Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010377
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 07. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Z. K. , nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom Mesto E., prechodne bytom
E., E. č. XXXX/XX, okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry L. K., nar. XX.XX.XXXX a
rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo 5P 68/2012-23 zo dňa 13. augusta 2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. augusta 2012, bol zaviazaný platiť matke dcéry L. G., teraz G. G. výživné 70 eur
mesačne a to do 10-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v E. vyhýbal od
01. októbra 2013 do 07. decembra 2015 tým, že traja zamestnávatelia s ním rozviazali pracovný pomer
pre absenciu, výživné neplatil ani keď bol zamestnaný, s výnimkou dňa 16. decembra 2013, kedy
zaplatil 70 eur a na výživnom zostal dlhovať L. G. G. sumu 1.750 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005
Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods.1 písm. a Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej L. G. G., oboznámil s
listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný Z. K. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom termín hlavného pojednávania vzal
na vedomie na hlavnom pojednávaní dňa 26. októbra 2015, preto súd konal hlavné pojednávanie v
jeho neprítomnosti. Z horeuvedeného dôvodu preto súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného
konania. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že si je vedomý toho, že má voči dcére stanovenú
vyživovaciu povinnosť vo výške 70 eur. Ďalej obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa

vyjadril k tomu, kde pracoval, aký bol jeho príjem, pričom uviedol, že keď bol nezamestnaný, tak sa
nezaevidoval na Úrade práce. Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa nevyjadril, prečo
výživné v stanovenej výške súdom a v určenej lehote matke dieťaťa neposielal.

Poškodená L. G. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu
v Prievidzi, sp. zn. 5P 68/2012 zo dňa 13. augusta 2012 bol obžalovaný

zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur, pričom obžalovaný až do dňa hlavného
pojednávania si túto povinnosť neplnil. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jedenkrát zaslal a to dňa
16. decembra 2013 výživné vo výške 70 eur. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že dieťa
počas celej doby netrpelo núdzou, pretože sa o všetko postarala. Uviedla, že obžalovaný nemá žiaden
záujem o maloletú dcéru.

Obžalovaný okrem výpovede poškodenej L. G. G. z konania je usvedčený aj listinnými dôkazmi a to
rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 5P 68/2012 zo dňa 13. augusta 2012,
z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur a taktiež
bol zaviazaný doplatiť zameškané výživné vo výške 195,92 eur v mesačných splátkach po 10 eur spolu

s bežným výživným až
do zaplatenia. V spise sa nachádza správa z Úradu práce v K., z ktorej vyplýva, že obžalovaný
nepoberal dávky v hmotnej núdzi počas žalovaného obdobia. Zo správy z Úradu práce v
K. vyplýva, že za žalované obdobie nebol v evidencii nezamestnaných. Ďalej sa v spise nachádzajú
aj správy od bývalých zamestnávateľov obžalovaného, z ktorých vyplýva, z akých dôvodov u nich

obžalovaný skončil pracovný pomer, doklady ohľadne výšku jeho príjmu v zamestnaní, pričom zo správ
vyplýva, že obžalovaný u nich nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Z ústrižku poštovej poukážky vyplýva,
že obžalovaný dňa 16. decembra 2013 matke maloletého dieťaťa zaslal sumu 70 eur.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný v

podstate v prípravnom konaní nepoprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne
usvedčený výpoveďou poškodenej L. G. G., aj listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd
preukázané, že obžalovaný bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi prispievať na výživu
maloletej sumou 70 eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé
obdobie na výživu maloletého dieťaťa poslal výživné len raz a to dňa 16. decembra 2013 a to vo výške 70

eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére,
súd preto jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona. Podľa názoru súdu, obžalovaný
si vyživovaciu povinnosť mohol plniť, pretože bol zamestnaný, ako to vyplýva zo správ od bývalých
zamestnávateľov, pričom poberal aj mzdu a k strate zamestnania u bývalých zamestnávateľov došlo

len z jeho viny.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa
maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil
ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Dvakrát bol
riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ na území Slovenskej republiky bol jedenkrát súdne trestaný,
hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol. Obžalovaný bol jedenkrát odsúdený v Českej republike
a to Okresným súdom Frýdek - Místek, sp. zn. 81T 130/2014 zo dňa 24. júla 2014, ako to

vyplýva z odpisu registra trestov, pričom skúšobná doba uplynula dňa 17. septembra 2015.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitiaustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov. Pokiaľ

prokurátorka navrhovala u obžalovaného použiť ustanovenie § 37 písm. m) Trestného
zákona, t.j. že u obžalovaného je priťažujúca okolnosť a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest
odňatiaslobody,takprokurátorkaminimálnenahlavnompojednávanímalsúdupredložiťspisOkresného
súdu Frýdek Místek, resp. právoplatné rozhodnutie o uznaní viny, resp. doklad o tom, či sa obžalovaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil, aby súd mohol rozhodnúť o

uznaní rozhodnutia z Českej republiky, ako je to uvedené v § 7b) ods.2 Trestného zákona. Vzhľadom
na horeuvedené skutočnosti, preto súd návrh prokurátorky neakceptoval.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu
obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.