Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606206788
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Juraj Krupa
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5606206788.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, proti povinnému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. L.- U., S. XXX/XX, zastúpený JUDr.
Martinom Cibuľom, so sídlom Advokátskej kancelárie C. L., M. U. XXX/X, o vymoženie 4.435,04 Eur s

príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom
Exekútorského úradu C. L., L. XX, pod sp.zn. EX 729/2006, v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Er/811/2006-26 z 24.8.2012

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/811/2006-26 z 24.8.2012
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 5Er/811/2006-26 z 24.8.2012 exekúciu zastavil. Povinnému
priznal náhradu trov konania vo výške 211,51 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi povinného do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách exekúcie si súd vyhradil
rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc najmä na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a), § 58
ods. 1 Exekučného poriadku, § 25 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v znení účinnom do 30.6.2009 tým, že rozhodcovský súd
doručoval rozhodcovský rozsudok povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú v žalobe, zásielka sa
však rozhodcovi vrátila s oznámením poštového doručovateľa, že adresát zásielku neprevzal v odbernej
lehote. Na základe tejto skutočnosti vyznačil rozhodca na rozsudku právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom 9.9.2005. Podľa exekučného súdu nemohol rozhodcovský súd vzhľadom na vyššie uvedenú
zákonnú úpravu a oznámenie poštového doručovateľa o nezastihnuteľnom adresátovi uplatniť tzv. fikciu

doručenia, z ktorého dôvodu trpí exekučný titul vadou formálnej vykonateľnosti, tj. dosiaľ sa nestal
vykonateľným, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie.
O trovách konania exekučný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 v spojení s §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a oprávneného zaviazal tieto, vo výške 211,51 Eur, uhradiť právnemu
zástupcovi povinného do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy pozostávali z odmeny za dva
úkony právnej služby po 80,50 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady a podanie

návrhu na zastavenie exekúcie (§ 10 ods. 1,2, §14 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška “), 2x režijný paušál po
7,63 Eur a 20% DPH.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 211,54 Eur. Oprávnený mal za to, že napadnuté uznesenie vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ženapadnutým rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu nebol doručený
podnet povinného na preskúmanie zákonnosti exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, na podklade
ktorých exekučný súd začal konať. Naviac sa nemal možnosť vyjadriť k postupu exekučného súdu,

výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie. Pritom po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
oprávnený nemohol, vzhľadom na nesprávny procesný postupe exekučného súdu, ani len predvídať
vydanie napadnutého rozhodnutia. V tomto smere oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/180/2009 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS/22/2006. Namietal postup
exekučného súdu, ktorý zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko súd

nebral do úvahy dojednanie čl. 16.2.1 písm. f) zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom si zmluvné strany
dojednali doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní odchylne od § 25 zákona o rozhodcovskom
konaní, vrátane fikcie doručenia. Podľa oprávneného v zmysle § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní sa účastníci rozhodcovského konania môžu dohodnúť na tom, kedy sa písomnosti považujú za
doručené. V ďalšom oprávnený namietal aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom
konaní v predmetnej veci vzhľadom na to, že v čase vydania rozhodcovského rozsudku, t.j. k 29.7.2005,

a jeho doručovania toto ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní neplatilo (účinné od 1.7.2009).
Rovnako namietal i aplikáciu § 47 ods. 2 O.s.p., zdôrazňujúc, že zmluvné strany sa v súlade so
zákonom o rozhodcovskom konaní dohodli v otázke doručovania písomností. Podľa oprávneného bol
teda rozhodcovský rozsudok povinnému účinne doručený.

K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne a povinnému priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 10 ods. 1,2, § 14
ods. 3 písm. e), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky) za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu oprávneného vo výške 80,51 Eur, režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 20% DPH vo výške
17,63 Eur, spolu v sume 105,77 Eur. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom

prvostupňového súdu. Nesúhlasil s názorom oprávneného, že mu napadnutím rozhodnutím bola odňatá
možnosť konať pred súdom, nakoľko exekučný súd môže v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
zastaviť exekúciu i bez návrhu. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
I. ÚS/456/2011 z 23.11.2011. Podľa povinného exekučný súd v posudzovanej veci správne aplikoval
príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a vo výroku, ktorým rozhodol,
že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výrok o
zastavení exekúcie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie

danej veci a vecne správne rozhodol.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

K zastaveniu exekúcie došlo v posudzovanej veci po tom, čo sa exekučný súd oboznámil s obsahom
doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia proti
povinnému. Vyplýva z nej, že táto sa vrátila rozhodcovskému súdu s poznámkou, že adresát zásielku
neprevzal v odbernej lehote.

