisku, že kúpnu zmluvu považujú za neplatnú s poukazom na § 49a Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle,

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy
v priebehu konania namietali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy s tým, že keby mali k dispozícii
geometrický plán, neboli by súhlasili s predajom nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako je uvedená v
kúpnej zmluve. V odvolaní ďalej zotrvali na svojich prednesoch a tvrdeniach z prvostupňového konania

a citovali časť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Súdu prvého stupňa vyčítali, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, vykonané dôkazy nesprávne právne
posúdil v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom a navyše svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Rozsudok súdu prvého stupňa považovali za nepresvedčivý a nelogický s tým, že súd
prvého stupňa nevenoval v predmetnej veci náležitú pozornosť, nakoľko v opačnom prípade by nemohol
dospieť k záveru, že zo strany navrhovateliek došlo k žalobnému petitu, keďže takýto dispozitívny úkon

zo strany navrhovateliek nebol v konaní vykonaný a súd o ňom ani nerozhodoval. Zdôraznili, že v
písomných ako aj ústnych vyjadreniach navrhovateľky navrhovali, aby súd posúdil platnosť predmetnej
kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2012 s ohľadom na § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnako aj právny
zástupca navrhovateliek v záverečnom návrhu uviedol, že kúpnu zmluvu považuje za neplatnú s
poukazom na citované zákonné ustanovenie. Vzhľadom na právny úkon, ktorý navrhovateľky vykonali

pred podaním žaloby v tejto právnej veci dňa 03.07.2013 označený ako uplatnenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nemožno dospieť k inému záveru, než k tomu, že navrhovateľky sa od počiatku
dovolávali relatívnej neplatnosti právneho úkonu a preukazovali omyl, v dôsledku ktorého konali a
jeho vedomé vyvolanie odporcom. Zdôraznili ďalej, že v súvislosti s absolútnou neplatnosťou právneho
úkonu poukazovali na skutočnosť, že geometrický plán netvoril technickú jednotu s predmetnou kúpnou

zmluvou rovnako tak ako ostatné prílohy, ktoré odporca predložil na Správu katastra s návrhom na
povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a tiež na skutočnosť, že ani samotná
kúpna zmluva zo dňa 25.06.2012. Poukazovali na to, že ani samotná kúpna zmluva pozostávajúca
z viacerých listov pred podpisom netvorila technickú jednotu. Vyslovili názor, že súd na absolútnu
neplatnosť právnych úkonov má prihliadať ex offo, a preto sú závery súdu prvého stupňa nesprávne a

nelogické, keďže otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu je súd povinný sa zaoberať bez toho,
či takúto neplatnosť účastník konania namieta alebo nie. Považovali za irelevantné, že navrhovateľky
poukazovali aj na zákonné ustanovenia súvisiace s otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Z
obsahu žaloby ako aj jednotlivých vyjadrení navrhovateliek totiž vyplýva, že dôvodnosť nimi podávanej
žaloby odôvodňujú najmä tým, že boli pri uzatváraní právneho úkonu uvedené do omylu, ktorý vyvolal

odporca. Išlo pritom o omyl v skutočnosti podstatnej pre uzatvorenie právneho úkonu a o existencii
omylu odporca musel mať vedomosť, keďže ho sám vyvolal. Dával do pozornosti odvolacieho súdu
predovšetkým tú skutočnosť, že otázka dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej
zmluvy zo dňa 25.06.2012 nebola súdom prvého stupňa posúdená. Navrhovateľkám nie je zrejmé na
základe akých konkrétnych skutočností súd vyvodil záver, že žiadnym dôkazným prostriedkom nebola

preukázaná existencia omylu vo vôli jeho vyvolanie odporcom, resp., že by odporca o tomto omyle
navrhovateliek mal vedomosť. Takýto záver vzhľadom na predchádzajúce tvrdenia súdu prvého stupňa
uvedené v napadnutom rozsudku vyčnieva značne rozporuplne, keďže súd v inej časti napadnutého
rozsudku konštatoval, že súd sa ani nezaoberal relatívnou neplatnosťou kúpnej zmluvy. Napadnuté
rozhodnutie nepovažovali za zákonné a správne, keďže z jeho obsahu nevyplýva odpoveď ani len na

základné otázky týkajúce sa predmetnej právnej veci, a preto odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti
vychádzajúce z ustanovenia § 157 ods. 2. V tejto súvislosti citoval nálezy Ústavného súdu ako aj
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej navrhovateľky v odvolaní zotrvali na svojom
stanovisku o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nenaplnenia písomnej formy podľa § 44 a §
46 Občianskeho zákonníka. Ďalej zotrvali na stanovisku, že vôľa navrhovateliek nebola prezentovaná v

