Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202529
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115202529.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO 35 815 256, právne zastúpený: advokátska kancelária TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 25, IČO 36 613 843, proti odporkyni: Z. H., nar.
X.X.XXXX, bytom K., H. N. Y. XX, v konaní o zaplatenie 136,35 € s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne
proti výroku platobného rozkazu o trovách konania takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odpor podaný odporkyňou.

II. Mení platobný rozkaz Okresného súdu Prešov vydaný dňa 23.4.2015, č.k. 9C/41/2015-17 vo výroku
o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o. trovy konania pozostávajúce z
iných trov konania vo výške 16,50 €.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie istiny 136,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
136,35 € od 24.4.2015 do zaplatenia a tiež na zaplatenie trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 59,14 €. Uvedené
titulom uzavretej Zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť.

Súd návrhu vyhovel a dňa 23.4.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 9C/41/2015-17, ktorým odporkyni uložil,
aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 136,35 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 136,35 € od 24.4.2015 do zaplatenia a tiež na
zaplatenie trov konania vo výške 75,64 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške
16,50 € a trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 59,14 €, alebo aby v tej istej lehote podala

odôvodnený odpor na tomto súde.

Platobný rozkaz bol odporkyni doručený dňa 1.7.2015.

Dňa 9.7.2015 bolo súdu doručené podanie odporkyne, ktoré nazvala ako odpor proti platobnému
rozkazu.

Odporkyňa svoje odvolanie odôvodnila tým, že síce si je vedomá pozdĺžnosti voči spoločnosti SPP, a.s.,
ale dôvodom neuhradenia nedoplatku je nedostatok finančných prostriedkov. Uviedla, že jej finančná
situácia je pomerne zlá, pretože je starobná dôchodkyňa a vdova. Žije sama v mestskom nájomnom
byte. Jej problémom je nedostatok finančných prostriedkov, pretože jej príjem nepostačuje na živobytie,
pretože platí poplatky za užívanie bytu vo výške 200.- € (nájom, elektrina, plyn). Vzhľadom na to, že
má zdravotné problémy, značnú časť dáva aj na lieky. Z uvedených dôvodov jej preto ostáva málo na

živobytie a preto žiada o splátkový kalendár a odpustenie trov konania.Na výzvu súdu odporkyňa predložila vyplnené tlačivo Potvrdenie o osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predloženej listiny súd zistil, že
odporkyňa je dôchodkyňa - vdova. Poberá starobný dôchodok vo výške 360,-€ mesačne. Žije v

mestskom nájomnom byte, kde mesačné výdavky súvisiace s bývaním sú vo výške 226,- € (40,- € plyn,
50,- € nájom, 36,- € elektrina). Odporkyňa nie je vlastníčkou žiadnych hnuteľných vecí vyššej hodnoty a
ani vlastníčkou nehnuteľností. Nemá žiadne vklady a ani úspory v banke. Na lieky dáva mesačne 50,- €.

Súd po preskúmaní odporu a odvolania odporkyne takto rozhodol:

Podľa § 174 ods.3 O.s.p. - Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b)bezodôvodneniavovecisamej;otýchtonásledkochmusíbyťúčastníkpoučenýv platobnomrozkaze,
c) neoprávnenou osobou.

V prejednávanej veci z obsahu podaného odporu je zrejmé, že nejde o odpor vo veci samej. Odporkyňa
žiadnym spôsobom nenapáda jej uloženú povinnosť zaplatiť SPP v platobnom rozkaze uvedenú
sumu. Naopak pohľadávku navrhovateľa uznáva. Uvádzanie dôvodov nemožnosti zaplatenia dlžnej
pohľadávky spočívajúcich v nepriaznivej finančnej situácii nespĺňa požiadavku odôvodnenia odporu vo
veci samej. Odpor musel byť z tohto pohľadu odmietnutý (výrok I.).

Podľa § 174 ods. 2 veta druhá O.s.p., opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je
odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podanie odporkyne podľa jeho obsahu (§ 41 ods.2 O.s.p.) treba chápať aj ako odvolanie proti výroku

o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní plne
úspešnému navrhovateľovi. Za účelné trovy konania v rámci posudzovania trov konania uvedených v
platobnom rozkaze, však považoval súd iba zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza:

NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa
nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na

zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie
advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú
práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným
v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu
konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na

posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri
zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa
jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto
nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej

strany, číslo zmluvy a sčasti aj petit. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou
odborné znalosti. Navrhovateľ pritom má k dispozícii vlastný právny odbor, resp. zamestancov s
právnickým vzdelaním, ktorí bežnú právnu agendu (akou je aj prejednávaná vec) musia zvládnuť.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí

sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu

súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom

konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k
záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc.

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho
interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen
okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho
zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování
o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve

specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek

podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“

Pre nepriznanie trov právneho zastúpenia je tu však aj dôvod predpokladaný § 150 ods.1 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd skúmal v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa, teda osobné, majetkové

zárobkové a iné pomery odporkyne a zistil, že odporkyňa pracuje na dohodu s mesačným príjmom
vo výške 40,- € mesačne. Jej ďalším príjmom je príspevok v hmotnej núdzi vo výške cca 110,- € a
rodinné prídavky na dve maloleté deti. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Je vydatá.
Manželovým príjmom sú sociálne dávky.

Pre realizáciu § 150 ods. 1 O.s.p. sa vyžaduje, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný
účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiťlen s veľkými ťažkosťami. Pre realizáciu uvedeného sudcovského moderačného práva je potrebné
zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov na oboch stranách sporu, prihliadnuť
na postoj v konaní a prípadné iné okolnosti, pričom sa môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní

trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sociálne a finančné a iné pomery odporkyne na jednej strane, ktorá je v nepriaznivej finančnej situácii,
odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p., pretože ide o dôvody hodné osobitného zreteľa.

Navrhovateľ je na druhej strane právnická osoba s rozsiahlym administratívnym aparátom a majetkom.
Existuje teda značný nepomer v majetkovom a finančnom postavení a možnostiach navrhovateľa a
odporkyne. Navrhovateľ nie je v rovnocennom postavení oproti odporkyni.

Majetkové, zárobkové a finančné pomery odporkyne tak tiež odôvodňujú nepriznanie náhrady

trov právneho zastúpenia, pričom nepriznaním náhrady trov konania navrhovateľovi, tento žiadnym
závažným spôsobom postihnutý nebude.

Vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodol súd tak, že trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi nepriznal
(výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (výrok II.).
Proti tomuto uzneseniu (výrok I.) možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov (dvojmo). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.