V čase doručovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku platilo ustanovenie § 25 ods. 3
zákona o rozhodcovskom konaní, ako na to správne poukázal prvostupňový súd, z ktorého vyplýva,
že osobitné dojednania účastníkov rozhodcovského konania ohľadne doručovania resp. ustanovenia o
fikcii doručenia podľa odsekov 1 a 2 § 25 zákona o rozhodcovskom konaní sa nepoužijú na doručovanie

súdnych písomností (ktorým rozhodcovský rozsudok nepochybne je). Platilo tiež ustanovenie § 51
ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že subsidiárne sa na vzťahy neupravené
zákonom o rozhodcovskom konaní použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi -
Občianskysúdnyporiadok.Takustanovenie§46,akoajustanovenie§47O.s.p.upravovalivrozhodnomčase doručovanie súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku bolo potrebné pre jeho
doručovanie aplikovať ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. účinné v čase doručovania, ktoré pre uplatnenie
tzv. fikcie doručenia predpokladalo vykonanie dvoch pokusov o doručenie na mieste, kde sa adresát

zásielky zdržuje. Dôkaz o tom, že pri doručovaní rozsudku boli vykonané dva pokusy o jeho doručenie,
predložená doručenka neobsahovala. Z toho vyplýva, že podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia v
prejednávanej veci splnené neboli. Ak oprávnený namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 4
zákonaorozhodcovskomkonanívzneníúčinnomod1.7.2009,naaplikáciitohtoustanoveniacitovaného
zákona exekučný súd svoje rozhodnutie nezaložil.

Vykonateľnosťexekučnéhotitulupredstavujemateriálnypodkladexekúcie,conditiosinequanonzačatia
a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (je jedno, či na návrh
alebo bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
exekúciu musí zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri zistení
vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na

uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti. V tomto smere potom
neobstojí námietka oprávneného, že napadnutým rozhodnutím mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, nakoľko mu nebol doručený podnet povinného na preskúmanie zákonnosti exekúcie a návrh
na zastavenie exekúcie, na podklade ktorých exekučný súd začal konať. Exekučný súd postupoval
správne, ak po zistení, že exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť, rozhodol spôsobom vyjadreným

v napadnutom uznesení. Nejednalo sa o žiadnu svojvôľu exekučného súdu, ale o postup v súlade
so zákonom. Vysloveniu uvedeného záveru v priebehu exekúcie pritom nebráni existencia poverenia
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad,
ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať.

Ak odvolateľ namietal, že boli porušené jeho procesné práva, nakoľko sa mohol k myšlienkovému
postupu exekučného súdu vyjadriť až v podanom odvolaní, krajský súd dodáva, že v danom prípade
bolo oprávnenie odvolateľa argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu z hľadiska obsahového
neobmedzené (§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario). Jeho odvolacie námietky boli v celom rozsahu
predmetom preskúmania druhostupňovým súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka na spravodlivý

proces plne rešpektované.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
Plz. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014, ktorým došlo k zjednoteniu odchylných právnych názorov senátov
ústavného súdu vo veci zabezpečenia záruk kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadostí

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie, podľa ktorého „Pri preskúmavaní
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa
môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie.
Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a
na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na
vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje,

ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.“

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti, keďže zodpovedá ustanoveniam Exekučného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku
a zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase doručovania exekučného titulu. V

prejednávanej veci rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa doposiaľ nestalo vykonateľným z dôvodu
absencie jeho riadneho doručenia povinnému.

Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie (resp. výroku o tom, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté samostatným uznesením), krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti.

V prejednávanej veci podal oprávnený odvolanie aj proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o
náhrade trov konania povinného (trovách exekúcie, ktoré vznikli povinnému). Podľa názoru krajského
súdu, vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolacísúd nie je oprávnený v prípade ako je i tento, postupovať podľa právnych predpisov účinných do
31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania
(trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka, predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo
výroku o náhrade trov konania povinného zo zákona zrušené a o týchto trovách musí opätovne
rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.). Vzhľadom na vyššie
uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní v tejto časti, proti výroku o trovách
exekúcie povinného, rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia § 374

ods. 4 veta tretia O.s.p., pričom okresný súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.