takom zmysle ako bola ustálená. Navrhovateľky nemali totiž vôľu za odplatu previesť vlastnícke právo k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pôvodnej parcele č. XXXX ako celku a z toho dôvodu otázka výmery
v m2 nebola predmetom rokovaní medzi účastníkmi konania, nakoľko navrhovateľky mienili odporcovi
predať nehnuteľnosti ako súbor. Predmetná kúpna zmluva zo dňa 25.06.2012 ako aj geometrický plán
zo dňa 21.03.2012 vyhotovený Ing. K., ktoré boli predložené odporcom na Správu katastra spolu s

návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva predstavujú výlučne prejav vôle odporcu a neodrážajú
aj vôľu navrhovateliek. Konanie odporcu, na ktoré navrhovateľky poukazovali spočívalo v tom, že hoci
odporca s navrhovateľkami viedol rokovania ohľadne predmetu kúpy ako aj predmetného odskoku v
rámci vedenia hraničnej čiary odčleňujúcej novovznikajúcu parcelu konal tak s vedomím, že k takémutoprevodu nehnuteľnosti reálne nedôjde, keďže už v tom čase mal pripravený geometrický plán a zrejme aj
kúpnuzmluvu,ktorábolaodrazomjehovýlučnejvôle.Navrhovateľkypritomnemalivedomosť,žedohody
o podstatných skutočnostiach, na ktorých sa s odporcom dohodli predstavujú pre odporcu aj reálne

dohody len „naoko“ a práve v tom tkvie podstata omylu vyvolaného odporcom vo vôli navrhovateliek.
Podľa názoru navrhovateliek v danom prípade súd prvého stupňa posudzoval vykonané dôkazy zrejme
výlučne na základe vlastných, ale aj účastníkom konania neznámych úvah, ktoré nevyplývajú ani
z obsahu napadnutého rozsudku. Podstatná otázka, ktorej zodpovedanie malo v tejto právnej veci
rozhodujúci význam zostala nezodpovedaná. Ide o otázky, či sa dôvodne navrhovateľky dovolávali voči

odporcovi relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2012, ďalej tvrdeniam,
ktorého účastníka súd prvého stupňa uveril a v akom rozsahu, ktoré konkrétne skutočnosti súd prvého
stupňa považoval za dokázané, ako konkrétne sa mali navrhovateľky správať, aby súd prvého stupňa
také ich správanie považoval za obstarávanie si objektívnej informácie o okolnosti pre navrhovateľky
rozhodujúcej pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, ako súd prvého stupňa posúdil vykonané
dôkazy, na ktoré z vykonaných dôkazov prihliadol a z akého dôvodu. Keď súd prvého stupňa neuviedol,

aké konkrétne tvrdenia navrhovateliek mal na mysli, v dôsledku čoho sa navrhovateľky ani nemôžu
k tomuto záveru súdu prvého stupňa relevantne vyjadriť. Záver súdu prvého stupňa, že ich tvrdenia
neboli preukázané bez vážnych pochybností nedáva navrhovateľkám žiadnu konkrétnu odpoveď a ide
len o zovšeobecnené a neodôvodnené tvrdenie súdu prvého stupňa. Napokon navrhovateľky namietali
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania, keď podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku súd prvého stupňa odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za
sedem úkonov právnej služby, avšak režijný paušál bol priznaný osem krát. Za nesprávne považovali
rozhodnutie o trovách aj v tej časti, v ktorej priznal súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania
vo výške 132,50 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur a
zaplateného súdneho poplatku za vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, keďže tieto súdne

poplatky zaplatili navrhovateľky. Navrhli preto rozsudok okresného súdu zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p. a podľa ods. 2 vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že prvostupňový súd sa podrobne vysporiadal s

argumentminavrhovateliekohľadnetechnickejjednotykúpnejzmluvyajspoukazomnajudikatúrusúdov
Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o uvedenie navrhovateliek do omylu, tak prvostupňový súd poukázal
na platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ďalej uviedol, že navrhovateľky neuniesli dôkazné bremeno,
že by sa správali tak, že by si zaobstarali objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považovali za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Ak aj navrhovateľky tvrdia, že im pri

podpise zmluvy nebol predložený geometrický plán, tak nemali pristúpiť k realizácii tak závažného
právneho úkonu ako je podpis kúpnej zmluvy, mali požadovať od odporcu, aby im bol geometrický plán
pri podpise predložený. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľky sú vysokoškolsky vzdelané osoby, ktoré
spoločne prenajímajú priľahlé priestory kaviarne Relux a je preto možné predpokladať, že majú všetky
vedomosti ohľadne katastrálneho konania, uzatvárania zmlúv, vyhotovovania geometrických plánov

