Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115211728.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432
105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková, PhD, advokátka,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, N.,
o vymoženie sumy 684,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra č.k. 18Er/439/2015-10 zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 18Er/439/2015-10 zo dňa 17.06.2015 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Uviedol, že po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský
právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa

jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch - ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného
registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne
spotrebiteľmi a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom
veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo
v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU). Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok

- je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov -
dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, odsek
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne
normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme je napísaná zmluva ako

aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich
riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí
právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o
spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku. Súd zistil, a to z
Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská

doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z podmienok úveru, ktoré tvoria súčasť zmluvy
o úvere z článku IX, bod 2 vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnostimedzi nimi vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona
č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca

rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených
stranami v lehote stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude
považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca
stranám na adresu, ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj

napriek oznámeniu pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej
súčasťou. Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť
Zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru

súdu takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na

základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepovereniajepotrebnévzmysle §44ods.2Exekučnéhoporiadkuzamietnuť.Podľa
názoru súdu je potrebné žiadosť súdneho exekútora zamietnuť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej
doložky uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy

o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s najmä s ustanoveniami § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko tak to dojednanou rozhodcovskou
doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS), a takáto neprijateľná

rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Preto súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti postupujúc podľa ust. § 45 ods. 1 a
2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak ako
aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), d) f) a e) OSP, pričom uviedol, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa vychádzal pri

rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať

či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve
len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,

aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza
k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie
je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Dal do pozornosti, že oprávnený Poštová banka postupovala v
súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej

doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie ustanovení
Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov v tento oblasti.
Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho

právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom. Mal za to, že súd prvého stupňa tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom,
čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právnyúkon,honezákonnezvýhodňujelennazákladejehopostavenia.Exekučnýsúdnahrádzapasivitu
povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon a svojím postupom znemožnil uplatniť právo

priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu
SR v tejto oblasti. Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Oprávnený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
zo dňa 15.3.2015, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi dňa 31.3.2015, žiadal
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.

zn. II/2014-495, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave zo dňa 28.4.2014. Súdny exekútor požiadal dňa 21.4.2015 Okresný súd Nitra o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Oprávnenýpožiadalovykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudoksp.zn.
II2014-495, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave
zo dňa 28.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2014 a vykonateľnosť dňa 26.6.2014, a
ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 684,29 eur, úrokom vo výške 21,24
% ročne zo sumy 689,24 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrokom omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

684,29 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku vo výške 570,62 eur, sumu vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 134,22 eur, sumu vyčíslených poplatkov vo výške 127,49 eur, náhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 82,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania začaté
v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehotaneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v
čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva

je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi

predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, považuje sa teda za dodávateľa a povinný pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil,
musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011
súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov

je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej
republiky v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž

môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň

týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom
táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok

pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú
doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia

práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvéhostupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok. Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté

rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.