a nemožno ich považovať za ľahko ovplyvniteľné. Poukázal na to, že rokovania ohľadne realizácie
samotného obchodu trvali viac mesiacov. Počas tohto obdobia si mohli navrhovateľky zaobstarať všetky
dostupné informácie, aby mohli posúdiť návrh kúpnej zmluvy a tiež možnosť kontaktovať geodeta. Určite
vedeli koľko m2 predávajú, pričom v kúpnej zmluve je jasne a zreteľne uvedené, že novovytvorená
parcela č. XXXX má výmeru 93m2 a navrhovateľky pri podpise kúpnej zmluvy boli oboznámené s

tým, koľko m2 je predmetom predaja. Pokiaľ ide o samotné uzavretie kúpnej zmluvy, tak z mailovej
komunikácie medzi účastníkmi je zrejmé, že kúpna zmluva bola viackrát pripomienkovaná, pričom
posledná verzia zmluvy nebola zaslaná mailovou formou a odporca v konaní predložil všetku mailovú
korešpondenciu.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a zistil, že rozsudok

okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zákonného
ustanovenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.Navrhovateľky vo svojom odvolaní výslovne označujú dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Z obsahu celého odvolania je zrejmé, že

súdu prvého stupňa vyčítajú predovšetkým nedostatočné závery pri hodnotení výsledkov dokazovania a
ustálením dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvy tak ako boli uvádzané navrhovateľkami a ďalej otázky
nesprávneho právneho posúdenia, ktoré majú viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku a ktoré spočívajú
v okolnosti, že súd prvého stupňa nerozhodol o relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy, t. j. či bola
uplatnená navrhovateľkami opodstatnene.

Návrh na začatie konania je jedným zo spôsobov začatia konania pred občianskoprávnym súdom popri
konaniach označených v ustanovení § 81 ods. 1 O.s.p., kde možno konanie začať aj bez návrhu, pričom
o začatí takéhoto konania vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk (§ 81 ods. 3
O.s.p.).

Náležitosti návrhu na začatie konania sú vymedzené v ust. § 79 O.s.p..

V návrhu na začatie konania sa navrhovateľ môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených v §
80 O.s.p.. Čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha, musí byť uvedené v tzv. konečnom návrhu, ktorý je
označovanýakopetitalebožalobnážiadosť,ktorámusíbyťpresnáalebourčitá,lebovymedzujepredmet

konania. Určuje aj rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Navrhovateľom stanovený
predmet konania musí súd jednak celkom vyčerpať, jednak ho nesmie prekročiť (s výnimkou prípadov
v ust. § 153 ods. 2, 3 O.s.p.). Návrh na rozhodnutie vo veci samej je tak ústredným pojmom a ťažiskom
každého návrhu.
V prejednávanej veci podali navrhovateľky dňa 25.07.2013 návrh na začatie konania, v ktorom vymedzili

rozsudočný návrh, t. j. petit tak, že žiadajú aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 25.06.2012, ktorej
vklad bol Správou katastra J. S. nad I. povolený rozhodnutím č. I zo dňa 16.08.2012 uzavretá medzi
predávajúcimi Ing. H. I., S. L., Ing. S. I. a kupujúcim Ing. I. N. ohľadom prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. J. S. nad I., označeným vo výkaze výmer ku GP vyhotoviteľa
GEOSTA č. XX/XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela č.

XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 93 m2 a k budove polifunkčného objektu č. XXXX,
OR č. XX na parc. č. XXXX/X je neplatná.

V súvislosti so zmenou právneho zastúpenia podaním zo dňa 11.07.2014 označeným ako vyjadrenie
navrhovateliek, navrhovateľky zhrnuli svoje dovtedajšie stanoviská a poukázali na ďalšie okolnosti,

z ktorých vyvodzovali absolútnu neplatnosť zmluvy. V závere uviedli, že žiadajú, aby súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a kúpnu zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 25.06.2012 vyhlásil za neplatnú.
Rovnako aj v záverečnom prednese právnej zástupkyne navrhovateliek na pojednávaní, ktoré sa konalo
27.02.2015 a na ktorom bol vyhlásený rozsudok jednoznačne vyplýva, že žiadajú určiť, že kúpna zmluva
je neplatná.

Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajúce zo spisu sú v rozpore s názorom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, že navrhovateľky v priebehu konania zmenili
petit žalobného návrhu.

Ust.§95umožňujenavrhovateľovizakonaniasosúhlasomsúdumeniťnávrhnazačatiekonania,pričom
zároveň upravuje, že zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli
prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Takáto dispozícia účastníka konania je obmedzená
iba súhlasom súdu. V ods. 3 cit. zákonného ustanovenia je zároveň upravený postup ako aj lehoty, v
ktorých má súd o zmene návrhu rozhodnúť.

V prejednávanej veci je rovnako nepochybné, že súd prvého stupňa o zmene návrhu nerozhodol, a preto
mal povinnosť konať o uplatnenom návrhu.

Ako bolo vyššie uvedené, súd je viazaný petitom, ktorý nemôže prekročiť a prisúdiť účastníkovi viac

alebo iné, než žiadal, ale zároveň má povinnosť o celom návrhu rozhodnúť.V súvislosti so zmenou návrhu je potrebné poukázať na to, že zmenou návrhu týkajúcou sa veci samej,
t. j. objektívnou zmenou návrhu sa v zmysle § 95 rozumie najmä rozšírenie návrhu čo do jeho rozsahu
alebo iná zmena týkajúca sa predmetu konania požadovaného z toho istého dôvodu.

Podľa súdnej praxe (R38/1999) nejde o zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p., ak žalobca po začatí
konania ním uvádzané skutočnosti v návrhu na začatie konania doplnil ďalšie skutočnosti, ktorými
odôvodňuje ním uplatnený nárok.

Rovnako za zmenu žaloby sa nepovažuje prípadná zmena právnej kvalifikácie, ak bola vôbec v návrhu
naznačená, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu.

V tejto súvislosti je teda podstatné, že predovšetkým navrhovateľky žiadnym svojim úkonom nezmenili
petit žaloby, keď v priebehu celého konania sa domáhali určenia neplatnosti tej istej zmluvy. Ktoré
okolnosti považoval súd prvého stupňa za zmenu návrhu nie je zrejmé, pretože o návrhu na

zmenu nebolo rozhodnuté a podľa názoru odvolacieho súdu ani takéto dôvody dosiaľ z prednesov
navrhovateliek nevyplynuli.

Navrhovateľky sa ako v návrhu na začatie konania, tak vo svojich podaniach ako aj tvrdeniach v priebehu
konania a v záverečných prednesoch na pojednávaní súdu prvého stupňa, na ktorom bolo vyhlásené

rozhodnutie, domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 25.06.2012, a to
s poukazom na omyl, z ktorého aj vyvodzovali relatívnu neplatnosť tejto zmluvy v zmysle ust. § 49a
Občianskeho zákonníka a poukazovali aj na úkony smerujúce k uplatneniu relatívnej neplatnosti.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bolo preto zaoberať sa takýmto návrhom.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie najmä výsluchom
účastníkov ako aj svedkov, ktoré sa týkalo všetkých okolností uzavretia predmetnej zmluvy.

Vosvojomrozhodnutívšaknevyhodnotilvykonanédokazovanieaneposúdilotázkurelatívnejneplatnosti

zmluvy s poukazom na ním jednoznačne uvedený názor o tom, že došlo k zmene petitu, v dôsledku
čoho sa ani otázkou relatívnej neplatnosti nezaoberal.

Takýto postup súdu prvého stupňa bol preto považovaný odvolacím súdom za nesprávne právne
posúdenie veci (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p.) ako aj dôvod na zrušenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom), ako aj podľa písm. h/ (súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav).

Záversúduprvéhostupňaoúdajnejzmenenávrhu(oktorejvšakuznesenímnerozhodol)zrejmevyplýval

zo skutočnosti, že navrhovateľky najmä po zmene právneho zastúpenia okrem tvrdenia skutočností, z
ktorých vyvodzovali relatívnu neplatnosť predmetnej zmluvy uvádzali aj okolnosti, v dôsledku ktorých
poukazovali aj na absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy ako právneho úkonu.

V tejto súvislosti odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal týmito

tvrdenými dôvodmi absolútnej neplatnosti, zo skutkových zistení aj vyvodil správne závery a v otázke
absolútnej neplatnosti vec správne a v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších súdov vec posúdil.

Súd prvého stupňa predovšetkým podal správny a právnej teórii občianskeho práva ako aj súdnej praxi
zodpovedajúci výklad jednotlivých náležitostí právnych úkonov.

Predovšetkým správne poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov, tak tieto
sú vymedzené v ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

Správne konštatoval a ustálil, že nedostatok slobody vôle možno konštatovať len v prípade, ak účastník

koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak
o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie
alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľoudonucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje
dôvodný strach u konajúceho účastníka.
V danom prípade nevyšli najavo také okolnosti a netvrdia ich navrhovateľky ani v podanom odvolaní,

z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu niektorej zo skutočnosti, majúcej v zmysle ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka vplyv na rozhodnutie o nedostatku slobodnej vôle v súvislosti s uzavretím
predmetného úkonu - kúpnej zmluvy. Skutočnosť tvrdená navrhovateľkami v priebehu celého konania o
tom, že ich vôľa nesmerovala k tomu, čo bolo napokon v kúpnej zmluve vyjadrené je aj v danom prípade
predmetom zisťovania dôvodu relatívnej neplatnosti v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka, teda

pri konštatovaní omylu. Rovnako tvrdenia navrhovateliek týkajúce sa ich omylu v predmete kúpnej
zmluvy súd prvého stupňa správne nepovažoval ani za nedostatok prejavu vôle s tým, že keď tento úkon
nepovažoval za taký, ktorý by nebol urobený vážne a nezrozumiteľne alebo neurčito.

Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal aj s otázkou tvrdeného nedostatku formy predmetnej kúpnej
zmluvy upravenej v ust. § 40 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa správne a v súlade

s rozhodnutiami vyšších súdov, ktoré aj v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje, vyporiadal s
tvrdeniami navrhovateliek, ktoré uplatňovali dôvod absolútnej neplatnosti pre nedostatok písomnej formy
spočívajúcivtom,žejednotlivélistyzmluvyoprevodenehnuteľnostínebolipevnespojenéformouzošitia
šnúrou, čo sa týkalo aj geometrického plánu, ktorý má byť súčasťou takejto zmluvy.

Na strane 26 napadnutého rozsudku výslovne uvádza v súvislosti s citáciou Nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. IV ÚS 15/2014-77, že nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľností (pevné
spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá
za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s posúdením tvrdených dôvodov absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy nemožno
súdu prvého stupňa vyčítať, že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci alebo že by súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa cit. ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo
vieryhodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 - 135 O.s.p..

Navrhovateľky vychádzajú v odvolaní aj v otázke absolútnej neplatnosti z odlišných skutkových záverov
a robia z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa otázky platnosti zmluvy.

Odvolací súd však preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa jednotlivé dôvody tvrdenej absolútnej
neplatnostizmluvyposúdilsprávneadalajúčastníkomnatietootázkyodpovedeformoucitácievýkladov
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj judikatúry vyšších súdov. V takomto rozsahu
preto odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa náležitosti upravené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj keď mu

možno vyčítať určitý nedostatok systematiky.

Za podstatnú vadu rozhodnutia, ktorú súd prvého stupňa je povinný napraviť v ďalšom konaní však
považuje odvolací súd jeho nesprávny záver o tom, že došlo ku zmene návrhu, a to dokonca petitunávrhu na začatie konania a vyslovenému názoru, že v dôsledku toho sa nezaoberal relatívnou
neplatnosťou predmetného právneho úkonu. Súd nerozhodol tak o celom návrhu na začatie konania,
keď sa zaoberal len otázkami absolútnej neplatnosti a nie aj otázkami relatívnej neplatnosti.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa zamerať svoje dokazovanie v rozsahu
pokiaľ tomu tak v doterajšom konaní nebolo výslovne na otázky majúcej význam pre rozhodnutie o
relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako je upravená v ust. § 49a Občianskeho zákonníka a v
novom rozhodnutí zistené skutočnosti vyhodnotiť spôsobom upraveným v ust. § 132 O.s.p.. V jeho
odôvodnení potom súd prvého stupňa uvedie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré odráža aj hodnotenie dôkazov
dôsledne podľa § 132 O.s.p. nemožno stotožniť s doslovným popisom vykonaných dôkazov najmä
doslovnou citáciou výpoveďami účastníkov konania, prípadne svedkov alebo iných zúčastnených osôb
ako aj obsahu listín.

Odvolanie navrhovateliek je potrebné považovať za opodstatnené aj vo výroku o náhrade trov, a to
pokiaľ ide o ich výšku, keď odporcovi priznal súd prvého stupňa náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh za vydanie predbežného opatrenia, pričom tieto súdne poplatky odporca
neplatil, ale platili ich samotné navrhovateľky. Rovnako aj v súvislosti s odmenou za právne zastúpenie
priznal náhradu osem režijných paušálov, pričom však bolo vykonané sedem úkonov právnej služby.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 O.s.p.) a rozhodne nanovo aj o všetkých trovách účastníkov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .